Prvá celoslovenská pro-life kampaň otriasla našou spoločnosťou v roku 2007, kedy sa spoločenstvo Právo na život rozhodlo na billboardoch po celom Slovensku zverejniť fotografie potrateného dieťaťa. Vyvolala veľmi silné emócie a časť spoločnosti pobúrila. Hoci spoločenstvo zobrazilo pravdu o potratoch, zvolili si tvrdú cestu bez empatie a súcitu. A pravda povedaná bez lásky je často príliš a zbytočne krutá, s čím sme sa vo Fóre života nedokázali stotožniť.
Vtedy sa za okrúhlym stolom stretol náš sympatizant Marek Nikolov spoločne s predsedníčkou Fóra života Marcelou Dobešovou, terajšou koordinátorkou projektu Zachráňme životy Máriou Demeterovou, vtedajším riaditeľom združenia Marekom Michalčíkom a spoluzakladateľkou Áno pre život Annou Verešovou a začali uvažovať, ako eliminovať vyhrotené emócie, ktoré vznikli pri spomínanej kampani, ako komunikovať právo na život iným spôsobom bez odsúdenia a slov, že potrat je vraždou. Nemoralizovať, ale podávať pomocnú ruku. “Hovoriť o tom, aký je potrat zlý a odhovárať od neho ženy, ktoré často naozaj nevidia iné riešenie a sú zúfalé, ak im nedokážeme konkrétne pomôcť, je podľa mňa falošné a pokrytecké,” hovorí Mária Demeterová.
Zachráňme životy ako nový, udržateľný a transparentný systém konkrétnej pomoci
Diskusie a úhahy trvali dlho, ale nakoniec sa začal črtať funkčný model konkrétnej pomoci žene v zložitej životnej situácii. Našli sa ľudia, ktorí chceli pomôcť, ale nemali kapacitu projekt organizačne zastrešiť. Boli však ochotní finančne prispievať. Títo ľudia boli prvým impulzom, motiváciou a dôkazom, že vo Fóre života sme sa vydali na správnu cestu. Úvahy a prvotné myšlienky začali naberať konkrétne obrysy. Marcela Dobešová sa venovala finančnej stránke, Anna Verešová, Mária Demeterová a ľudia z Áno pre život kreovali dielo a uvažovali nad tým, čo všetko by mal projekt obsahovať, aby sa žene skutočne účinne pomohlo. “Ciele sme mali dva a to, aby nemuseli ženy kvôli obave z finančnej neistoty riešiť svoje tehotenstvo umelým potratom a aby ženy, ktoré museli kvôli tehotenstvu odísť zo svojich domovov, mohli zaplatiť aspoň časť nákladov poskytovateľovi služieb núdzového bývania,” opisuje začiatky projektu Anna Verešová. A keďže tento nástroj pomoci bol pripravovaný profesionálne rukami a mysľami ľudí majúcich priamu skúsenosť so ženami v núdzi, odrazu ožil a uzrel svetlo sveta. Zachráňme životy vznikli ako projekt konkrétnej pomoci Fóra života symbolicky na sviatok svätého Mikuláša 6. decembra 2007.
Hneď v decembri boli do projektu zaradené prvé tri príjemkyne pomoci Margaréta, Mária a Miriam z dvoch krízových centier Áno pre život a Brieždenie. A už po pár mesiacoch v marci 2008 sme oslavovali narodenie prvého bábätka. Bol to chlapec, Marek, ktorý sa narodil so svojím bračekom-anjelikom, ktorý však pri pôrode zomrel. Už v prvých mesiacoch tak projekt Zachráňme životy začal prinášať ovocie a neprestával.
Dôležité bolo vystavať projekt udržateľne, transparentne a funkčne. Chceli sme, aby nešlo len o jednorazové finančné príspevky, keďže tie sú len prvou krátkodobou pomocou, ktorá často ženám v núdzi nestačí. Vytvorili sme preto systém, do ktorého sa darca alebo darkyňa môže zaregistrovať a získať svoj účet, kde sa im zobrazí, ktorej príjemkyni pomoci ich príspevok išiel. Ak chcú, môžu sa stať pravidelnými darcami, vďaka čomu dokážeme dopredu plánovať zaradenie ďalších príjemkýň pomoci. V praxi tento systém funguje tak, že ďalšia príjemkyňa pomoci je do projektu zaradená až vtedy, keď tri mesiace po sebe je v projekte viac finančných darov, ako je potrebné vyplatiť.
Darcovská základňa projektu rástla a rastie, pretože ľudia danému systému dôverujú, keďže je transparentný a vymyslený, aby skutočne ženy postavil na nohy a nespravil z nich len ľudí odkázaných na sociálne dávky. Finančná podpora sa ženám nedáva priamo, ale financujú sa poskytované služby v podobe bývania, energií, jedla, poradenstva a pod. S každou ženou odborne pracuje sociálna pracovníčka, ktorá dohliada, aby sa financie použili naozaj prospešne a účelne.
