Prvý prípad komerčného surogátneho materstva v modernej dobe sa objavil v USA v roku 1980. Elizabeth Kane, vtedy 37-ročná žena z Illinois, sa v roku 1980 rozhodla stať sa surogátnou matkou s cieľom pomôcť neplodným párom za 10-tisíc dolárov.

Vo svojej knihe Birth Mother opisuje, ako jej pôvodné odhodlanie pomáhať výmenou za peniaze neplodným párom k dieťaťu viedlo k dlhodobým rodinným a psychickým následkom. Po narodení dieťaťa prešla rokmi emocionálnych turbulencií. Hovorí, že rozhodnutie stať sa surogátnou matkou viedlo aj k hlbokým emocionálnym problémom jej detí a takmer k rozpadu jej manželstva.

Čo presne je surogácia, kto sú ľudia, ktorých sa surogácia týka a ako ich surogácia ovplyvňuje sa dočítate v článku Surogátne materstvo: Splnený sen či neviditeľná osobná a spoločenská rana

V roku 1982 sa v Michigane odohral ďalší zložitý prípad surogátneho materstva, ktorý odhalil právne a etické výzvy tejto praxe. Judy Stiverová súhlasila, že sa stane surogátnou matkou pre Alexandra Malahoffa, pričom bola umelo oplodnená jeho spermiami.

Po narodení dieťaťa menom Christopher sa zistilo, že biologickým otcom je manžel pani Stiverovej, nie pán Malahoff. Christopher sa narodil s cytomegalovírusovou infekciou, mikrocefáliou, stratou sluchu, mentálnou retardáciou a závažnými neuromuskulárnymi poruchami.

Pani Stiverová tvrdila, že infekcia pochádzala zo semena pána Malahoffa, čo viedlo k právnemu sporu proti Noelovi Keaneovi, sprostredkovateľovi surogátneho materstva, a ďalším zdravotníckym profesionálom zapojeným do programu. Súd nakoniec rozhodol v prospech obžalovaných, pričom zdôraznil absenciu dôkazov o príčinnej súvislosti medzi ich konaním a zdravotným stavom dieťaťa.

Prešli len štyri roky, keď Spojenými štátmi otriasol ďalší významný a medializovaný prípad surogátneho materstva známy ako „Baby M“. Mary Beth Whiteheadová súhlasila, že za finančnú odmenu vynosí dieťa pre manželov Sternovcov. Po pôrode však zistila, že sa dieťaťa nedokáže vzdať, čo viedlo k právnemu sporu o opatrovníctvo. V marci 1987 sudca Harvey Sorkow potvrdil platnosť zmluvy o surogátnom materstve a zveril dieťa do opatrovníctva manželov Sternovcov. Whiteheadová sa odvolala a 3. februára 1988 Najvyšší súd štátu New Jersey rozhodol, že zmluva o surogátnom materstve je neplatná, obnovil rodičovské práva Whiteheadovej a zveril dieťa do opatrovníctva otca, pričom matke umožnil návštevy.

V roku 2014 v Thajsku austrálsky pár odmietol prevziať chlapčeka menom Gammy, narodeného s Downovým syndrómom, zatiaľ čo jeho zdravú dvojča-sestru si vzali domov. Thajská surogátna matka sa rozhodla chlapčeka vychovávať sama, čo vyvolalo medzinárodnú diskusiu o etike a regulácii surogátneho materstva.

Reportáž austrálskej ABC (2020) zase priniesla príbeh z Ukrajiny, kde vidíme dievčatko, ktoré si jej zamýšľaní rodičia nikdy po narodení nevyzdvihli, pretože sa narodila s postihnutím. Jej právny status je doteraz nevysporiadaný. “Nezoberieme si ju do Ameriky. Toto babätko je nevyliečiteľné,” uviedli rodičia v svojom vyhlásení.

