Symptotermálna metóda

Symptotermálna metóda (STM) je najnovšou, najspoľahlivejšou, ale u nás nie veľmi známou metódou Prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR). Na Slovensko sa dostáva najmä prostredníctvom jednotlivých ľudí vyškolených v Čechách (Cenap – MUDr.Lázničková), a tiež cez organizácie Liga pár páru, Plodar, Centrum konkrétnej pomoci Femina.

Táto metóda je nielen konkurencieschopnou, ale najmä prirodzenou alternatívou hormonálnym, bariérovým a iným formám antikoncepcie. Na druhej strane však ponúka možnosť spoznať, či sú u ženy splnené všetky predpoklady plodnosti, a prostredníctvom toho nájsť najvhodnejší čas na počatie svojho vytúženého dieťatka.

1. Prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR); Najznámejšie metódy

Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie WHO z roku 1982 je PPR spôsob plánovania rodičovstva s pomocou ktorého sa môžeme o tehotenstvo usilovať, rovnako ako sa mu môžeme vyhnúť, na základe sledovania prirodzeným spôsobom sa vyskytujúcich ukazovateľov a príznakov plodnej a neplodnej fázy menštruačného cyklu. Ak sa PPR používa k vyhnutiu sa počatiu, behom plodnej fázy nedochádza k pohlavnému styku. Za najznámejšie metódy PPR sa považujú: Ogino-Knausova (tzv. kalendárna metóda, Hlienová (tzv. ovulačná metóda, a samozrejme najnovšia Symtotermálna metóda)

2. Vhodní kandidáti na využívanie metód PPR

Metódu PPR možno na jednej strane využívať k vyhnutiu sa počatiu, ale aj ako pomocný prostriedok pri snahe otehotnieť. V neposlednom rade plní tiež diagnostickú úlohu, kedy nám daná metóda PPR pomáha nájsť príčinu, ak telo ženy signalizuje určitý problém v súvislosti s plodnosťou.

Ak hovoríme o vyhnutí sa počatiu, PPR je určená pre partnerov (oboch), ktorí sú ochotní spolu komunikovať o týchto veciach a rozhodnutí dodržiavať sexuálnu abstinenciu v plodnom období. V súvislosti s túžbou otehotnieť, pomáha PPR odhaliť prípadný problém (čo v sebe zahŕňa aj diagnostickú úlohu PPR), a zároveň nájsť najvhodnejší čas na počatie dieťatka.

3.Symptotermálna metóda (STM)

Symptotermálna metóda je v súčasnosti najmodernejšou metódou PPR, vypracovanou v Nemecku. Je založená na sledovaní bazálnej telesnej teploty (BTT) a niektorého z príznakov plodnosti – hlienu produkovaného maternicovým hrdlom, príp. krčku (cervix). Počas menštruačného cyklu žena zbiera tieto informácie, a zároveň ich vyhodnocuje podľa pravidiel tejto metódy. Takto dokáže na vlastnom menštruačnom cykle rozlíšiť plodné a neplodné obdobie.

Spoľahlivosť danej metódy nám určuje PI (Pearlov index), čím je jeho hodnota nižšia, tým je daná metóda spoľahlivejšia. V roku 1994 bolo v Nemecku sledovaných 13321 cyklov, a spoľahlivosť STM na základe tohoto výskumu zodpovedala hodnotám PI v rozmedzí 1,7 – 4,3 (na porovnanie PI hormonálnej antikoncepcie sa pohybuje v intervale od 1,1 do 13,21).

3.1. Výhody/nevýhody STM oproti iným formám antikoncepcie
Základný rozdiel medzi STM, resp. PPR, oproti iným formám antikoncepcie spočíva najmä v postoji k prirodzenosti. Pri PPR partneri rešpektujú prirodzenosť, ktorú človek dostal. Majú informácie o tom, kedy existuje možnosť počať, a v danej chvíli slobodu rozhodnúť sa. Naproti tomu antikoncepcia (kontracepcia /z latinského \“proti\“, \“počať\“/) je prejavom snahy zabrániť možnému počatiu dieťaťa, či dokonca vývoju možného tehotenstva. Prirodzenosť muža a ženy teda vôbec nie je rešpektovaná, a najmä pri hormonálnej antikoncepcii, kedy je dokonca narušená (z čoho môžu vyplývať i určité zdravotné riziká).

