“Kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou” – tieto slová iniciátora Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby Josepha Wresinskeho sa stali mottom medzinárodnej konferencie Rodina a chudoba, ktorá sa konala v rámci príprav na 20. výročie Medzinárodného roka rodiny v piatok 29. novembra v historickej budove NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Hlavnými organizátormi podujatia boli Slovenská spoločnosť pre rodinu a Výbor NR SR pre sociálne veci, s partnerstvom Nadácie Konrada Adenauera, Fóra života, združenia Úsmev ako dar, Klubu mnohodetných rodín a Združenia pre rozvoj rodiny. Odborníci zo Slovenska, Poľska, Maďarska, Nemecka, Chorvátska a rôznych európskych štruktúr sa stretli s cieľom poskytnúť námety na rozvoj rodinnej politiky na Slovensku aj v iných krajinách regiónu strednej a východnej Európy, využiť výsledky konferencie pri vzdelávaní a ponúknuť závery konferencie v rámci projektu pre prípravu materiálov OSN k jubileu Medzinárodného roka rodiny (2014).
Podľa Anny Záborskej, europoslankyne a predsedníčky Slovenskej spoločnosti pre rodinu, sa chudoba rodín týka aj najrozvinutejších európskych krajín: “Ak sa budeme dívať okolo seba, tak zistíme, že medzi nami žijú aj extrémne chudobní ľudia a nemyslím tým len rómske osady. V rómskych osadách je extrémna chudoba sústredená, preto je viditeľnejšia, ale sú rodiny, najmä viacdetné, ktoré žijú v extrémnej chudobe, len to tak nevidíme, pretože sú rozptýlené medzi nami.” Anna Záborská vyzvala všetkých členov spoločnosti, aby sa nestali súčasťou “globalizácie ľahostajnosti” a aby sa stali vnímavejšími voči problémom skupín obyvateľstva najviac ohrozených chudobou. Ako uviedla Zuzana Podmanická zo Štatistického úradu SR, medzi tieto skupiny okrem nezamestnaných (44,6%) patria práve rodiny s tromi a viac deťmi (35%), ako aj neúplné domácnosti pozostávajúce z jedného rodiča a dieťaťa (27,5%). Miera rizika chudoby bola v rámci najaktuálnejších údajov za rok 2012 stanovená na 13,2%, hranica rizika chudoby bola vypočítaná vo výške 4156 EUR na rok pre jednočlennú domácnosť.
Hostia z Poľska predstavili systém konkrétnej solidarity s chudobnými u našich severných susedov. Podľa Barbary Sadowskej, viceprezidentky a spoluzakladateľky Nadácie Barka, nestačí obyvateľov postihnutých chudobou dotovať peniazmi a materiálnymi potrebami, pretože takýto systém ich naďalej ponecháva v stave “na okraji spoločnosti”. Kľúčové je integrovať ich medzi ostatné skupiny obyvateľstva prostredníctvom sociálnej rehabilitácie, ktorá predpokladá ich aktívny podiel na riešení zlej existenčnej situácie. Sadowska zároveň poukázala na fakt, že žiadna organizácia nedokáže účinné riešenia ponúkať sama, vždy musí ísť o súčinnosť a spoluprácu viacerých zložiek počínajúc lokálnou a končiac národnou úrovňou. Jej slová podporil aj prezident Caritas Europe Sándor Gurbai, ktorý zdôraznil, že pomáhanie chudobným nie je iba “záležitosťou služby”, ale najmä “záležitosťou politickej vôle”, ktorá je dôležitá najmä z hľadiska toho, že sa dlhodobo nedarí napĺňať globálne miléniové ciele boja proti chudobe. Spomenul niekoľko odporúčaní Európskej charity na úrovni Európskej únie, aj na úrovni jednotlivých členských štátov, okrem iného “zlepšiť prístup ku kvalitnému zamestnaniu namiesto vytvárania neistých pracovných miest; urobiť opatrenia na boj proti detskej a rodinnej chudobe a venovať zvýšenú pozornosť starostlivosti o deti v rámci národných reformných programov; a napokon sledovať a hodnotiť dlhodobý dopad reštriktívnych štátnych opatrení v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti.”
Božena Kováčová zo Združenia miest a obcí Slovenska spomenula vo svojom príspevku oblasti komunálnej politiky v samospráve, ktoré sú kľúčové pri riešení chudoby – bývanie, vzdelávanie a zamestnávanie. Ďalšia časť konferencie patrila workshopom na témy vzťahová stabilita rodín ako prevencia chudoby; úloha širokej rodiny ako záchrannej sociálnej siete; mnohodetnosť, politika a skrytá chudoba mnohodetných rodín; špecifiká chudoby rómskych rodín; sprevádzanie rodín v núdzi; či solidarita realizovaná v duchu charity. Podľa generálneho sekretára Slovenskej katolíckej charity Radovana Gumuláka je táto inštitúcia jednou z kľúčových organizácií na Slovensku, ktoré sa venujú problematike chudoby. Poukázal na to, že okrem intervencií v oblasti legislatívy a poskytovania starostlivosti v rámci spolupráce so štátom, je veľmi dôležitá aj “obyčajná ľudská solidarita a vnímavosť” zo strany každého jednotlivca, ako aj prevencia chudoby snahou o informovanosť obyvateľstva, ktoré sa často snaží riešiť finančné problémy rôznymi pôžičkami od neoverených inštitúcií, ktorých správanie “hraničí s úžerou”. Podujatie v Bratislave bolo treťou zo série regionálnych konferencií pre krajiny strednej a východnej Európy na rôzne témy súvisiace s rodinou, posledné podujatie tohto druhu sa uskutoční v roku 2014. Konferencia sa konala okrem iného pod záštitou Renaty Kaczmarskej-Photakis z Programu OSN pre rodinu, ktorá vo svojom vyhlásení zdôraznila, že chudoba znamená oveľa viac než nedostatočný príjem. “Vylúčenie má ekonomické, spoločenské aj kultúrne rozmery. Ekonomický aspekt sa vzťahuje k vylúčeniu z trhu práce a prístupu k aktívam, spoločenský a kultúrny aspekt znamená znemožnenie prístupu k sociálnym službám, komunitnej a rodinnej podpore, či k ochrane zo strany štátu. Spoločenské vylúčenie môže výrazne podporiť chudobu zraniteľných rodín a jednotlivcov,” píše Kaczmarska, zdôrazňujúc, že riešenie rodinnej chudoby a spoločenského vylúčenia je dôležitým cieľom, ktorý si vyžaduje naliehavú pozornosť.