Podnet, ktorý Fórum života predložilo Rade pre reklamu v súvislosti s výstavou mŕtvych ľudských tiel Body Exhibition v bratislavskej Inchebe bol vypočutý. Vo svojom stanovisku Rada uvádza, že komisia vytvorená pre riešenie tejto záležitosti dospela k záveru, že billboardovú kampaň k výstave je v rozpore s ustanoveniami čl. 11 ods. 1 prvá veta vo vzťahu s ods. 2 a ods. 3 Etického kódexu reklamnej praxe a uložila zadávateľovi reklamy povinnosť vykonať nápravu v stanovenej lehote.
V zdôvodnení stanoviska sa uvádza, že „dominantným výrazovým prostriedkom vizuálu reklamy je vyobrazenie časti reálneho ľudského tela zbaveného kože. Komisia akceptovala názor zadávateľa a zobrala do úvahy, že v reklame je zobrazený konkrétny exponát, ktorý môžu návštevníci na výstave vidieť, ako aj skutočnosť, že podobný reklamný koncept bol aj podľa vyjadrení zadávateľa použitý už v roku 2012, keď vyhodnotila Komisia kampaň za etickú. Pri posudzovaní reklamy však treba taktiež zohľadniť aktuálnu spoločenskú situáciu vrátane toho, ako reklamu ako takú slovenská spoločnosť v súčasnosti vníma, a na čo je slovenský spotrebiteľ v kontexte spoločenského diania citlivý. V predmetnom prípade predovšetkým z pohľadu vnímania človeka ako produktu, zvlášť s prihliadnutím na zadávateľom zvolené komunikačné médiá, ktoré sú dostupné širokej verejnosti…
Rozsah kampane, vrátane masívnosti množstva využitých nosičov zasiahla všetky skupiny recipientov, vrátane detí či osôb, ktoré predmetné zobrazenie vnímajú citlivo a na ktoré mohla takáto reklama pôsobiť nepríjemne a šokujúco, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že súčasťou vizuálu je reálne mŕtve ľudské telo prezentované v štylizovanej polohe a v detaile, ktorý nemusí pre všetky kategórie spotrebiteľov zohľadňovať všeobecne predpokladanú úctu k mŕtvemu človeku (telu). Zvolené detailné zobrazenie postavy na veľkoformátových nosičoch je potrebné vnímať aj z pohľadu menších detí a ich chápania zobrazenia, na ktoré sa pozerajú, a to v kontexte dostupnosti alebo nedostupnosti následného pravdivého vysvetlenia, a to napriek tomu, že reklama nemusí mať traumatizujúci vplyv na detskú psychiku.
Komisia má za to, že obsahové posolstvo reklamy, ktoré vzhľadom na osobitosť vystavovaných produktov nemusí byť pozitívne vnímané všetkými skupinami spotrebiteľov, a nie je teda pre všetkých spotrebiteľov pravdepodobne ani určené, by malo zohľadniť túto špecifickosť, a to tak z hľadiska formy, obsahu a rozsahu, ako aj výberom komunikačných médií, cez ktoré sa spotrebiteľ exponuje reklame. V predmetnom prípade však kombinácia uvedených okolností, s ohľadom na vizuálnu stránku kampane cielenú masovo a celkový kontext kampane, reklama na billboardoch nezohľadnila špecifiká vnímania všetkých kategórií spotrebiteľov, ktorí im boli vystavení. Komisia preto považuje predmetnú reklamu v danom rozsahu za porušujúcu Kódex.“
Kompletnú správu Rady pre reklamu nájdete
TU.
