Ešte sme sa nestačili spamätať zo Stratégie ľudských práv a už tu máme novú, na drobné rozmenenú, Celoštátnu stratégiu rodovej rovnosti a s ňou Akčný plán rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019. Prišli ako blesk z jasného neba, 2. októbra 2014, do Výboru pre rodovú rovnosť a hneď v ten deň boli obidva dokumenty posunuté do medzirezortného pripomienkového konania. Bleskurýchlo sa nedialo takmer žiadne rozporové konanie s verejnosťou, aj keď bol získaný dostatočný počet podpisov na hromadnú pripomienku, a už boli dokumenty predložené do Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť dňa 22.10.2014.
Tu podpredsedníčka Výboru pre rodovú rovnosť oznámila, že diskusia vo Výbore ukázala nevyhnutnosť a podporu tohto dokumentu. A tak si dovolím na tomto mieste podať pravdivú informáciu o Stratégii a nadväzujúcom Akčnom pláne rodovej rovnosti, ako boli prediskutované vo Výbore pre rodovú rovnosť dňa 2. októbra. V diskusii k tomuto bodu vystúpili dve členky – Mária Raučinová a Renáta Ocilková. (V podstate to nebolo prvýkrát, kedy okrem týchto dvoch dám a snáď ešte dvoch veľkých feministických bojovníčok, neprehovoril nikto.)
Ale vráťme sa k Výboru pre rodovú rovnosť zo dňa 2.10.2014: Obidve sme poukázali na riziká a nedostatky Stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti. Obidvom nám bolo umožnené zaslať pripomienky písomne, nikto (z členiek) nás nechcel počúvať. A tak som sa zamýšľala nad tým, prečo tam niektoré ženy (a muži) chodia. Nevyjadria počas celých zasadnutí ani jednu vlastnú myšlienku, ešte ani tie gramatické a faktické chyby v dokumentoch im nevadia. A tak sa teda pýtam: nevedia si tieto ženy (a muži) vytvoriť vlastný názor alebo si ho vytvoriť nemôžu? Je to možné, že dámy prídu na Výbor a netušia, o čom rokujeme?
A aby ste si utvorili vlastný a rýchly názor na predložené dokumenty, dovolím si odcitovať zopár hodnotení zo Stratégie rodovej rovnosti a úloh z Akčného plánu rodovej rovnosti:
- prítomnosť detí mladších ako 6 rokov v rodine významne znižuje mieru zamestnanosti žien, kým zamestnanosť mužov skôr zvyšuje
- v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv primerane stanoviť pravidlá pre uplatňovanie výhrady svedomia zdravotníckymi pracovníkmi
- zabezpečiť dostupnosť informácií a sexuálnej výchovy pre mládež
- podporovať a motivovať VŠ pri akreditovaní študijných odborov a študijných programov zameraných na problematiku rodovej rovnosti
- propagovať odstraňovanie vertikálnej segregácie vo vzdelávaní, najmä prírodné a technické študijné odbory ako relevantné oblasti pre ženy
- vypracovať exaktnejšiu metodológiu analýzy rodových dopadov, resp. vplyvu na rodovú rovnosť ako súčasť doložky vplyvov legislatívy.
Stratégia vytvára dojem, že všetko, čo je originálne ženské, je zlé. A že raj na zemi bude, keď bude žena ako muž: pracovať v technických a výsostne mužských odvetviach, nie v tých, ku ktorým prirodzene inklinuje; keď nebude rodiť (aby jej dieťa do 6 rokov neprekážalo v zamestnanosti), keď bude riadiť, zarábať ako muž (pričom väčšia disproporcia vo finančnom ohodnotení je medzi ženou, ktorá nemá deti a ženou matkou – ako medzi mužom a ženou) – ale nie preto, aby bola zvýraznená jej hodnota a cena práce a aby sa spravodlivým príjmom posilnila rodina, ale preto, aby mala kontrolu nad svojím životom; keď sa bude antikoncepcia platiť z verejných financií a interrupciu budú vykonávať všetci lekári alebo aspoň odporučia kolegu, ktorý ju vykoná. A keď sa posilní sexuálna výchova a do zákonov sa zavedie nová doložka vplyvov – a síce vplyv na rodovú rovnosť. Síce sa v dokumentoch vyskytuje zmienka o neplatenej práci ženy, ale so žiadnym konkrétnym opatrením, ako túto prácu premeniť na ekonomický prínos a odmeniť ju.
Všetky tieto absurdity či nedokonalosti prešli v stredu 22.10. na Rade vlády jednohlasne. Bez ohľadu na odpor niektorých MVO či Konferencie biskupov Slovenska.
A tak som znechutená odchádzala z rokovania Rady vlády. Bežiac na vzdialené parkovisko spomenula som si na časy, keď som mohla parkovať v areáli Úradu vlády SR a do budovy som vstupovala na služobný preukaz. V čase, keď som tam pracovala. Dnes som tam bola ako nežiaduci občiansky element.
Je mi cťou byť pre túto politiku nežiaducou…
Blog bol prevzatý zo stránky blog.sme.sk so súhlasom jeho autorky Renáty Ocilkovej