Podpora nielen žien v núdzi, ale celých rodín
Prvú príjemkyňu pomoci v jej pôvodnom rodinnom prostredí sme do projektu zradili v roku 2009. Dovtedy Zachráňme životy pomáhalo hlavne ženám v krízových centrách. Príjemkyňa pomoci sa volala Eva. Bola matkou už viacerých detí a manželkou muža pred vážnou operáciou. Zistila, že čaká ďalšie dieťa, čo spustilo kolotoč rád a odporúčania jediného riešenia od rodiny a priateľov, aby išla na potrat.
Eva sa s tým však nevedela stotožniť, preto sme spolu začali hľadať iné riešenie. Skalopevne sa rozhodla, že si bábätko nechá, hoci vtedy ešte netušila, že sú dve. Toto rozhodnutie jej však priniesol úžasný pokoj a presvedčenie, že to s pomocou dobrých ľudí určite zvládne. Model so ženami v domácom prostredí sa ukázal, ako veľmi funkčný a v roku 2014 bol pomer podpory príjemkýň pomoci v rodinnom prostredí a v krízových centrách takmer vyrovnaný.
Do roku 2018 boli v projekte len osamotené a opustené matky s deťmi bez opory otca dieťaťa. V tomto roku sme sa však rozhodli skúsiť zaradiť do projektu aj rodinu v zložitej životnej situácii. Oslovili nás dobrovoľníci z organizácie Kresťania v meste Sylvia a Vojto venujúci sa ľuďom bez domova. Snažili sa pomôcť Zuzke a Marekovi z Centra pre obnovu rodiny cez spoluprácu viacerých organizácii, ktoré pomáhajú núdznym a robia to s otvoreným srdcom. Ocitli sme sa medzi nimi aj my s projektom Zachráňme životy. „Pri pravidelnom výdaji polievky pod mostom Lanfranconi sme sa stretli s Marekom a Zuzkou. V tom čase už boli niekoľko rokov na ulici a posledné dva roky bývali v provizórnom stane. Zuzka bola asi v siedmom mesiaci tehotenstva a čakala dvojičky. So Sylviou sme sa rozhodli, že im skúsime pomôcť na základe ich rozhodnutia, že sa chcú posunúť ďalej a vychovávať deti ako rodina. Začali sme krok po kroku uskutočňovať ich návrat do života,“ spomína na zložitý príbeh Zuzky a Mareka Vojto.
Zuzka a Marek sa zosobášili a začali pomalými krokmi budovať rodinu, no bol to beh na dlhú trať, pretože bolo treba vybaviť niekoľko žiadostí o bývanie. Veľa práce sa vynaložilo aj na preúčanie ich sociálnych a pracovných návykoch. Boli sme s nimi v dennodennom kontakte. Do pomoci tejto rodine sa zapojilo mnoho ľudí zbierkami šatstva, plienok, postieľok, kočíka a iných potrebných vecí pre bábätká, ale aj potravín a oblečenia pre Zuzku a Mareka. Zázrakom sa podarilo vybaviť ubytovanie a zaradiť ich do projektu Zachráňme životy. Strechu nad hlavou im poskytlo Centrum pre obnovu rodiny Úsmev ako dar, kde s nimi pracuje aj sociálny pracovník a pomáha im so starostlivosťou o ich dvojčatá Evičku a Lacka.
216 zachránených životov a nových radostí
Pred dvomi mesiacmi v októbri 2022 sa narodil Šimonko ako 216. bábätko v projekte Zachráňme životy. Hoci to s mamou Hildou nemajú ľahké, sú spolu šťastní a my im pomáhame ako vieme. Všetkých žien v projekte bolo za 15 rokov fungovania 231. Naša najmladšia klientka Katka mala šestnásť rokov a dieťatko porodila v roku 2010. Najstaršia príjemkyňa pomoci, 42-ročná Svetlana, je v projekte tento rok. A my jej držíme palce, aby ťažkú životnú situáciu, ktorú ich rodine spôsobila smrť manžela a následné štvrté tehotenstvo, zvládli čo najlepšie aj s našou pomocou.
“Veľmi sa teším, že vďaka darcom, spolupracovníkom a dobrovoľníkom máme 15 rokov možnosť pomáhať ženám v ťažkých životných situáciách, stáť pri nich, byť im oporou a vlievať im nádej, že to dokážu zvládnuť. Mnohé z nich nezažili teplo domova, sú odchovankyne detských domovov, často obete rozličných foriem násilia, na dne svojich síl. Vždy ale dodávam, že rozhodnutie, ako so životom a teda i dieťatkom naložia, je na nich. My im len môžeme účinne pomáhať, ale nemôžeme za ne rozhodovať. Ja osobne si vždy ctím ich slobodné rozhodnutie. Osobitne ma ale teší, že 99 percent z nich zostáva so svojimi deťmi, tri dali dieťatko na adopciu a dve z nich sa rozhodli pre utajený pôrod. Nezazlievam im to. Viem, že to pre ne nie je ľahké a vážim si, že deťom dali šancu žiť,” hovorí hlavná koordinátorka projektu Mária Demeterová.