Rozprávame sa s našou spolupracovníčkou Zuzkou Gajdošovou, ktorá pracuje v Centre konkrétnej pomoci Femina Snina na východe Slovenska, ktoré Fórum života založilo v roku 2018. Rozhovor vzniká v rámci kampane Fóra kresťanských inštitúcií Deň rodiny, ktorej témou je Mama – naj povolanie.
Matky a rodiny sú dlhodobo v centre pozornosti Fóra života. Systematicky im podávame pomocnú ruku, aby dokázali prežiť a postarať sa o svoje rodiny v ťažkých životných situáciách. A práve Zuzka Gajdošová je prvým kontaktom a predĺženou rukou Fóra života na východe Slovenska, kde pomáha ženám a rodinám v situáciách, ktoré si my často ani nedokážeme predstaviť.
V rozhovore sa dočítate:
- ako sa k tejto práci dostala
- ako vníma postavenie rodiny a matky v súčasnosti
- s akými prípadmi sa najčastejšie stretáva
- a čo považuje za najväčšie úskalia rodín
Zuzka, oslavujeme Deň rodiny. V akej rodine si vyrastala?
Keď sa vrátim do môjho detstva, rodina bola pre mňa skupinka ľudí rôzneho veku, kde sme sa so sestrou cítili veľmi dobre. Od narodenia žijem pod jednou strechou v trojgeneračnej rodine. Bývali s nami starí rodičia z maminej strany. Aj naše deti vyrastajú v rodine, kde mali a majú miesto aj starí rodičia. V podstate iný model rodiny nepoznám. Stále žijem v spoločnosti rodičov, starých rodičov, teraz aj vlastných detí a dúfam, že raz pribudnú aj moje vnúčatá. Moje videnie rodiny je asi nemoderné, ale je to to najlepšie, čo som v živote dostala. Hovorím tomu systém otvorených dverí, ku ktorým som nikdy nepotrebovala žiadne kľúče. Vždy ma za nimi, totiž, niekto čakal. Ani moje deti nepotrebujú kľúče od domu.
Zmenil sa tvoj pohľad na rodinu prostredníctvom práce, ktorú vykonávaš ako poradkyňa vo Femine?
Odkedy pracujem vo Fóre života v Centre konkrétnej pomoci Femina Snina, oveľa pozornejšie vnímam, že rodiny sú rôzne a rodinné vzťahy veľmi odlišné od môjho zažitého stereotypu. Tam, kde rodina zlyháva z akéhokoľvek dôvodu, je život jej členov nejakým spôsobom poznamenaný. Chýbajú najmä tie moje pomyselné kľúče, ktoré otvárajú náruč, poskytujú teplo domova, pevné zázemie, oporu a pochopenie. My, ľudia, máme veľa potrieb, povinností, radostí a starostí. Rodina je práve ten lakmus, špongia, vankúš, odrazový mostík, ktorý potrebujeme na dennej báze. Pravdou je, že žijeme akoby na výkon. Všetko musíme mať, stihnúť, urobiť, dodať a podobne. Čas je večný problém dnešných rodín. To sa prejavuje vo výchove i vo vzťahoch.
Ako ste sa s týmito problémami vysporiadali vy vo vašej trojgeneračnej rodine?
Práve tento trojgeneračný svet mi neskutočne pomohol. Aj ja som v čase pôsobenia vo funkcii starostky nemala veľa času. Deti boli malé, povinností priveľa, zodpovednosti a stresu vyše hlavy. Ale bola tu rodina, ktorá mi pomohla – tolerantný a zodpovedný muž, trpezliví a obetaví rodičia, naporúdzi sestra aj manželova mama. Bez nich by som neurobila nič. Dnes je trojgeneračných rodín málo. Mladí chcú byť sami, čo je v poriadku. Často sú, najmä u nás na východe, ďaleko od rodičov. Tlačia ich hypotéky, náročné pracovné povinnosti, starostlivosť o detičky. A starnúci rodičia čakajú na vzácne stretnutia s deťmi a vnúčatami. Ale sú aj rodiny neúplné, jednorodičovské, rodiny, kde sa nepodarilo priviesť na svet deti, rodiny, kde zomrelo jediné dieťa, rodiny, kde sú popretŕhané všetky vzťahy. Vtedy je to ťažšie.
