Bioetika a jej princípy

S problematikou ľudského života je neodmysliteľne spätá nová vedná disciplína – bioetika. Je to veda, ktorá skúma ľudské konanie v oblasti života alebo zdravia človeka z pohľadu racionálnych morálnych hodnôt a princípov. Bioetika (alebo etika života) je vedou interdisciplinárnou, pretože využíva poznatky viacerých vied, ktoré skúmajú človeka – biológie, medicíny, filozofie, práva, sociológie, ale aj teológie, psychológie a ďalších.

Základné princípy, ktoré pomáhajú usmerňovať ľudské správanie a rešpektovať dôstojnosť človeka:

1. Absolútna hodnota ľudského života a jeho nedoktnuteľnosť

Život človeka je životom osoby, ktorá je hodnotou sama o sebe. Je založená na jednote tela a ducha. Preto ľudská osoba nikdy nie je a nemôže byť prostriedkom alebo vecou, ktorú možno použiť k dosiahnutiu nejakého cieľa.

2. Nerozlučiteľná spätosť medzi životom, slobodou a pravdou

Život, sloboda a pravda sú nerozlučiteľne späté dobrá. Sú akoby ohnivkami jednej reťaze – ak sa pretrhne jedno ohnivko, roztrhne sa celá reťaz.
Nemožno poznať pravdu bez úcty k životu. A ani sloboda neexistuje, ak sa nespája s pravdou. Oddeľovanie slobody od objektívnej pravdy znemožní existenciu ľudských práv na racionálnom základe. Bez objektívnej pravdy sa otvára priestor pre povrchné a totalitárne konanie jednotlivcov, inštitúcií, a dokonca samotnej spoločnosti.

3. Poznaním liečiť, nie manipulovať

Prvotným a prirodzeným cieľom medicíny a vedecko-technického pokroku je ochrana života človeka, pomoc človeku, a nie manipulácia alebo dokonca jeho zničenie.

4. Nie všetko, čo je technicky možné, je morálne prípustné

Vedecko-technický pokrok je dobrý a človeku osožný. Ale to len dovtedy, pokiaľ sa jeho cieľom nestane manipulácia so samotným človekom. Pokiaľ je „v službe“ človeka a nie človek v službe techniky.

5. Zákony musia chrániť dobro osôb

Prirodzeným cieľom zákonov štátov je ochrana dobra jeho občanov, ochrana slabších a nevinných pred nespravodlivými útokmi silnejších, atď. Preto žiadny zákon, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybňoval alebo relativizoval primárne dobro človeka – občana (a život takýmto primárnym dobrom a hodnotou je), nemôže byť považovaný za legitímny, a to ani vtedy, keď je výsledkom hlasovania väčšiny. V štáte, ktorý je demokratický, väčšina tvorí „legálnosť“, ale nie automaticky aj morálnosť.

6. Konanie na základe tzv. dvojitého efektu (vedľajšieho účinku)

Tento princíp je v etike známy a často sa využíva aj v bioetickej problematike. O čo ide? Dobrovoľný skutok môže mať okrem priameho a žiadaného účinku aj nepriamy účinok, ktorý je nežiadaný. Tento nežiadaný účinok nie je ani cieľom a ani prostriedkom skutku. Je neželaný, ale tolerovaný, nakoľko je nutne spojený s tým, čo sa snažíme konkrétnym skutkom dosiahnuť.

Súvisiace články

tag: bioetika