Medzi žiadateľmi o asistovanú samovraždu na švajčiarskych klinikách boli predovšetkým osoby, ktoré sa deklarovali ako ateisti, potom rozvedení a 25% z celkového počtu sa nechalo zabiť len z dôvodu, že boli „unavení zo života“.
Švajčiarsky zákon dovoľuje špecializovaným klinikám vykonať asistovanú samovraždu len osobám, ktoré k tomu nie sú dohnané „egoistickými motiváciami“. Vágnosť legislatívy pritlačila Európsky súd pre ľudské práva, aby žiadal od krajiny ujasnenie podmienok, kedy má mať osoba trpiaca nevyliečiteľnou chorobou prístup k asistovanej samovražde. Neznesiteľné utrpenie totiž nie je nevyhnutnou podmienkou pre žiadosť o eutanáziu.
Unavení zo života
Podľa štúdie, ktorú publikovali uplynulý mesiac v Medzinárodnom epidemiologickom žurnáli, väčšina osôb, ktoré si zvolili smrť, tak urobila kvôli rakovine alebo chorobe, ktorá im zasahovala nervový systém. Avšak 25% ľudí tak urobilo len z dôvodu, že boli „unavení žiť ďalej“. Celkovo väčšiu časť tvorili ženy a nie muži.
Osamelí a rozvedení
Ďalšie dáta skúmali citovú situáciu a osobné presvedčenie osôb, ktoré chceli umrieť. Zistilo sa, že rozvedení a osoby žijúce osamote si vyberajú asistovanú samovraždu s 50% vyššou pravdepodobnosťou než zosobášení resp. ľudia žijúci usporiadaným rodinným životom. V porovnaní s katolíkmi bolo ateistov žiadajúcich o eutanáziu šesťnásobne viac.
Výskum priviedol k záveru, že základom žiadostí o eutanáziu nie je fyzické utrpenie, ako o tom hovoria aktivisti propagujúci právo zomrieť, ale krehkosť a spoločenské nepohodlie, strata zmyslu života, samota a opustenosť, a teda také problémy, ktorých riešením nie je smrť ale angažovanie sa ľudí žijúcich v okolí trpiaceho.
Zdroj: www.hlavnespravy.sk