Keď som v nedeľu v Bratislave prešla Námestím SNP k Primaciálnemu palácu, neubránila som sa slzám. Boli to však slzy vďaky! Vďaky všetkým, ktorí sa dočkali týchto chvíľ a vychovali generáciu, ktorá prišla na Národný pochod za život už druhý raz v priebehu dvoch rokoch. Stretala som hlavne mladé rodiny našich priateľov, spolužiakov, animátorov a ich rodičov z Manželských stretnutí, eRkárov, Domkárov, mládež (už aj s rodinami) zo ZKSM, deti detí z Rodinných stretnutí, deti i odrastencov z Donum Vitae, starších, ale prevažne mladých hádam zo všetkých spoločenstiev, ktoré existujú na Slovensku. V Bratislave, podobne ako v Košiciach pred dvomi rokmi, sa zišlo celé Slovensko.
Pred osemnástimi rokmi keď som nastúpila na dráhu „pro-life“, bola veľká odvaha povedať, že ste za život. Ešte väčšiu odvahu mali tí, ktorí sa i v čase totality nebáli postaviť proti uzákoneniu potratov. Už v roku 1976 vznikla na Slovensku ilegálna asociácia Donum vitae, keď si viacero mladých lekárov uvedomilo, že je potrebné začať vyvíjať aktivity na ochranu života od počatia po prirodzenú smrť. Sústredili sa okolo MUDr. Mariana Mráza – neskôr kňaza-jezuitu, MUDr. Štefana Horvátha a MUDr. Miroslava Mikolášika, ktorí sa snažili získať čo najviac poznatkov o prirodzených metódach plánovania rodičovstva, lebo tu tušili východiská.
Veľkým úspechom Donum vitae bolo zorganizovanie dvoch medzinárodných konferencií v Bratislave. V roku 1991 sa uskutočnil 1. medzinárodný pro-life kongres Humanizácia modernej zdravotníckej starostlivosti (International Congress on Humanism in Modern Medical Care – 26. – 28. apríla, Bratislava, Istropolis, 2500 registrovaných účastníkov) za účasti manželov Billingsovcov. V nasledujúcom roku 1992 Donum vitae zorganizovalo svetový kongres World Congress Pro-Life: „Pro-Life Perspective – Challenge for Humanity“, (28. – 31. mája, Bratislava, Istropolis, 2300 registrovaných účastníkov z mnohých krajín). Prednášali na ňom také celebrity ako kardinál Trujillo (vtedajší predseda Pápežskej rady pre rodinu) i kardinál Ratzinger (emeritný pápež Benedikt XVI.), prof. Lejeune, prof. Nathanson, prof. Capella, biskup Marx a mnohí ďalší. V roku 1993 MUDr. Imrich Benický organizoval Medzinárodnú konferencia v roku prof. ThDr. Štefana Hlaváča „O úcte k životu“ (16. – 17. októbra, NsP Michalovce) za účasti manželov Willkeovcov, ale najmä prof. Hanny Klausovej, ktorá predstavila svoj program výchovy k ľudskej láske TeenSTAR.
V rámci konkrétnej pomoci pre zachovanie úcty k životu už od roku 1990 vznikol Sekulárny Inštitút Krista Veľkňaza, následne v roku 1992 bolo registrované občianske združenie pod vedením kňaza Mariána Kuffu. Inštitút má okrem iného v náplni svojej činnosti pomoc chorým, postihnutým, bezdomovcom, deťom z rozvrátených rodín a ústavov, pomoc sirotám, starým, slobodným matkám a všetkým núdznym, ktorí to potrebujú.
V roku 1998 vznikla v Rajeckých Tepliciach nezisková organizácia Áno pre život za účelom pomoci tehotným ženám v núdzi a matkám s deťmi – obetiam domáceho násilia. Už 18 rokov ponúka konkrétne dobré riešenia v krízových situáciách pre ženy a ich detí. Od toho istého roku sa začali organizovať pravidelné semináre, neskôr medzinárodné konferencie na tému Vyber si život. Vytvoril sa priestor pre advokáciu, prevenciu a mobilizáciu ochrany života. V tomto priestore v roku 2001 vznikla platforma Fórum života, ktorá spája organizácie, ale i jednotlivcov. Zakladajúcimi členmi FŽ boli fyzické osoby v počte 52, medzi ktorými boli aj Mons. Rudolf Baláž, Mons. František Tondra, MUDr. Anton Neuwirth, MUDr. Imrich Benický, MUDr. Anna Záborská, MUDr. Jozef Glasa, Prof. Bohumil Chmelík, vdp. Marián Kuffa, manželia lekári Zuzana a Peter Laukovci, MUDr. Štefan Horváth, MUDr. František Orlovský, Stanislav Trnovec a mnohé ďalšie osobnosti, ktoré sa výrazným spôsobom pričinili o šírenie kultúry života.
V roku 1997 vznikla Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo. Bola iniciatívnou skupinou odborníkov rôznych vedných disciplín na čele s Teréziou Lenczovou: pedagógov, psychológov, právnikov, demografov, sociológov, teológov, ekonómov a lekárov – všetko oblasti, ktoré súvisia s životom rodiny, a viac ako 20 asociovaných organizácií, ktoré pracujú pre rodiny.
V roku 1999 sa konala prvá konferencia Ochrana života na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, ktorú založil a viedol prof. V. Krčméry, v aktivite pokračoval prof. B. Chmelík. Ďalšou významnou aktivitou v tom istom roku 1999 bolo predloženie Deklarácie práv počatého dieťaťa (M. Brenčič, M. Dilong, V. Záhorcová, J. Mikloško, M. Čaučík a ďalší zo Spoločenstva života). Po roku 2003 začali vznikať centrá pre rodinu zriadené Cirkvou alebo ako občianske združenia a mnohé ďalšie neziskové organizácie a hnutia posilňujúce manželstvo a rodinu. Tie značnou mierou prispeli hlavne v prevencii, vo vzdelávaní a v poradenstve k posilňovaniu rodiny ako optimálneho miesta ochrany a rozvoja ľudského života. K posilneniu prolife hnutia na Slovensku s odborným zázemím prispieva aj Klub kresťanských lekárov a zdravotníkov organizovaných okolo prof. J. Glasu, člena medzinárodnej organizácie katolíckych lekárov. Významnou mierou prispel aj 10. Kongres Congress of FEAMC – New Challenges for Medicine and Health Care in Europe, ktorý sa konal v Bratislave v roku 2004. Pritiahol na ňu také významné mená ako M. Schooyans či J. Lacroix.
Fórum života pri príležitosti rozhodovania Ústavného súdu SR o ústavnosti umelých potratov vydalo na jeseň 2007 odborné stanovisko podporujúce návrh skupiny poslancov na vyhlásenie interrupcií za protiústavné.
V tom istom období Centrum pre bioetickú reformu na čele s Janou Tutkovou spolu so združením Pastor bonus cez bilbordy ukázali ošklivosť potratu. Pokračovaním tejto „škaredej“ kampane bol začiatok projektu Zachráňme životy, ktorého iniciátorom bol Pastor bonus a realizátorom Fórum života.
Napokon Ústavný súd SR interrupcie ako protiústavné nepotvrdil. Zásluhou Fóra života však existuje Vyhláška MZ SR o informovaní žien pred potratom.
Rok 2012 vo všetkých oblastiach spoločenského, politického i cirkevného života začal písať svoju históriu v ohrození života a rodiny veľmi výnimočne. Začalo to konkrétnymi krokmi slovenskej vlády a parlamentu, zriadením Výboru pre práva LGBTI osôb, návrhom zákona o registrovaných partnerstvách a o bezplatných sterilizáciách. Po našich verejných protestoch a konkrétnych krokoch médiá spolu s pro-choice organizáciami i jednotlivcami zintenzívnili spoločenskú kampaň proti Katolíckej cirkvi a pro-life organizáciám.
Pochody za život mnohí označujú ako zázrak. Áno, tento zázrak sa stal po púti ikony Panny Márie Čenstochovskej okolo sveta za záchranu civilizácie života a lásky, ktorá sa začala 14. júna 2012 vo Vladivostoku a pokračovala od Tichého oceánu až do Fatimy k Atlantickému oceánu. Prešla aj celým Slovenskom. Putovali sme po všetkých diecézach a okrem Rimskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi nás prijali aj pravoslávni bratia, kde sa od 31. 8. do 8. 9. 2012 modlilo vyše 50-tisíc ľudí (viac informácií na stránke www.odoceanukoceanu.sk). Prosby za záchranu civilizácie života a lásky nemohli ostať bez ohlasu.
V októbri 2012 KBS a FŽ v spolupráci s PRpR, PRpPZP a ÚZE FOaZOŠ SZU zorganizovali medzinárodnú konferenciu „Kultúra života – kultúra pre život“. Od vtedy KBS každoročne organizuje pro life a pro family konferencie, na ktorých vstúpili významní odborníci a osobnosti z cirkevné, vedeckého i politického spektra.
Od začiatku roka 2013 sme začali cez sociálne siete, internetové stránky, médiá, prednášky atď. upozorňovať na ohrozenie života, rodiny, pričom obeťou sú naše deti a budúce generácie. Ako? Vytiahli sme témy potratovej tabletky, sexuálnej výchovy, homosexuality, rodovú ideológiu a nakoniec sme sa postavili proti spôsobu prípravy Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, ktorá svojou formou a obsahom nespĺňala nároky na takýto druh dokumentu. Mimovládne organizácie, Fórum života, Fórum kresťanských inštitúcií, Fórum pre verejné otázky, Slovenská spoločnosť pre rodinu, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, Spoločenstvo Ladislava Hanusa, Spoločnosť pre bioetickú reformu, Klub mnohodetných rodín, Inštitút Leva XIII., Za kresťanské Slovensko, ktoré majú vytvorené svoje siete a občania z pro-life názorového spektra sa zmobilizovali a Stratégia do konca septembra 2013 nebola schválená (vláda ju schválila týždeň po februárovom referende). Doteraz nebol ratifikovaný ani Istanbulský dohovor. Aktivistami, ktorí presadzujú novú generáciu ľudských práv, boli pro-life a kresťanské organizácie označené za skupinu, ktorá ide proti celospoločenskému záujmu.
Tešíme sa už novej pro life generácii. Dlhoročné úsilie mnohých mimovládnych organizácií a jednotlivcov na Slovensku zožalo nedeľným Národným pochodom za život ovocie dlhoročnej snahy mnohých ľudí. Tešíme sa o to viac, že sme už nečakali, že to bude možné ešte za nášho života.
Košický i bratislavský Národný pochod za život za účasti 70 až 80 tisíc ľudí sú najväčšie pro-life pochody na svete, ak by sme účasť prepočítali na počet obyvateľov jednotlivých krajín. Pre porovnanie – v USA by muselo prísť 4,75 milióna ľudí, vo Francúzsku 980-tisíc, v Taliansku 880-tisíc, v Nemecku 1,2 milióna, v Rakúsku 125-tisíc, v Poľsku 550-tisíc, v Maďarsku 146-tisíc a v Česku 155-tisíc ľudí, aby dosiahli náš slovenský pomer medzi počtom obyvateľov a počtom účastníkov pochodu za život.
Verím, že skúsenosti z pro-life práce skôr narodených a guráž mladých bude prínosom pre budúce generácie a pre zachovanie a rozvoj hodnotového systému našej spoločnosti.
Marcela Dobešová, predsedníčka Fóra života