V marci 2022 sa v oblasti ochrany života odohralo množstvo zaujímavých udalostí v Severnej a Strednej Amerike.
Začiatkom mesiaca Senát Spojených štátov amerických (horná snemovňa) odmietol návrh zákona, ktorý mal pod eufemistickým názvom „Zákon o ochrane zdravia žien“ zaviesť prakticky neobmedzené potraty na celom území USA. Úpravu podporovala aj samotná administratíva prezidenta Joea Bidena.
Hlasovaniu predchádzala ostrá diskusia, no Senát napokon v pomere hlasov 48:46 úpravu odmietol. Na schválenie novely by však bol aj tak nutný súhlas najmenej 60 senátorov. Legislatíva by v prípade schválenia derogovala prakticky všetky zákony jednotlivých štátov, ktoré obmedzujú alebo zakazujú potrat, a znemožnila by prijatie podobných predpisov v budúcnosti. Rovnako by sa výrazne sťažilo uplatňovanie výhrady vo svedomí zdravotníckych pracovníkov.
Ide teda o veľké víťazstvo, ktoré otvára možnosť pokračovať v príprave legislatív chrániacich život od počatia na miestnej úrovni štátov.
Situácia v jednotlivých štátoch je rôznorodá a posledné týždne priniesli viacero nádejných správ.
Napríklad rovnako začiatkom mesiaca Najvyšší súd USA rozhodol, že generálny prokurátor štátu Kentucky môže brániť a vymáhať zákon zakazujúci potraty v druhom trimestri tehotenstva, ak tak nerobí vedenie štátu. Pro-life organizácie túto správu s potešením privítali.
V polovici marca prišlo federálnemu súdu stanovisko generálnych prokurátorov vyše dvoch desiatok štátov, podporujúcich legislatívu Južnej Karolíny o nutnosti chrániť život plodu, ktorému bije srdce (tzv.heartbeating act). Spomenutú úpravu nedávno zablokoval najprv miestny súd a neskôr jeho rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Prokurátori dúfajú, že apel prispeje k zrušeniu predchádzajúcich rozhodnutí na federálnej úrovni.
Totožné obdobie prinieslo zmenu zákona aj v Idahu, kde vstúpila do platnosti úprava zakazujúca potrat po šiestom týždni tehotenstva. Má fungovať podobne ako ekvivalentný zákon v Texase, teda vykonávatelia potratov budú môcť byť potrestaní finančnými sankciami alebo aj odňatím slobody až na päť rokov. Na rozdiel od Texasu však žalobu voči nim môžu podať len blízki a rodinní príslušníci ženy, nie akákoľvek osoba, ako to umožňuje texaská legislatíva. Zo zákona existujú aj výnimky v prípade, že ide o tehotenstvo následkom znásilnenia, incestu alebo je ohrozený život či zdravie matky.
Ešte dôslednejšiu úpravu prijala Oklahoma, kde sa rozhodli chrániť životy nenarodených takmer úplne, keď plošne zakázali interrupcie s výnimkou ohrozenia života a zdravia matky. Potešujúci bol aj jednoznačný výsledok hlasovania, keď sa za prijatie novely postavilo 78 poslancov a len 19 zákonodarcovia boli proti. Zákon však ešte musí potvrdiť štátny senát.
Dobré správy prichádzajú aj zo Strednej Ameriky, konkrétne štátu Guatemala. Tamojší prezident Alejandro Giammattei vydal dekrét, podľa ktorého sa má krajina stať „Centrom života Latinskej Ameriky“. K spomínanému dekrétu pripojil aj zásadné vyhlásenie, kde sa okrem iného hovorí: „Aby sme žili v mieri, musíme chrániť život od počatia. To od nás žiada aj Ústava.“ Iniciatíva si získala široké uznanie, podporu jej okrem iného vyjadrili evanjelické cirkvi v Guatemale, židovská komunita aj miestny moslimský imám.
Menej priaznivé rozhodnutie prijala juhoamerická Kolumbia, kde ústavný súd veľmi tesným pomerom hlasov 5:4 stanovil, že potraty musia byť povolené do 24.týždňa tehotenstva bez obmedzenia. Liberalizoval tak legislatívu z roku 2006, ktorá pripúšťala umelé ukončenie tehotenstva len po znásilnení, v prípade vývojových abnormalít plodu alebo ohrozenia zdravia matky, ktoré však musel písomne potvrdiť lekár.
V ďalšom období sa dajú v tejto časti sveta opäť očakávať udalosti a zmeny v oblasti ochrany života. V niektorých štátoch USA sa bude čakať na definitívne schválenie pro-life zákonov miestnymi senátmi, inde budú rozhodovať o rôznych úpravách súdy. Všetko sa pomaly sústreďuje na rozhodujúce zasadnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý môže už budúci mesiac rozhodnúť o zrušení rozsudku Roe vs. Wade z roku 1973, ktorým sa v krajine de facto legalizovali interrupcie. Ani prípadný rozsudok by síce neuviedol umelé potraty do ilegality, vrátil by však jednotlivým štátom väčšie kompetencie rozhodovať o týchto otázkach na svojom území.
Spracoval: Andrej Števko