Mons. Prof. ThDr. František Tondra
Subkomisia pre bioetiku TK KBS na svojom zasadnutí dňa 4. novembra 2000 v Bratislave prerokovala podnety prichádzajúce z viacerých zdravotníckych zariadení v Slovenskej republike (SR) vo veci rešpektovania svedomia zdravotníckych pracovníkov, zvlášť lekárov a sestier pri výkone svojho povolania. Tieto podnety mali charakter diskriminácie alebo iného postihu tých zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa snažili konať v súlade so svojím svedomím. Rovnako znepokojujúce sú aj informácie o niektorých nedávnych aktivitách riadiacich štruktúr Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré priamo alebo nepriamo vytvárajú nátlak na vedúcich pracovníkov zdravotníckych zariadení, v ktorých zdravotnícki pracovníci odmietajú vykonávať úkony a zákroky, ktoré sú v rozpore s ich svedomím.
Uvedené skutočnosti podnietili Subkomisiu pre bioetiku TK KBS k vydaniu tohto stanoviska:
- Právo na slobodu svedomia je základné ľudské právo. Spolu s ostatnými právami tohto významu je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv (OSN 1948) a v Ústave SR (1992). Jeho rešpektovanie je základom a predpokladom existencie i fungovania každej slobodnej a demokratickej spoločnosti. Ohrozenie alebo narušenie tohto práva je neklamným znakom totalitnej ideológie a závažným krokom k dehumanizácii a ohrozeniu samotných základov demokratického života spoločnosti.
- Právo na slobodu svedomia nemožno spochybniť alebo dokonca poprieť na základe účelových požiadaviek zo strany jednotlivcov, inštitúcií, záujmových či politických zoskupení, ani orgánov štátu.
- V prípade konfliktu nespravodlivého alebo mravne pokriveného zákona so svedomím človeka prednosť pri rozhodovaní patrí svedomiu. Predstavuje úsudok rozumu, ktorým človek poznáva morálnu hodnotu konkrétneho činu.
- Požiadavky svedomitého výkonu zdravotníckeho povolania neraz idú nad rámec povinností, ktoré zdravotníkovi ukladá zákon. Zdravotnícki pracovníci, ktorých rozhodnutia sa podstatne dotýkajú života a smrti, zdravia a choroby, sa v rámci poskytovania liečebnej a preventívnej starostlivosti musia vždy riadiť svojou odbornosťou, profesijnou etikou, ako aj správne formovaným a citlivým osobným svedomím.
- V záujme spoločného dobra všetkých občanov SR, ako aj rešpektovania, rozvíjania a ochrany slobodného rozvoja profesijnej etiky a etického výkonu povolania zdravotníckych pracovníkov, je potrebné správne chápanú zásadu rešpektovania výhrady svedomia dodržiavať v rámci celého systému zdravotníctva. Jej rešpektovanie je nutné zakotviť aj vhodnou legislatívnou normou.
- Rešpektovanie výhrady svedomia nezbavuje zdravotníckeho pracovníka povinnosti v každom jednotlivom prípade chrániť a svojím konaním napomáhať záchranu života a zdravia pacientov zverených do jeho starostlivosti.
- Žiadame a vyzývame zodpovedné štátne orgány, najmä Národnú radu SR, Vládu SR a Ministerstvo zdravotníctva SR, ako aj zodpovedných pracovníkov na všetkých stupňoch riadenia zdravotníckych zariadení, aby účinne a konkrétne – v rámci svojej pôsobnosti a svojich kompetencií, zabezpečili plné rešpektovanie zásady výhrady svedomia a jej uplatnenie v každodennej praxi medicíny, ošetrovateľstva a poskytovania zdravotníckej starostlivosti na Slovensku.