V centre pozornosti súčasného ročníka Dňa rodiny je Matka – naj povolanie. Čo podľa teba matky v súčasnosti najviac potrebujú?
Byť mamou je celoživotné povolanie, výsada, splnené prianie, jedinečné poslanie. Mamy to zvyčajne nemajú ľahké. Okrem starostlivosti o dieťa zvládajú zamestnanie, domácnosť a množstvo tých drobných úloh, ktoré jednoducho ženy riešia. Ideálne je, keď veci fungujú dobre – dostatok zdrojov na obživu, strecha nad hlavou, fungujúce rodinné vzťahy. Niet politickej garnitúry, ktorá by sa nepochválila, ako dobre sa starajú o matky, akú pozornosť venuje štát podpore materstva.
Aká je však tá prax, ktorú zažívaš s klientkami?
Prax býva iná. Predstavte si matku samoživiteľku – rodinné prídavky, výživné a nič viac. Poznám mamu so štyrmi deťmi, z toho dve sú na stredných školách. Na internáty, cestu do školy, oblečenie a niekedy aj potraviny či palivové drevo často neostáva. Ale štát očakáva, že mama deťom umožní študovať, aby potom mohli samy prispievať do systému.
Teda, čo potrebujú matky?
Systematickú pomoc od štátu na viacerých frontoch. Mnohé sa boria s chudobou, nevyhovujúcimi podmienkami na bývanie, nedostatkom pracovných miest pre nekvalifikovaných pracovníkov, s diskrimináciou na pracovnom trhu. V bohatších regiónoch je zas nedostatok miest v škôlkach, ba dokonca aj v školách. Aj tu treba pomoc od štátu. Veď sa to v konečnom dôsledku vráti cez zamestnané matky. V neposlednom rade je to aj prístup k zdravotnej starostlivosti, kedy sú detskí lekári preťažení množstvom pacientov, pretože nášmu zdravotníctvu chýbajú. O bytovej otázke sa osobitne ani netreba zmieňovať. To je úplne nefungujúci systém. Zdá sa, že poslanie matky si vyžaduje celý komplex riešení. Od finančného ohodnotenia, pracovných príležitostí, fungujúceho zdravotného systému, bytovej otázky až po školské zariadenia.
Zuzka, ako si sa dostala k tejto práci?
V roku 2014 som prehrala voľby za starostku obce, kde som dovtedy pôsobila šestnásť rokov. Zasiahlo ma to, ale doslova len na jeden deň. V nedeľu, prvý deň po prehratých voľbách, som dostala pracovnú ponuku od Marcelky Dobešovej. Veľmi si to dodnes cením, pretože aj Marcelkin muž Peter prehral po šestnástich rokoch voľby za primátora Rajeckých Teplíc, no ona mala silu myslieť aj na mňa. A v tej chvíli aj za mňa. Začali sme hľadať, čo by som mohla robiť.
Centrum konkrétnej pomoci Femina v Snine založilo Fórum života až v roku 2018, čo sa vám teda vtedy podarilo nájsť?
V roku 2015 zasiahla novela zákona o verejnom obstarávaní aj neziskový sektor, čo vyvolalo potrebu pripraviť zamestnancov na nové pravidlá nakladania s verejnými financiami. Začala som sa teda uberať tým smerom. Pracovala som pre Centrum poradenstva a vzdelávania v Žiline. Školila som ľudí pracujúcich pre tretí sektor, vysvetľovala postupy, sledovala dianie v tejto oblasti.