Teda výhodou STM je jej dostupnosť (najmä finančná), absencia negatívnych zdravotných dôsledkov na žene i na potenciálnom dieťati, absencia abortívnych (potratových) vplyvov. Ako o nevýhode hovoria niektorí o disciplinovanosti v súvislosti so zbieraním informácií potrebných na vyhodnocovanie (meranie BTT, sledovanie hlienu), a tiež sexuálnej abstinencii v plodnom období (v tomto prípade je však relatívne hovoriť o nevýhode).

3.2. Základné východiská STM
STM vychádza z vyhodnocovania prirodzených príznakov plodnosti, ktoré môžeme sledovať na tele ženy v priebehu menštruačného cyklu, v kombinácii s pravidlami vytvorenými na báze dlhodobých štúdií.

Základné príznaky, ktoré sú merateľné a sledovateľné ženou samotnou, a ktoré využíva STM k určeniu plodných a neplodných dní, sú teplota a hlien. Tieto príznaky sa vyhodnocujú prostredníctvom pravidiel STM, ktoré nemeckí vedci dlhodobo overovali. Ide o pravidlá na určenie začiatku a konca plodného obdobia.

Pravidlá používané pri určení začiatku plodného obdobia zahŕňajú individuálnu dĺžku cyklov ženy, skúsenosť ženy, a najmä životnosť spermií.
Ak si celý cyklus rozdelíme na základe plodných a neplodných dní, získame neplodné obdobie na začiatku cyklu, plodné obdobie, a neplodné obdobie na konci cyklu. (Treba pripomenúť, že celý cyklus samozrejme zaznamenávame do záznamového hárku, pričom je vhodné používať určité štandardné označenia – pre prípadnú konzultáciu.)
Dĺžku neplodného obdobia na začiatku cyklu nám určujú pravidlá: + 5 dní, mínus 20, mínus 8. Použitie týchto pravidiel sa viaže na konkrétny prípad, a žena už pred začatím cyklu vie, od ktorého dňa začína byť plodná. Toto neplodné obdobie na začiatku cyklu môže byť u rôznych žien rôzne dlhé i napriek tomu, že použili rovnaké pravidlo.

Začiatok plodného obdobia nám teda udá koniec neplodného obdobia na začiatku cyklu, avšak ako dlho trvá toto obdobie, to žena na začiatku cyklu nevie, keďže každý cyklus môže byť iný, a môžu naň vplývať rôzne (i nepredvídateľné) faktory. STM však ráta s akoukoľvek situáciou, či komplikáciou. Určenie dĺžky plodného obdobia súvisí so sledovaním a vyhodnocovaním hlienu a BTT.

3.3. Sledovanie a vyhodnocovanie hlienu a BTT

3.3.1. Hlien
Žena si počas celého cyklu sleduje a zaznamenáva kvalitu, vzhľad hlienu (H) a pocity s ním súvisiace. Súčasne (každý deň) si to zapisuje do záznamového hárka a vyhodnocuje. (Ako väčšinou prebieha „vývin“ hlienu môžeme vidieť na obrázku zaznamenávajúcom priebeh cyklu.) Hlien sledovaný v čase ovulácie môžeme nazvať, v súvislosti s možnosťou počať, najkvalitnejším (H+). Posledný deň, kedy sme mohli pozorovať takýto hlien, alebo pocity s ním súvisiace (na nasledujúci deň už bola kvalita hlienu, aj pocity zhoršené) označujeme ako vrchol hlienu (označujeme ho trojuholníkom). Tento deň nám oznamuje, že v blízkom čase prebehla, prebieha, alebo prebehne ovulácia. Po tomto dni by sa žena mala ešte 3 dni považovať za plodnú. (Samozrejme nesmieme zabudnúť na syntézu vyhodnotenia hlienu a BTT, keďže sledujeme dva príznaky plodnosti.)

3.3.2. Bazálna telesná teplota
Na objektívne sledovanie bazálnej telesnej teploty je potrebné dodržať určité predpoklady (teplotu meriame v telesných dutinách rovnakým teplomerom, pričom dodržiavame rovnaký čas a miesto merania počas celého cyklu; okolnosti, ktoré by mohli BTT ovplyvniť tiež zaznamenávame). (Priebeh BTT v bežnom ovulačnom cykle môžeme vidieť na obrázku popisujúcom priebeh cyklu.) Teplotu si meriame ihneď po prebudení a zaznamenávame do hárku. Poslednú hodnotu porovnávame vždy so šiestimi predchádzajúcimi hodnotami. Ak je vyššia, môže to signalizovať prebehnutú, alebo prebiehajúcu ovuláciu. Toto nám však potvrdia až nasledujúce dve zvýšené merania, pričom posledné z nich by malo byť aspoň o 0,2°C vyššie ako najvyššie zo šiestich meraní, s ktorými sme tieto tri porovnávali.

