Trh so surogáciou je veľmi lukratívny, má totiž ročný rast (CAGR) 24,53 % podľa správy spoločnosti Precedence Research, čo je rýchlejší rast ako trh s elektromobilmi a iba o 6 % pomalší ako trh s umelou inteligenciou (AI). Predpokladá sa, že do roku 2034 dosiahne hodnotu približne 195,97 miliard USD, čo je takmer rovnako ako HDP krajín ako Hongkong alebo Peru a vyššie ako HDP Slovenska.

O čom sa dočítate:

• Európa: právo vs. realita
• Surogácia na Slovensku – aktuálny stav k novembru 2025
• Európska únia: Švédsko, Nemecko a Taliansko zakazujú, Británia dovoľuje a Česko je v šedej zóne
• Medzinárodná surogácia: Export túžby, import dieťaťa
• Komerčná surogácia vo svete – prehľad k roku 2025
• Zákaz surogácie v Európskej únii – prehľad k roku 2025

V Európskej únii nie je možné legálne predávať ani prenajímať časti svojho tela, čo zahŕňa aj komerčnú surogáciu – teda prípady, keď náhradná matka dostáva finančnú odmenu nad rámec nevyhnutných nákladov.

Vo väčšine vyspelých európskych krajín je tak surogácia úplne zakázaná alebo prísne obmedzená len na altruistickú formu.

Napriek tomu sa aj v rámci EÚ objavujú prípady, ktoré majú jasne komerčný charakter – napríklad na fórach ako Modrý koník ženy anonymne uvádzajú, koľko im bolo zaplatené za donosenie dieťaťa, čo poukazuje na praktickú nefunkčnosť zákazu komerčnej surogácie. V roku 2021 sa suma v Česku pohybovala okolo 500-tisíc až milión českých korun. Bezdetné páry zo Slovenska, ale aj surogátne matky z Česka, napriek neexistujúcej slovenskej legislatíve služby vyhľadávajú a zaujímajú sa o ne na online fórach.

Surogácia nebola do 26. 9. 2025 na Slovensku legálne upravená. Neexistoval žiadny zákon, ktorý by výslovne povoľoval, zakazoval alebo komplexne upravoval surogáciu.

Slovenské právne predpisy po novele ústavy schválenej k 26. 9. 2025 priamo zakázujú surogáciu na ústavnej úrovni. Zákaz sa vzťahuje na všetky formy surogácie – či už komerčnú, alebo tzv. altruistickú, kde by biologická matka nedostala finančnú odmenu, ale len náhradu nákladov súvisiacich s tehotenstvom. Navyše zákon o rodine hovorí, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila, a že dohody a zmluvy, ktoré sú s tým v rozpore, sú neplatné. Ak by sa aj surogátna matka vzdala materstva, dieťa by stalo voľným pre adopciu.

V rámci Európskej únie existuje široké spektrum prístupov k surogácii, pričom niektoré štáty ju výslovne zakazujú, iné povoľujú v obmedzenej forme a niektoré ju vôbec legislatívne neupravujú.

Krajiny ako Švédsko, Nórsko, Fínsko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Rakúsko či Island alebo Slovinsko zakazujú surogátne materstvo úplne – zvyčajne s odvolaním sa na ochranu dôstojnosti žien a detí, prevenciu komercionalizácie reprodukcie a dieťaťa, na eugeniku aj obavy zo zneužitia žien v zraniteľných sociálnych situáciách.

Altruistická surogácia je povolená v krajinách ako Holandsko, Belgicko, Portugalsko, Grécko, Česko či Spojené kráľovstvo. Tieto štáty ju povoľujú za prísnych podmienok – surogátna matka nesmie byť finančne motivovaná, povolené sú iba náhrady nevyhnutných výdavkov.

Výrazne sa líšia v tom, komu surogáciu umožňujú. Zatiaľ čo v Holandsku je surogácia povolená len v rámci akademických nemocníc, umožnená najmä heterosexuálnym párom s vážnou zdravotnou indikáciou (napríklad žena bez maternice) a vyžaduje sa predchádzajúci vzťah medzi surogátnou matkou a zamýšľanými rodičmi, vo Veľkej Británii si môže dieťa prostredníctvom surogácie zabezpečiť ktokoľvek bez zdravotnej indikácie vrátane jednotlivcov a homosexuálnych párov. Grécko sprostredkúva surogáciu len heterosexuálnym párom a slobodným ženám s vážnymi zdravotnými prekážkami pre tehotenstvo, ale aj cudzincom s pobytom v EÚ.

V Českej republike je altruistická surogácia síce legálna, no nie je osobitne regulovaná. V praxi sa využíva predovšetkým heterosexuálnymi pármi, ktoré majú zdravotné dôvody a preukázateľne nemôžu mať vlastné dieťa. Zdravotnícke zariadenia a notári však často vyžadujú, aby bol pár manželský, čím sa vylučujú iné skupiny. Zmluvy, ktoré by zaväzovali matku odovzdať dieťa sú však neplatné a nevymožiteľné. Rovnako je matkou dieťaťa žena, ktorá ho porodila, ak sa však po ochrannej lehote dieťaťa vzdá, objednávateľský pár si ho môže osvojiť priamo bez potreby adopčného procesu.

Dôvodom, prečo tieto štáty altruistickú formu povoľujú, býva snaha o rešpektovanie reprodukčnej autonómie jednotlivcov, umožnenie neplodným párom založiť rodinu eticky prijateľným spôsobom a zároveň prevencia čierneho trhu alebo tzv. reprodukčného turizmu, kedy ľudia cestujú do zahraničia, kde si nechajú vynosiť dieťa surogátnou matkou.

Legalizovanie surogácie za účelom prevencie reprodukčného turizmu sa však zdá byť tiež nefunkčné. Podľa údajov britského ministerstva vnútra požiadali medzi rokmi 2011 a 2021 britské páry o viac než 3 300 parental orders (právne uznanie rodičovstva po surogácii), z ktorých sa viac ako polovica týkala detí narodených v zahraničí.

Jedným z hlavných faktorov cestovania Britov za náhradným materstvom do zahraničia aj napriek dovolenej surogácii doma je podľa právničky Louise Eady nedostatok náhradných matiek v Spojenom kráľovstve.

“Spojené kráľovstvo funguje na základe altruistického režimu náhradného materstva, v rámci ktorého môžu náhradné matky získať náhradu len za primerané výdavky. Naopak, krajiny ako USA povoľujú komerčné náhradné materstvo, v rámci ktorého môžu náhradné matky získať významnú finančnú náhradu. Tento rozdiel v režimoch náhradného materstva často robí medzinárodné možnosti atraktívnejšími,” dodáva Eady.

Najčastejšími destináciami pre britských občanov sú krajiny ako Ukrajina, Gruzínsko a India, ktoré patria medzi štáty s legalizovanou komerčnou surogáciou a niekoľkonásobne nižšou cenou než v Spojených štátoch, čo je ďalším častým dôvodom reprodukčného turizmu. To však ide ruka v ruke s nedostatočnou ochranou žien a detí v týchto krajinách.

Zástupcovia ľudskoprávnych organizácií varujú, že ide o formu globálnej nerovnosti, kde bohatí rodičia z rozvinutých štátov profitujú z reprodukčných služieb žien v zraniteľnejších regiónoch, a vyzývajú krajiny na medzinárodný zákaz surogácie.

Zatiaľ jedinou krajinou, ktorá zakazuje svojim občanom využiť surogátne materstvo v zahraničí a doviesť si dieťa domov je Taliansko. Učinili tak v roku 2024. Porušenie zákona môže viesť k pokute až do výšky jedného milióna eur a trestu odňatia slobody až na dva roky. Vláda argumentovala ochranou dôstojnosti žien a detí a surogáciu označuje za neprípustný obchod s maternicou.

Reprodukčný turizmus však prináša aj praktické komplikácie súvisiace s vybavením dokladov pre dieťa v krajine, kde sa narodilo, aby sa s ním rodičia mohli vrátiť do domovského štátu. Nejednotnosť v prístupe vedie podľa Porovnávacej štúdie Európskeho parlamentu k situáciám, keď deti narodené prostredníctvom medzinárodných surogátnych dohôd môžu zostať bez štátnej príslušnosti, pretože ani krajina surogátnej matky, ani krajina zamýšľaných rodičov neuznáva dieťa ako svojho občana.

Dieťa sa tak nachádza v právne neistom postavení a často čelí porušovaniu základných práv, najmä práva poznať svoj pôvod, mať jasnú právnu identitu, štátnu príslušnosť a stabilné rodičovské vzťahy. Podľa UNICEF môže nedostatočné zachovanie informácií o identite dieťaťa (meno, pôvod, biologickí alebo náhradní rodičia) viesť k celoživotným následkom. To sa týka detí narodené prostredníctvom surogácie doma či v zahraničí.

Viac o perspektíve surogátnych detí si môžete prečítať v článku: Ako pri surogácii (ne)myslíme na surogátne deti?

Popularita reprodukčného turizmu každoročne rastie. Vyhľadávajú ho predovšetkým páry z krajín s prísnou legislatívou alebo dovolenou len altruistickou formou. Hľadajú možnosti tam, kde sú pravidlá menej prísne alebo chýbajú úplne. 

Napríklad v Austrálii, kde je komerčné surogátne materstvo zakázané a altruistické dovolené, no prísne regulované, sa podľa údajov stal trend reprodukčného turizmu zrejmým už po roku 2010.  V roku 2011 sa narodilo 19 detí prostredníctvom domácej surogácie a 30 prostredníctvom zahraničnej. Len o rok neskôr sa zahraničných detí narodilo 266, čo predstavuje nárast o 787 %. V celkovom súčte (2009 – 2021) eviduje Austrália 462 domácich surogácií a až 2 327+ zahraničných – čo je päťnásobne viac.

Napriek zámeru zákonodarcov cez dovolenie regulovanej formy surogácie zabrániť vykorisťovaniu žien v svojej krajine, došlo k exportu tohto efektu – v reakcii na legislatívne sprísnenie vznikla organizácia Surrogacy Australia, ktorá organizovala semináre s indickými IVF lekármi o tom, ako realizovať surogáciu v Indii.

Podobný trend zaznamenala aj Veľká Británia – ako uviedol denník The Times. Len medzi rokmi 2018 až 2024 bolo podaných viac než 1 500 žiadostí o rodičovské práva pre deti narodené cez surogáciu v zahraničí, prevažne v USA, na Ukrajine a v Gruzínsku.

Aj napriek umožneniu surogácie vo Veľkej Británii, si páry volia cestovať za surogáciou do zahraničia, kde nie je bezpečnosť detí a žien vždy garantovaná.

Tento jav vyvoláva zásadnú otázku: Ak je cieľom legislatívy ochrana žien a detí – prečo po jej zavedení sledujeme len presun biznisu do krajín s nižšími štandardmi? Je túžba rodičov po dieťati a pocit nároku naň taká silná, že im je ich ochrana jedno?

Na fóre Emimino.cz sa objavuje pragmatická skúsenosť zamýšľanej matky s medzinárodnou neregulovanou surogáciou v Gruzínsku, ktorá podľa nej v pozitívnom duchu zaručuje nulové práva surogátnej matky na ňou vynosené dieťa a robí zo surogátnej matky “len” nosičku:

„Dělali jsme ale všechno v Gruzii, mají tam na to lepší zákony. Tam ta náhradní matka je vyloženě jen nosička. Já jsem matka a otec otec, takže ona se dítěte po porodu nemusí vzdát a já ho nemusím adoptovat. Bohužel to tam ale nejde udělat na pojišťovnu, takže to musíš hradit sama. Nicméně v Gruzii je náhradní mateřství jedno z nejlevnějších a – jak říkám – mají to tam nejlépe právně ošetřené.”

Viac o deťoch ako cieľoch a nárokoch sa dočítate v článku:

Takýto reprodukčný turizmus však vytvára aj iné náročné situácie, ktoré ohrozujú deti. Právne postavenie dieťaťa narodeného cez surogáciu v cudzine je často nejasné, čo vedie k právnym problémom napr. pri registrácii dieťaťa alebo uznávaní rodičovských práv.

Reportáž austrálskej ABC prináša napríklad príbeh z Ukrajiny – dievčatka, ktoré si jej zamýšľaní rodičia nikdy po narodení nevyzdvihli, pretože sa narodila s postihnutím. Jej právny status je doteraz nevysporiadaný.

“Nezoberieme si ju do Ameriky. Toto babätko je nevyliečiteľné,” uviedli rodičia vo svojom vyhlásení.

V rovnakej reportáži sa spomína prípad surogátnej matky z Ukrajiny, ktorá v rámci programu na klinike BioTexcom mala najprv vynosiť dieťa pre španielsky pár. Pri prvom pokuse jej boli implantované tri embryá, pričom počas tehotenstva bolo jedno z nich selektívne terminované, pretože dvojičky majú väčšiu šancu na donosenie než trojičky. Tehotenstvo však skončilo tragicky – žena musela v piatom mesiaci akútne podstúpiť cisársky rez a deti neprežili. Druhýkrát jej boli opäť implantované tri embryá, z ktorých boli neskôr dve selektívne ukončené kvôli zvýšeniu šance na úspešné donosenie jedného plodu. Tento zásah však nebol oznámený zamýšľaným rodičom a prekladateľ tento fakt zámerne vynechal pri spoločných rozhovoroch surogátnej matky a zamýšľaných rodičov.

Navyše pandémia aj vojna na Ukrajine poukázali na ďalšiu praktickú komplikáciu súvisiacu s uzatvorením hraníc. Páry si nemohli svoje dieťa na Ukrajine vyzdvihnúť a tak zostalo mnoho surogátnych bábätiek v krytoch, kde sa o ne staralo len zopár zdravotných sestier. Nemali pri sebe nielen svoju biologickú mamu, ktorú deväť mesiacov cítili a poznali, ale ani zamýšľaných rodičov.

Viac o tom, ako pri surogátnom materstve neberieme do úvahy deti a nechránime ich práva sme priniesli v článku:

USA

V Spojených štátoch amerických je surogácia legálna, no jej podmienky sa líšia podľa jednotlivých štátov, pretože neexistuje jednotná federálna legislatíva. Niektoré štáty, ako Kalifornia, Nevada či Connecticut, majú liberálny prístup a umožňujú aj komerčnú surogáciu pre rôzne typy párov – vrátane homosexuálnych a nezosobášených osôb. Zmluvy medzi surogátnou matkou a zamýšľanými rodičmi sú právne uznateľné a rodičia môžu byť zapísaní ako zákonní rodičia už pri narodení dieťaťa. Iné štáty surogáciu obmedzujú alebo úplne zakazujú (napr. Michigan).

Ukrajina

Na Ukrajine je surogácia legálna a patrí medzi najliberálnejšie v Európe, pričom umožňuje aj komerčnú surogáciu. Prístup majú výlučne heterosexuálne, zosobášené páry, ktoré preukážu zdravotnú indikáciu, napríklad absenciu maternice alebo závažné komplikácie s tehotenstvom. Biologickým rodičom musí byť aspoň jeden z páru a po narodení je dieťa automaticky zapísané na meno zamýšľaných rodičov, nie surogátnej matky. Ukrajina sa stala obľúbenou destináciou pre zahraničných klientov kvôli nižším nákladom, právnej istote a dostupnosti služieb, hoci vojna situáciu výrazne skomplikovala a vyvolala aj etické a bezpečnostné otázky.

Gruzínsko

V Gruzínsku je surogácia legálna a komerčná už od roku 1997 a štát sa stal po vypuknutí vojny na Ukrajine jednou z hlavných destinácií pre medzinárodnú surogáciu. V júni 2023 však gruzínska vláda navrhla zákon na zákaz komerčného surogátneho materstva, ktorý ešte nebol prijatý. ​

India

V Indii bolo pred rokom 2015 ročne viac ako 25-tisíc detí narodených cez surogáciu; trh bol v miliardách dolárov a odhaduje sa, že až 50 % všetkých prípadov tvorili zahraniční klienti. V roku 2019 India zákonom obmedzila praktiky surogátneho materstva. Komerčné surogátne materstvo bolo zakázané, pričom altruistické surogátne materstvo je povolené len pre indické páry zosobášené viac ako päť rokov, ktoré nemajú ďalšie žijúce deti a u ktorých je preukázaná neplodnosť. ​

Thajsko

Thajsko bolo do roku 2015 populárnou destináciou pre medzinárodnú komerčnú surogáciu, najmä pre páry z Austrálie a Európy, vďaka nízkym nákladom a voľnému právnemu prostrediu. Situácia sa však zmenila po mediálne sledovaných prípadoch zneužívania, ako bol prípad tzv. surogátneho dieťaťa Gammy. V roku 2015 thajská vláda prijala zákon zakazujúci komerčnú surogáciu pre zahraničných klientov a povolila iba altruistickú surogáciu pre thajské manželské páry, pričom darcovia a surogátne matky musia byť v príbuzenskom vzťahu. Medzinárodná surogácia bola týmto prakticky znemožnená a nelegálne prípady môžu viesť k trestnému stíhaniu.

Kambodža

Kambodža sa stala náhradnou destináciou po sprísnení legislatívy v Thajsku a Nepále, no len na krátky čas. Medzinárodná komerčná surogácia tam nebola výslovne regulovaná, čo viedlo k prudkému nárastu surogátnych programov okolo roku 2016. V reakcii na narastajúci počet zahraničných klientov a etické problémy však vláda v roku 2016 vydala zákaz komerčnej surogácie a začala trestne stíhať osoby a kliniky, ktoré sa tejto činnosti venovali. Surogátne matky aj zamýšľaní rodičia čelili právnej neistote a v niektorých prípadoch aj obvineniam z obchodovania s ľuďmi.

ako konkrétne Fórum života pomáha

Švédsko

Surogácia – altruistická aj komerčná – je vo Švédsku zakázaná z dôvodu obáv z vykorisťovania žien a ohrozenia ich práv a zdravia, a tiež z etických dôvodov spojených s ľudskou dôstojnosťou. Hoci zákon občanom nebráni využiť surogáciu v zahraničí, návrat s dieťaťom prináša právne komplikácie – švédske úrady neuznávajú cudzokrajné výživné alebo rodičovské rozhodnutia automaticky, čo často vedie k súdnym sporom o právnu starostlivosť.

Nórsko

V Nórsku je surogácia výslovne zakázaná – zákaz je ukotvený v zákone o rodičoch a deťoch (1981) a zákone o biotechnológii (2003), najmä prostredníctvom zákazu prenášania darovaných vajíčok, čím je neumožnené aj surogátne materstvo. Prax ďalej ukazuje, že deti, ktoré prišli do Nórska týmto spôsobom, majú právny status nejasný až do momentu uznania rodičovstva súdom.

Nemecko

Surogácia je v Nemecku zakázaná zákonom o ochrane embrya, cieľom je zabrániť rozdeleniu materstva (genetické vs. nosné). Porušenie zákazu môže byť trestne stíhané (napr. lekári , sprostredkovatelia). Deti narodené prostredníctvom surogácie v zahraničí čelia právnej neistote – zamýšľaní rodičia musia podať žiadosť o adopciu alebo uznanie cudzokrájnych rozhodnutí, aby boli právne uznaní ako rodičia.

Francúzsko

Surogácia je vo Francúzsku od roku 1994 zakázaná (altruistická aj komerčná). Rodičia dovážajúci deti zo zahraničia čelia problémom s uznaním ich rodičovstva — civilný status dieťaťa nebýva často uznaný, čo vedie k právnej neistote, no nedávne rozhodnutia Najvyššieho súdu umožnili uznanie rodičovstva po individuálnom preskúmaní prípadu.

Taliansko

Komerčná aj altruistická surogácia je v Taliansku zakázaná od roku 2004 zákonom č. 40, pričom hodnotová argumentácia zahŕňa ochranu dôstojnosti žien a ľudských vzťahov, potvrdenú Ústavným súdom v roku 2017. V roku 2024 navyše zakázali reprodukčný turizmus a občania, ktorí vycestujú za surogáciou a privezú do Talianska dieťa môžu čeliť pokutám a väzeniu.

Španielsko

Od roku 2006 je surogácia vo Španielsku zakázaná – všetky dohody (altruistické aj komerčné) sú neplatné podľa španielskeho občianskeho zákonníka. Od mája 2025 úrady zakázali diplomatickým úradom prihlasovať deti narodené zo surogácie v zahraničí, čím ukončili možnosť ich občianskej registrácie bez predchádzajúceho schválenia súdom.

Švajčiarsko

Surogácia je vo Švajčiarsku zakázaná zákonom o asistovanej reprodukcii z roku 1998. Kliniky a sprostredkovatelia môžu byť trestne stíhaní, surogátna matka však nie. V praxi však niektoré prípady z USA súdne uznali rodičovstvo – napr. kantonálny súd v St. Gallen umožnil zápis dvoch otcov ako rodičov dieťaťa narodeného v USA.

Rakúsko

Surogácia je v Rakúsku zakázaná od roku 1992 zákonom o reprodukčnej medicíne. Surogátna matka je považovaná za právnu matku dieťaťa a žiadna forma dohody s ňou nie je uznaná. Konštitučný súd v niektorých prípadoch zdôraznil, že uznanie rodičovského vzťahu, ktorého cieľom je najlepší záujem dieťaťa, je prioritou.

Slovensko

Na Slovensku bola schválená 26. 9. 2025 ústavná novela, ktorá výslovne zakazuje „dohodu o porodení dieťaťa pre iného“. Táto zmena znamená, že všetky formy surogácie — komerčné aj altruistické — už nemajú oporu v najvyššej právnej norme. Zároveň však experti upozorňujú, že samotný ústavný zákaz nestačí: pre praktickú účinnosť by mal byť nasledovaný podrobným zákonom s definíciou sankcií.

Zostaňte v kontakte s krehkými témami
a sledujte nás na vašej obľúbenej sociálnej sieti: