Súčasná legislatíva už 10 rokov umožňuje pochovanie potrateného dieťaťa, v ktoromkoľvek štádiu vývoja. Táto skutočnosť je však veľmi málo známa medzi rodičmi, ale aj zdravotníckym personálom, preto sa veľmi zriedka praktizuje. Je dôležité umožniť rodičom, ktorí o to majú záujem, dôstojne sa rozlúčiť so svojím očakávaným dieťaťom a dovoliť im tak lepšie sa vysporiadať s bolesťou zo straty. O tejto problematike pojednáva Zákon o pohrebníctve č.131/2010 Z. z. – z 3. marca 2010, účinný od 1.januára 2011.
- 3, odst. 8
Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.
- 5, odst. 2
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je ďalej povinný
- f) vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie.
Ďalším dokumentom je Vestník MZ SR z 1.5.2006 (55.), ktorý obsahuje odborné usmernenie o manipulácii s inými ľudskými pozostatkami. V jeho prílohe je uvedená aj žiadosť o pochovanie potrateného plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu (str. 21): http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/vestniky_mz_sr/2007/vestnik060501.pdf
Oficiálny postup pri pochovávaní potrateného dieťaťa
(podľa odborného usmernenia MZ SR):
Rodič požiada gynekologicko-pôrodnícke pracovisko o pochovanie dieťaťa. Gynekologicko-pôrodnícke pracovisko následne vyplní v spolupráci s rodičom žiadosť o pochovanie.
Žiadosť pozostáva z prvopisu a troch kópií. Originál zostáva na gynekológii a kópie sú spolu s pozostatkami zaslané na patológiu. Jedna kópia zostáva na patológii, druhá sa odovzdá pohrebnej službe a tretia rodičovi. Nasleduje obstaranie pohrebu v pohrebnom ústave. Patológia nakoniec vydá pozostatky na pochovanie vtedy, keď pohrebná služba predloží doklad o obstarávaní pohrebu a ak sú splnené všetky podmienky podľa zákona. Následne výdaj pozostatkov plodu zaeviduje.
List o prehliadke mŕtveho sa nevyžaduje, pretože plody nie sú evidované v matrike a nemajú ani pridelené rodné číslo. Nahrádza ho žiadosť o pochovanie. Pozostalí nemajú nárok na pohrebný príspevok (pretože nejde o oficiálneho občana mesta, obce).
Ďalšie dokumenty súvisiace s pochovávaním potratených detí:
Inštrukcia Donum vitae (Rím, 22.2.1987), čl. 4: „Mŕtve zárodky, či už po umelom, alebo spontánnom potrate je potrebné rešpektovať, ako telesné pozostatky ostatných ľudských bytostí.
Deklarácia práv počatého dieťaťa (SR, 1.6.1999), čl. 9 (1,2): „Počaté dieťa má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti aj po smrti. Počaté dieťa má právo na dôstojný pohreb.“
Pohrebné obrady (SSV 2008, Trnava) str. 139
Katechizmus katolíckej cirkvi, č. 2300: „S telami zosnulých treba zaobchádzať s úctou a láskou vo viere a nádeji na vzkriesenie. Pochovávanie mŕtvych je skutkom telesného milosrdenstva. Je uctením Božích detí – chrámov Ducha Svätého.“
Kontakty:
TÓBI, občianske združenie
0915214915
Projekt Ráchel
0911911794