Svedectvo Tatiany Šišolákovej:
Keď som mala asi 17 rokov, zistili mi anémiu. Od mojej prvej menštruácie v trinástich rokoch som mávala takmer každý mesiac problémy so silnými bolesťami a krvácaním. Jediné, čo som mohla robiť bolo dať si tabletky proti bolesti. Takmer každý mesiac som v 1. alebo 2. deň menštruácie musela odísť zo školy pre neznesiteľnú bolesť (ak môj 1. alebo 2. deň náhodou nepadol na víkend). Rodičia mi povedali, že takto to ďalej ísť nemôže a potrebujem gynekologické vyšetrenie. Svoje bolesti a silné krvácanie som považovala za úplne normálny problém mladých dievčat a vôbec som sa nechcela dať vyšetriť. Nakoniec som to urobila, ale gynekologicky bolo všetko v poriadku, presne ako som predpokladala. Takže to zostalo pri kontrolách na hematológii. Keďže nevedeli zistiť presnú príčinu mojej anémie (mimochodom, dodnes ju presne nevedia), detská hematologička mi navrhla predpísať antikoncepciu, lebo si myslela, že pri menštruácii strácam priveľa krvi a preto som anemická. Chcela, aby sa mi zoslabilo krvácanie a „upravil cyklus“.
Bola som šokovaná, ako môže niekto moju situáciu takto zľahčovať a radšej nepátrať po skutočnej príčine. Keď som vyšla z ambulancie, povedala som mame, že ja antikoncepciu v žiadnom prípade brať nebudem a podľa môjho názoru chce lekárka len zarobiť na liekoch a nie mi pomôcť. Chce ma mať jednoducho z krku. Mama mi povedala, že sa porozpráva so svojou veriacou kamarátkou – lekárkou z nášho spoločenstva, či je v takomto prípade antikoncepcia akceptovateľná. Bola som nahnevaná: „Nikto mi to nikdy nenanúti! O čom sa s tvojou kamarátkou chceš rozprávať? Vari nevieš, koľko to má vedľajších účinkov a aké problémy mi to môže neskôr spôsobiť? Mali sme o tom prednášku v škole s odborníčkou – sexuologičkou. “
Mama sa po mojom výbuchu ani neodvážila niečo také pred svojou kamarátkou vysloviť, nieto ešte raz predo mnou spomenúť slovo antikoncepcia. Odmietla som tento návrh. Tvrdohlavo som si povedala, že radšej budem každý mesiac trpieť, ako také niečo brať. Začala som jesť potraviny s vyšším obsahom železa a pokračovala v užívaní tabletiek železa. Niekedy sa moje výsledky natoľko stabilizovali, že hemoglobín dosahoval normálnu hladinu. V osemnástich rokoch ma vyradili z detskej hematologickej ambulancie a prijali do ambulancie pre dospelých.
Pravidelne ma sledovali. Pokračovala som v užívaní železa a hemoglobín bol trochu nízky. Nikdy to však nebolo dramatické. Urobili mi vyšetrenie, v ktorom zisťovali ako vstrebávam železo (a to počas 1. alebo 2. dňa menštruácie!). Napriek silnému krvácaniu ho vstrebávam dobre. Potom mi urobili ďalší test a varovali ma, aby som nikdy neužívala antikoncepciu. Aj sa ma pýtali, či som ju niekedy brala. Odpovedala som, že nie. Tým rozhodnutím si možno aj predĺžim život. Lekárka mi povedala niečo v tomto štýle: „Genetický test ukázal, že vám v staršom veku hrozí zvýšené riziko trombózy (krvnej zrazeniny). Antikoncepcia by vám toto riziko ešte zvýšila a mohli by ste trombózu dostať v skoršom veku. Neodporúčam vám brať ju.“ Čo sa mi teda snažila detská hematologička nahovoriť? Aby som brala antikoncepciu a zrazu mi o rok–dva lekárka z toho istého odboru vyhovára, aby som ju brala? Pochytil ma hnev na moju bývalú lekárku a zároveň úľava, že som antikoncepciu nikdy neužívala.
Anémiu má aj moja mama, takže som ju mohla zdediť .Vedela som, že som si za ňu mohla čiastočne stravovaním – keďže málokedy jedávam mäso. Dávala som si viac záležať na strave. Mama ma podporila a obstarala mi prírodný „ sirup“ (extrakt z brusníc). Ten som užívala 3 – krát denne po 1 lyžičke a veľmi mi to pomohlo.
Stala sa ešte jedna úžasná vec. Asi v 20 – 21 rokoch sa prvé dni mojej menštruácie stali menším utrpením a krvácanie bolo slabšie. Keď som oznámila mame výsledky genetického vyšetrenia a povedala jej, aké je dobré, že som sa nedala nahovoriť na antikoncepciu, skoro sa nezmohla na slovo – bola úprimne rada. Dodnes ešte počas niektorých cyklov trpím a musím si vziať tabletku paracetamolu. Skúšala som však aj prírodné prostriedky, ktoré mi zaberajú (napr. škoricový čaj). Strávila som niekoľko mesiacov v zahraničí, kde sa mi cyklus výborne upravil na priam ukážkovo pravidelný (predtým som mala veľké problémy s nepravidelnosťou cyklu, čo bol tiež jeden z dôvodov, prečo mi bývalá lekárka navrhovala antikoncepciu).
Mám kamarátky, ktoré do určitého veku (okolo 20 rokov) mali oveľa horšie problémy s menštruáciou. Patrili k nim vracanie či zvýšená teplota, v niektorých prípadoch bola nevyhnutná injekcia proti bolesti. Moje kamarátky sú približne v mojom veku, zdravé a týmito problémami už teraz netrpia. Nikdy nebrali antikoncepciu, rovnako ako ja. Radšej si všetky každý mesiac dáme jednu tabletku paracetamolu či iného lieku proti bolesti. To nám pomôže. Je to lepšie a menej škodlivé ako každodenne užívať antikoncepciu. Paracetamol nemá ani zďaleka toľko vedľajších účinkov.
Teraz v mojich 23 rokoch sme s priateľom veľmi vďační za moje „záchranné rozhodnutie.“ Podporuje ma čo najviac v jedení potravín s vysokým obsahom železa, ktoré sú reálnym riešením môjho problému. Sme spolu už takmer dva roky a on je úprimne rád, že som sa nedala na antikoncepciu presvedčiť, aby sme v budúcnosti bez problémov mohli mať rodinu a aby som si nespôsobila ešte horšie zdravotné problémy.