V roku 2023 polícia v Prahe odhalila organizovanú sieť surogátneho materstva, o ktorom informovali viaceré médiá vrátane Pravdy, Postoja či českého denníka Seznam Zprávy alebo iRozhlasu. Ukrajinské surogátne matky rodili deti pre zahraničných mužov, ktorých vzťahový ani sociálny kontext nebol známy.

„Muž zaplatí, pošle spermie, klinika zabezpečí darkyňu vajíčka, žena vynosí dieťa a po roku si ho ‚kupca‘ odvezie,“ uviedol policajný vyšetrovateľ.

Organizátori zarobili viac než 1,2 milióna eur. Motivácie boli rôzne: darček pre matku, túžba po dcére, alebo zachovanie rodu.

V dokumente Unreported World (2023) britská reportáž zase mapuje surogátny priemysel v Gruzínsku – jednej z mála krajín, kde je komerčné surogátne materstvo legálne a prakticky neregulované. Na pozadí vystupuje prípad Galipa Öztürka – tureckého miliardára právoplatne odsúdeného v domovskej krajine za podnecovanie vraždy – ktorý spolu so svojou 23-ročnou manželkou Kristínou v priebehu jedného roka privítal 21 detí narodených cez surogátne matky. Kristína tvrdí, že by chcela mať až 100 detí.

Reportáž zároveň ukazuje temnú realitu mnohých surogátnych matiek – ženy z chudobných pomerov, často unikajúce z násilných vzťahov, ktoré tehotenstvo podstupujú ako jediný spôsob obživy. „Tvoje telo nevie, že je to pre niekoho iného,“ hovorí jedna z nich (6:16), zatiaľ čo iná počúva ňou práve porodené plačúce dieťa osamotené v kolíske, pretože zamýšľaní rodičia ešte nepricestovali z Číny (14:50). „Surogátnym matkám nie je dovolené dotknúť sa dieťaťa, ktoré práve porodili,“ hovorí reportérka (14:04). Ako upozorňuje právnik vo videu: „V tomto systéme nie je nikto, kto by chránil práva surogátky alebo dieťaťa – zmluva chráni iba agentúru“ (19:42–19:54).

Ďalším prípadom je nájdených 21 detí, narodených prostredníctvom náhradných matiek, v lete 2025 v luxusnom dome v kalifornskej Arcadii. Väčšina z nich má menej ako tri roky. Vyšetrovanie sa začalo po hospitalizácii dvojmesačného chlapca so zranením hlavy. Videozáznam ukázal ako ho opatrovateľka brutálne trestala, no aj napriek tomu rodičia Silvia Zhang a Guojun Xuan dva dni nevyhľadali pomoc. Podľa úradov boli všetky deti zapísané ako deti tejto dvojice, čo je biologicky nepravdepodobné – objavili sa podozrenia z nelegálneho nakladania so surogáciou a možného obchodovania s deťmi. Jedna z náhradných matiek Kayla Elliott z Texasu, tvrdí, že bola podvedená a teraz žiada, aby jej bolo dieťa súdom vrátené, na čo zbiera peniaze na internete.

Prípad z Kambodže poukazuje na ďalšiu temnú stránku náhradného materstva, ktoré je v Kambodži nelegálne od roku 2016, no napriek zákazu stále prebieha prostredníctvom tajných agentúr. Kambodža odsúdila v roku 2025 trinásť náhradných matiek z Filipín za obchodovanie s ľuďmi. Hoci sú ženy pravdepodobne obeťami vykorisťovania, štát ich považuje za vinné. Skutoční organizátori tohto nelegálneho obchodu stále unikajú trestu. Matky čaká po pôrode väzenie a osud ich detí zostáva nejasný.

V týchto transakciách sa dieťa prestáva javiť ako osoba s vlastným príbehom – a stáva sa riešením dospelého problému, odpoveďou na prázdnotu, biznisom alebo snom, ktorý treba splniť na oboch stranách transakcie. A napokon pri surogácii nie je žiaden víťaz, len veľa bolesti.

ako konkrétne Fórum života pomáha

Zostaňte v kontakte s krehkými témami
a sledujte nás na vašej obľúbenej sociálnej sieti: