Ako sme bicyklovali a modlili sa za počaté deti v roku 2006

Pred začatím cyklistickej akcie som si kúpil tachometer. Ten slúži na to, aby mi ukazoval akou rýchlosťou idem a zároveň má display prejdenej vzdialenosti ukazovateľa času a teploty. Keď som si ho kupoval, myslel som si, že najdôležitejším údajom, ktorý budem na ňom sledovať je rýchlosť. No mýlil som sa, pretože v horúcom júli, v ktorom sme šliapali do pedálov ma najviac zaujímalo aká je vonku teplota. Tachometer je čierny, a keď sa slnko doňho oprelo, neustále cez deň ukazoval 40 a viac. Tohtoročné leto bolo výnimočne horúce. Pohyb rozhorúčených molekúl vzduchu akoby sa preniesol do našej akcie, pretože tento 9. ročník bol tiež mimoriadne aktívny.
Ak by sme ho hodnotili len cez suchú štatistiku, najazdili sme 1100 km, navštívili 30 miest, kde sme mali 21 sv. omší, 18 modlitbových pochodov a 30 hodinových modlitieb pri nemocnici. To všetko sme stíhali za 19 dní v druhej polovici tohtoročného júla. Výnimočnosť a vyššia akcieschop-nosť tohoto ročníka bola podmienená aj tým, že išli s nami aj priatelia z Čiech. Hnutí za život nám požičalo veľký 6 metrový bilboard, ktorý bol na vozíku a ťahal sa za naším doprovodným vozid-lom. Na bilboarde bolo zobrazené potratené dieťa. Keď som túto fotografiu videl prvýkrát na inter-nete, pomyslel som si, že pre konzervatívnych Slovákov to môže byť príliš silná káva, pretože po-hľad na roztrhané malé telíčko zobrazené v nadživotnej veľkosti nie je nič príjemné. No v zápätí ma napadlo, veď ide o realitu. Krutú, ale dennodenne a hodinu za hodinou sa na Slovensku opakujúcu. Len Božie oko vidí koľkým tisícom detí nedovolíme prísť na tento svet. Tak aspoň fotografia tohto dieťata, ktoré bolo tiež podobne zabité predtým ako skončilo v koši na gynekológii nech obíde celé naše kresťanské Slovensko. Táto moja myšlienka sa aj naplnila. Po úvodných dvoch, troch roční-koch cyklisticko – modlitbových akcií ku našim nemocniciam, riaditelia a primári gynekológií sa snažili akcii zabrániť, ale keď videli našu odhodlanosť, nechali nás na pokoji. No tento rok sme ich  prebudili a veľký obraz a modlitby pritiahli ku nám mestských policajtov, takže niekedy to vyzeralo ako policajné manévre. Všetkým sme museli vysvetľovať načo sme tam a brániť ústavné právo na zhromažďovanie. Jediné, čo bolo na týchto stretnutiach zaujímavé, boli pestré uniformy policajných hliadok, ktoré sú v každom meste iné.
Prechádzali sme celým Slovenskom od východu na západ. V Poprade ku nám prišiel redak-tor a kameraman televízie Markíza. Natočil s nami tri rozhovory, nasnímali kamerou naše modlitby. Tešili sme sa na večerné spravodajstvo akú reklamu nám urobia. V duchu som si vravel, Markíza je liberálna televízia, oni určite boj proti interupciám nebudú propagovať. Moja predtucha sa splnila. Vykreslili nás ako krvižíznivých propagátorov násilia. Ľudia by podľa nich nemali vidieť, čo sa v skutočnosti na gynekológiách deje. Táto vec patrí len do rozhodnutia ženy a lekára, ktorý má byť profesionálne imúnny pri pohľade na potrhané časti vyvíjajúceho sa dieťaťa. Ale aj negatívna re-klama bola reklamou, pretože v ďalších mestách, keď okoloidúci zbadali našu kolónu, vraveli si medzi sebou: „Aha toto sú tí z Markízy.“
Tento rok putoval s nami otec Libor, pravoslávny kňaz z Brna. Pred niekoľkými rokmi na podnet Mons. Reylliho, kat. kňaza z New Yorku sa rozhodol, že bude chodiť ku nemocnici na Obil-ní trh v Brne s veľkým krížom a bude sa tam modliť žalmy na protest proti  potratom, ktoré sa v tejto nemocnici vykonávajú vo veľkom množstve. Svoju neľahkú službu vykonáva v kňazskom odeve, čím na seba púta pozornosť okoloidúcich i médií.
Sväté omše, ktoré sa slúžili na podporu našej myšlienky, boli ekumenické, na východe gre-kokatolícke, ktoré vystriedali katolícke a na záver sme sa zúčastnili pravoslávnej omše otca Libora.
Veľmi zaujímavé bolo stretnutie so sestrou Máriou z nového spoločenstva adorátorky Bo-žieho milosrdenstva, ktorá má kláštor v Kláštore pod Znievom. Toto spoločenstvo vzniklo ako modlitbová odpoveď na prebiehajúce interupcie. Ich poslaním je neustála adorácia pred tvárou pána Ježiša v najsvätejšej oltárnej sviatosti na obranu počatých detí. Bol to zaujímavý rozhovor ľudí, ktorí verejne bojujú proti potratom so ženou, ktorá za ten istý účel bojuje v skrytosti.
Každý ročník v našom pláne putovať z východu do Bratislavy sa nájde nejaká novinka. No-vé mesto, ktoré sme navštívili toto leto boli Topoľčany a cesta na Moravu. Lucifer vie, že našou akciou mu berieme duše, preto kladie prekážky do našej cesty a nám naproti tomu berie duše z bicyklov. Nechcel, aby sme do tých Topoľčian išli a neustále nám robil defekty. Po desiatom ráze, čo som už ani nepočítal sme rezignovali a mysleli si, že tam už ani nedôjdeme. Nakoniec nám pán Boh pomohol a došli sme s dvojhodinovým meškaním. Všetko zlé bolo na niečo dobré, pretože naše auto, ktoré nás čakalo pri nemocnici navštívili dvakrát policajti, čomu sme sa my cyklisti vy-hli. Úloha pomodliť sa pri nemocnici, síce neskoro, ale bola splnená.
Ako každý rok i tento ročník cyklistickej akcie by nebol možný, keby nám nepomohli dobrí ľudia počas našej cesty. Dostali sme finančné dary od Obecného úradu z Lendaku, od rodiny Benia-čových z Varína, od Gaba Guniša zo Zavara a takisto nám veľmi významne pomohla rodina Trižu-liaková z Považskej Bystrice. Keď sme opúšťali Žilinu, pre výstavbu diaľnice, naše auto muselo ísť cez dediny, kde boli rozkopané cesty. Bilboard na vozíku, ktorý bol za autom zavesený na háku sa nám odpojil, pretože závesné zariadenie zavadilo o výmoľ na ceste. Matej Trižuliak saletín, ktorý sa s nami modlil v Považskej Bystrici nám odporučil svojho otca zvárača, ktorý nám túto poruchu  zvaril a opravil. Pri tejto práci sa zároveň našla druhá chyba na aute, opotrebované brzdové platnič-ky. Vybavil autoservis, kde ich vymenili za nové, a aby dobročinnosti nebolo málo ešte nám aj po-mohol ich zaplatiť. Ďakujeme rodinám, ktoré nás prichýlili na nocľah a zároveň nás výdatne nakŕ-mili. Väčšina z nich sú už naši tradiční podporovatelia. Ako Rytieri Nepoškvrnenej z Košíc, rodina Hudáčková z Trebišova, rodina Pračkových z Bardejova, modlitbové spoločenstvo zo Zvolen rodi-na Hlaváčová  zo Žiaru nad Hronom, Obecný úrad z Právenca, rodina Bátoryových z Martina, ses-try Františkánky zo Žiliny, modlitbová skupina z Považskej Bystrice pani Maťašová z Piešťan a bratia Františkáni z Bratislavy.
Tento ročník okrem hŕby defektov sa nám na bicykloch šľapalo dobre, pretože počasie bolo stabilné, stále teplo. Rozhorúčení sme využili všetky vodné plochy okolo ktorých sme prechádzali, najlepšie sa nám kúpalo na Domaši, pod vodopádom v Lúčkach a na Seneckých jazerách. Závereč-nú etapu z Bratislavy do Brna bola zároveň aj najdlhšia. Obdivovali sme 55 ročnú Máriu z Trnavy, ktorá išla s nami až z Košíc a ktorá aj túto 130 – kilometrovú etapu hravo zvládla. Posledné naše vystúpenie tohtoročného modlitbového zápasu za počaté deti bolo v Brne. Duchovne ho viedol otec Libor. Po pravoslávnej sv. omši sme sa odobrali ku nemocnici na Obilní trh. My na Slovensku sa modlíme tak, že pred nemocnicou pri rozvinutých transparentoch sa modlíme ruženec, krížovú ces-tu a iné prosby a modlitby. Otec Libor pred nemocnicou nás oboznámil s myšlienkou akú mali sta-rozákonní Židia, keď dobýjali Jericho. Dovtedy prosili Pána až kým hradné múry nespadli a oni mohli vniknúť do mesta. Podobne i my sme sa modlili pred bránami nemocnice. No na rozdiel od židovských dobyvateľov nie preto aby spadol múr,  ktorým je táto nemocnica ohradená, ale preto, aby zmäkli srdcia gynekológov, ktorí vykonávajú interupcie.
Ďakujeme všetkým nebeským patrónom, ktorí náš 11 – členný kolektív viedol na cestách po Slovensku a umožnil nám splniť všetky plány, ktoré sme si na túto cestu dali. Len čo sme prišli do-mov a zosadli unavení z bicyklov, začali sme sa zamýšľať nad plánami jubilejného 10. ročníka modlitieb za počaté deti Slovenska, ktoré nás čakajú v lete v roku 2007.
Ján Hudáček