Veľká Británia zaznamenala za posledné roky zarážajúce fakty týkajúce sa mladých ľudí s neistou pohlavnou identitou. V roku 2014 organizácia na podporu transsexuálov zverejnila pre britské noviny The Guardian prieskum na vzorke 2 000 transsexuálov, v ktorom sa ukázalo, že polovica z nich uvažovala, pokúšala sa alebo priamo vykonala samovraždu. Presnejšie čísla sú tieto: 48 % transsexuálov do 26 rokov veku sa pokúsilo o samovraždu, 30 % ju vykonalo a 59 % o nej uvažovalo. Prieskum od roku 2010 do roku 2014 uskutočnila organizácia Pace, ktorá poskytuje mentálnu pomoc gejom, lesbám, bisexuálom a transsexuálom v spolupráci s univerzitami Brunel, Worcester a London South Bank. Na porovnanie: z celej populácie 16- až 26-ročných mladých ľudí sa pokúsilo o samovraždu 6 % (podľa Adult Psychiatry Morbidity Survey). Výsledky z prieskumu Pace sú oveľa vyššie ako napr. v americkej štúdii z roku 2006, podľa ktorej sa o samovraždu pokúsilo 32 % transsexuálov, alebo v Trans Mental Health štúdii z roku 2012, ktorá prezentovala 35-percentný výskyt jednorazového pokusu o samovraždu a 25-percentný výskyt dvojnásobného pokusu o samovraždu. Kým výkonná riaditeľka Pace Margaret Unwinová si vysoký výskyt samovrážd vysvetľuje nedostatkom zviditeľnenia transsexuálov v spoločnosti a ich neprijatím, zvyšujúci sa počet prípadov v priebehu posledných rokov, a to napriek zmenám v legislatíve v prospech transsexuálov, skôr poukazuje na to, že nenachádzajú vnútornú stabilitu a šťastie ani pri uvoľnení legislatívy. Posledný prieskum, ktorý uvádza portál The Sun z 8. marca 2016, poukazuje na enormný nárast pacientov liečených na poruchu pohlavnej identity: z 97 prípadov (v roku 2009/2010) stúpol počet na 1013 prípadov (v rozmedzí od apríla do decembra 2015), čo je približne o 1 000 percent. To by naznačovalo, že k poruche dochádza masívne v dôsledku najnovších gender trendov. Napríklad pri skorom vštepovaní gender výchovy na školách a v škôlkach, ako to uvádza v súvislosti s týmito výsledkami poľský publicista a režisér Grzegorz Górny . V tomto veku má totiž dieťa ešte neustálenú identitu, pričom sa môže identifikovať s jedným alebo aj s opačným pohlavím. Ak nenachádza oporu, ale je povzbudzované k neutralite, prípadne k opačnému pohlaviu, môže to neskôr spôsobiť vážne psychologické problémy. Transsexuáli sa snažia svoj problém riešiť rýchlou žiadosťou o operačnú a hormonálnu zmenu, pričom neskôr sa ukáže, že genetické pohlavie sa nedá len tak zmeniť. Aj preto slovenskí lekári a odborníci varovali pred spochybňovaním pohlavnej identity u dieťaťa a mladého človeka rôznymi programami „vžívajúcimi sa do opačného pohlavia“, tzv. rodovoscitlivovacími metódami. Neistota detí sa totiž prejaví záplavou žiadostí o zmenu pohlavia, ktorá je v Británii povolená, neskôr tlakom na zmenu klasifikácie tohto mentálneho ochorenia v medzinárodnom zozname chorôb, často bez relevantných vedeckých podkladov.
Zdroj: theguardian.com; The Sun; Postoj.sk