Ak nám posledné 3 dni potvrdili vzostup BTT podľa spomínaných pravidiel, môže sa žena na ďalší deň považovať za neplodnú. (Ak urobí syntézu s vyhodnotením hlienu, a prebehol vrchol i nasledujúce 3 dni, považuje sa za neplodnú už v ten deň večer).

Samozrejme, že nie vždy musí byť priebeh BTT takýto ideálny, STM však ráta aj s výnimkami.

Ak nám tretí deň zvýšených hodnôt BTT potvrdí koniec plodného obdobia, nastáva neplodné obdobie. Toto čiastočne koreluje s druhou fázou cyklu, ktorá je väčšinou u všetkých (zdravých) žien rovnako dlhá – 12-16 dní od prvého dňa potvrdeného vzostupu BTT (táto fáza sa nazýva aj luteálnou, alebo fázou žltého telieska, pretože súvisí s jeho životnosťou). Po tomto čase buď nastane pokles BTT a menštruácia, alebo ak prišlo k počatiu, BTT sa drží na úrovni okolo 37°C a je možné potvrdiť tehotenstvo.

3.4. STM v špecifických situáciách

U mnohých PPR vyvoláva pochybnosti v súvislosti s nepravidelnými cyklami, alebo špecifickými životnými situáciami. STM však ráta aj s nepravidelnými cyklami, s tým, že žena môže byť chorá, pracovať na zmeny, v noci vstávať k dieťaťu, atď., a pri správnom používaní sa nezníži jej spoľahlivosť. Nedostatkom pre niekoho by možno mohlo byť to, že ak žena ochorie (najmä ak má horúčku) v čase ovulácie, dĺžka plodného obdobia sa môže o pár dní predĺžiť pre nedostatok objektívnych informácií. Čo sa týka zmien, úspešne túto metódu používajú aj tieto ženy, chce to od nich možno trochu viac praxe. Zatiaľ sme sa nestretli so ženou, ktorá by STM chcela používať, ale z objektívnych dôvodov by to nebolo možné.

3.5. STM v období dojčenia

Dojčenie je v súvislosti s plodnosťou špecifická a veľmi individuálna situácia, keďže pri dojčení je produkovaný hormón prolaktín, ktorý svojim vplyvom spôsobuje skracovanie luteálnej fázy, až potlačenie ovulácie. Tento vplyv je však veľmi individuálny, preto niektoré dojčiace matky menštruujú aj pri plnom dojčení už 8.týždeň po pôrode a iné napríklad až po roku. Napriek týmto rozmanitostiam je možné používať túto metódu aj v čase dojčenia, ale za špecifických podmienok .

Z hľadiska dojčenia rozlišujeme v súvislosti so STM dve skupiny žien:

• plne dojčiaca (dojčí podľa potrieb dieťaťa, minimálne však 6krát denne, z toho aspoň raz v noci; pričom dieťa neprijíma inú stravu). Tieto ženy môžu rátať s tým, že min. 10 týždňov po pôrode budú neplodné (za predpokladu, že nenastalo krvácanie). Pravdepodobnosť otehotnenia pod 1%.
• čiastočne dojčiaca, nedojčiaca (nedojčí, alebo častosť dojčenia je nízka). Táto žena môže rátať s nástupom plodnosti od 4. týždňa po pôrode.

Čiže v týchto prípadoch sa žena do štyroch/desiatich týždňov nemusí sledovať (ak nenastalo krvácanie). Potom je vhodné začať si merať BTT, a sledovať hlien. Pokiaľ žena nebude ovulovať, jej teplota bude rôzna – „nehodnotiteľná“, preto sa orientuje len podľa hlienu. Väčšina žien pociťuje sucho, a nevidí žiaden hlien. S možným nástupom plodnosti sa začne hlien objavovať, je kvalitnejší, prípadne nastane krvácanie. Vtedy by sa mala žena považovať za plodnú.