Potom ťa Marcela stiahla do nového projektu. Aké boli začiatky?
Áno. V roku 2018 mi Marcelka ponúkla prácu v novom projekte Fóra života. Bolo to poskytovanie základného sociálneho poradenstva v novovznikajúcom Centre konkrétnej pomoci Femina Snina. Začiatky boli ťažké. Prísne kritériá projektu mi paradoxne pomohli, lebo som bola nútená sa za krátky čas zorientovať v problematike. Cenné skúsenosti dnes prepájam so štúdiom na vysokej škole svätej Alžbety v odbore sociálna práca. A musím povedať, že sa mi to páči. Veľmi ma táto práca uchvátila. Vidím v nej viac než len pomoc ľuďom, poskytnutie rady, hľadanie riešení. Snažím sa zlepšiť klientovi život, doviesť ho k vlastnému manažovaniu svojho bytia, k prevzatiu zodpovednosti za každé svoje rozhodnutie. Sprevádzam ich a učím ich, aby sa dokázali postaviť na nohy a neboli neustále odkázaní len na pomoc. Sú klienti, u ktorých je tá cesta dlhá, ale trpezlivosť prináša vždy dobrý výsledok. Pravda, sú aj klienti, ktorí nevidia zmysel v hľadaní cesty, ale len svoj cieľ. Tam je to ťažšie.
Ako konkrétne toto zlepšovanie života klienta vyzerá?
Ako som už spomínala, ide o základné sociálne poradenstvo. Nedá sa to úplne konkrétne popísať, keďže klienti majú rôznorodé problémy – od nedostatku peňazí, dlhy, exekúcie, rozvody, týranie, strata bývania, komplikované vzťahy v rodine, jednorodičovské problémy, choroby a podobne. Každý klient je iný, teda aj prístup je individuálny. Stretávame sa buď v kancelárii Feminy, v teréne, v domácom prostredí klienta. Mnohí komunikujú len telefonicky alebo mailom. Naším spoločným cieľom je hľadanie riešení, sprevádzanie, poskytnutie konkrétnej pomoci, sprostredkovanie právneho a psychologického poradenstva. Toto je len úplné skrátenie toho, čo riešime denne.
Aké sú vaše najväčšie úskalia?
Niekedy je to bezmocnosť voči nášmu sociálnemu systému, ktorý necháva toľkých ľudí doslova živoriť. No často je to postoj klienta, ktorý len žiada pomoc, ale nemobilizuje vlastné sily na prekonanie ťažkej životnej situácie.
Ktorá z činností ťa najviac napĺňa?
Najčastejšie pracujem s obeťami násilia, s chudobou a rodinami, kde sú malé deti. Najviac ma teší, keď klientovi pomôžem natoľko, že sa mu zmení život k lepšiemu.
Ako možno podporiť Centrum konkrétnej pomoci Femina?
Poteší nás akákoľvek pomoc. Veľa rodín uvíta materiálnu pomoc, ktorú vieme priamo sprostredkovať. Pri materiálnej pomoci si veľa ľudí predstaví len šatstvo, ale je to aj drogéria a potraviny. Mladé rodiny často potrebujú pre deti základnú elektroniku, akou je mobilný telefón a počítač. Pre mnohodetné rodiny je obrovskou pomocou napríklad podarovanie funkčnej práčky alebo chladničky. Samozrejme, finančná pomoc je tiež vítaná, ale vždy je viazaná na konkrétny účel. Napríklad rodine nakúpime potraviny, palivové drevo, lieky, plienky a iné potreby.
Za rozhovor ďakuje Andrea Žiaková
Viac informácií: feminasv@forumzivota.sk, 0910 842 457,
konkrétna pomoc Fórum života n.f., číslo účtu: SK2209000000005115330109, variabilný symbol 06901, poznámka: Femina Snina
Verejná zbierka: 000-2022-049598