Autor: Mária Raučinová. Počas národných osláv našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda (alebo v rámci?) sa mestský úrad v Nitre pochválil výstavou výtvarných prác detí materských škôl s rodovou tematikou (http://www.nitra.sk/news.php?extend.2337). Cieľom tejto výtvarnej aktivity a následnej prehliadky bolo podľa vyjadrenia organizátorov (národného projektu Inštitútu rodovej rovnosti v spolupráci s Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny) „posilnenie rodovo citlivej výchovy v materských školách, motivovanie pedagógov k uplatňovaniu rodovo citlivého prístupu vo vzdelávacom procese a priblíženie problematiky rodovej rovnosti dievčatám a chlapcom prostredníctvom veku primeraných činností“. Podobné súťaže sa konali aj v iných častiach Slovenska, a to už aj po minulé roky. Dôležitým momentom bolo „poukázať na niektoré škodlivé rodové stereotypy, ktoré sa zvnútorňujú už v rannom veku“. Detské kresby stvárňovali otecka s kočíkom, dvoch chlapcov držiacich sa za ruky, mamičku v záhradke a otecka pri šporáku. Detský svet je bezpochyby plný fantázie. Kresby však neboli celkom ponechané na slobodnú predstavu ratolestí. Detskej súťaži predchádzala rodová formácia v podobe „pomocných otázok a manuálu zaslaného vopred materským školám“. Témy rodovej rovnosti sa už niekoľko rokov implementujú do výchovy naprieč základnými i strednými školami. V Trenčianskom kraji sa napríklad stredoškoláci zapojili do literárnej súťaže svojimi slohovými prácami s témami: V čom budem iná mama ako bola moja mama?; Nasadila som si mužské (ženské) okuliare – vidím svet inak?; Majú vôbec ženy a muži niečo spoločné? Každý si kreslí svoj život sám. Cieľom súťaže bolo, opäť podľa organizátorov, „ prezentovať postoje mladých ľudí k patologickým javom, vyjadriť svoje pohľady na otázky rodovosti v spoločnosti a zlepšiť vnímavosť na podoby diskriminácie z pohľadu rodu“.
Kým deti a mladí dostali školenie o „rode“, rodičia ešte stále uvažujú v kategóriách vzťahu dvoch pohlaví (muža a ženy). Veď pod rodovou rovnosťou chápu predsa rovnosť medzi mužmi a ženami. Čo je však cieľom národného projektu Rodovej rovnosti? Na ich webovej stránke sme našli kľúčové prednášky a prednášajúcich. Obsahom ich „rodovo citlivej“ výchovy sú témy: pohlavie verzus rod; rodové stereotypy, rodové roly, spôsob reprodukcie a konzekvencie pri rodovo stereotypnom myslení, rod a pohlavie ako opozitné a vzájomne sa vylučujúce termíny, predsudky vo forme obrazu správnej ženy a správneho muža a podobne. To všetko vrátane spätnej väzby a interaktívneho overenia porozumeného učebného textu.
Želajú si rodičia takúto výchovu svojich detí? Kto sa ich na to pýtal? Na základe akej filozofie stavia teória o nezávislosti rodu a pohlavia? Kto kedy vedecky schválil takéto diverzifikovanie človeka? V čase, keď sa hovorí o holistickom vnímaní ľudského organizmu, o jednote celej osobnosti tela, duše a ducha, o dokonalej súhre buniek poznačených pohlavnou danosťou, o mozgu žien a mužov, nás ktosi presviedča o tom, že rod mužský môže mať aj ženské pohlavie a naopak. A vôbec, v prípade, ak sa nám naše pohlavie nepáči, môžeme si ho zmeniť. Pohlavie je vecou našej voľby a nášho chcenia. Stačí, ak odstránime stereotypy spoločnosti. Napríklad to, že muž je otcom a žena matkou. Že porodiť môže iba žena a oplodniť iba muž. Že žena miluje a muž ochraňuje. A že tieto „kódy“ sú preto podelené, aby do seba geniálne zapadali a vytvárali súdržnosť.
Vážení, ide o veľa. Ak totiž nová generácia celkom stratí svoje mužské a ženské cítenie, ak zhasnú ich srdcia a vymizne prirodzená erotika ich vzťahu, svet vymrie. O čo teda národnému projektu Inštitútu rodovej rovnosti v čase, keď slávime kresťanské dedičstvo našej krajiny, naozaj ide?