Potom môžu nastať dva prípady:

• súčasne so zvyšovaním kvality hlienu sa dostaví aj vzostup BTT – potom syntézou príznakov hlienu a BTT určíme koniec plodného obdobia podľa bežného postupu a pridáme k tomu ešte jeden plodný deň.
• BTT je naďalej „nehodnotiteľná“ – potom posledný deň kvalitnejších hlienových príznakov považujeme za vrchol hlienu. K nemu prirátame ešte 4 plodné dni a potom sa žena môže považovať za neplodnú.

Nesmieme však zabudnúť na to, že po pôrode sa celý cyklus môže zmeniť, preto je nutné začať so STM odznova, akoby sme ju pred pôrodom vôbec nepoužívali. (Toto upozornenie sa vzťahuje najmä na používanie pravidiel -8, -20, +5 dní.)

3.6. Laktačná amenorhea

Existuje tiež jedna metóda PPR, určená špeciálne pre dojčiace ženy, ktorá sa nazýva Laktačná amenorhea (LAM). Ako aj z názvu vyplýva, vychádza z toho, že žena v dôsledku laktácie nemenštruuje, a teda je neplodná. Samozrejme za určitých podmienok:

• dojčí plne, alebo takmer plne, s prestávkami medzi dojčením do 6 hodín;
• zatiaľ nenastala menštruácia;
• je menej ako 6 mesiacov po pôrode;
• odporúča sa kontakt s inštruktorom LAM.

Za týchto podmienok je pravdepodobnosť otehotnenia do 2%.

3.7. Túžba po dieťatku a STM

Ak sa vrátime k podstate STM, uvedomíme si, že táto metóda nám v prvom rade našepkáva, čo sa deje v tele ženy, či je všetko v poriadku. Mnohí lekári konzervatívne očakávajú ovuláciu na 14. deň, a ak sa nedostaví, hovoria o anovulačných cykloch, čo následne hormonálne riešia. V súvislosti s počatím nemusí byť komplikáciou, že žena máva 40-dňové cykly; ak v tomto čase nájdeme ovuláciu, a menštruácia nastane 12-16 dní po nej, je tu predpoklad na prirodzené počatie.

Veľmi častý problém s otehotnením mávajú ženy, ktoré majú luteálnu fázu skrátenú (t.j. menej ako 12 dní), čo spôsobuje, že sliznica maternice sa nedokáže dostatočne vytvoriť, a tak sa oplodnené vajíčko nemôže uchytiť a nastáva raný potrat, ktorý si žena ani nemusí uvedomovať. Toto nám STM dokáže pomôcť odhaliť. Mnohokrát ani nie je potrebné podstúpiť liečbu, stačí vylúčiť stres, a \“dopovať\“ sa vhodnými vitamínmi (najmä B,C, príp. E), a minerálmi (najmä selén, zinok, železo), alebo prírodnými produktmi, určenými na úpravu cyklov (napr. Sarapis).

Často sa prostredníctvom STM zistí, že cyklus ženy je v poriadku, a vtedy je vhodné, aby sa aj muž pripravil na možné počatie, pretože rôzne faktory môžu ovplyvniť aj jeho plodnosť. Odporúča sa mu vyhýbať saune a horúcim kúpeľom, nosiť voľné oblečenie, odbúrať stres, vyvážene sa stravovať, prípadne stravu doplniť najmä o selén a zinok. Myslím, že až keď toto všetko pár podstúpi, a cyklus sa neupraví, želané tehotenstvo sa nedostaví, až potom nastáva čas navštíviť lekára, a podstúpiť komplexnejšiu diagnostiku a liečbu.

To bolo v skratke niečo o PPR, a konkrétne STM. Ako aj z textu vyplýva, je komplikované kompletne sa naučiť používať túto metódu len na báze spomínaných informácií, preto si čitatelia môžu konkrétnejšie informácie nájsť naPrirodzeného plánovania rodičovstva; ponúkame tiež kurzy pre páry i skupiny; osobné, telefonické, alebo emailové konzultácie.

Kontakt: ELEP občianske združenie pre prirodzené plánovanie rodičovstva, 0903/352450, ppr@stonline.sk ,www.elep.sk;

———————————————————–
1 Zdroj: MUDr. Lázničková, L.: Umělá kontracepce. 2000
2 Existuje aj možnosť sledovať a vyhodnocovať kvalitu krčka (čípku), ale k hodnoteniu tohto príznaku sa nebudem vyjadrovať, keďže vo väčšine prípadov stačí hodnotenie predchádzajúcich dvoch; a tiež pri jeho sledovaní hrozí potenciálne riziko zavedenia infekcie.