Stretnutie federácie Jeden z nás (One of Us) o Budúcnosti Európy
Stovky európskych občanov a občianskych organizácii sa mobilizovali v boji za ochranu života
7. mája sa v Bruseli uskutočnilo stretnutie o budúcnosti Európy, ktoré zorganizovala európska federácia One of Us. Zúčastnilo sa na ňom okolo dvesto zástupcov zo stovky občianskych organizácií a ďalších tristo účastníkov prostredníctvom internetu.
Cieľom stretnutia bolo stať sa hlasom pre európske inštitúcie pred ukončením konferencie Faithful to Human Dignity (Verní ľudskej dôstojnosti) a ukázať, že občianska spoločnosť sa mobilizuje v oblasti ochrany života od počatia po prirodzenú smrť vždy, keď tieto inštitúcie spustia mechanizmus demokratickej participácie pre európskych občanov.
Zúčastnení podčiarkli skutočnosť, že Federácia konala prácu na európskom poli aj v rámci členských štátov EÚ s cieľom ochrany života každého z nás po dobu desiatich rokov. Demokratickú silu a legitimitu jej snahy zabezpečilo od roku 2013 aj viac ako 1,7 milióna podpisov, čím sa stala najpodporovanejšou občianskou iniciatívou.
Dnes môžeme vidieť aj na príklade USA, že otázka potratov stále nie je doriešená. Existuje však vedecký konsenzus, že život ľudskej bytosti sa začína počatím KAŽDÉHO Z NÁS.
Snažíme sa zmobilizovať rôzne občianske organizácie, od mladých ľudí až po osoby na rozhodovacích pozíciách na úrovni EÚ, s cieľom vytvoriť Európu rešpektujúcu každý život, najmä život tých najzraniteľnejších z nás.
Vďaka úspechu iniciatívy One Of Us sme sa rozhodli zúčastniť sa na minuloročnej Konferencii o budúcnosti Európy, ktorú zorganizovala Európska komisia, s cieľom pokračovať v obrane práva na život, ako aj z pevného presvedčenia, že demokratická participácia občanov nemôže byť jednoducho ignorovaná alebo zmietnutá zo stola.
Ako by mohli európske inštitúcie považovať takúto diskusiu za legitímnu a demokratickú, ak by nevzali do úvahy správu, ktorú im podporou najväčšej európskej iniciatívy vyslali občania?
Na stretnutí boli prítomní Európania rôznych generácií z 27 európskych krajín. Dnes žiadame, aby Európska únia načúvala nášmu hlasu a seriózne sa zaoberala požiadavkou budovania Európy vernej ľudskej dôstojnosti, jej koreňom a odkazu otcov zakladateľov.
Prostredníctvom intervencií sme ako stredobod našich posolstiev vyzdvihli obranu každého ľudského života, keďže považujeme každý život za hodný ochrany od počatia po prirodzenú smrť. Nemôžeme vybudovať civilizáciu založenú na skartácii našich detí alebo starších ľudí. Spoločnosť založená na obrane kultúry smrti je odsúdená na zlyhanie a mení EÚ na pohrebisko ľudských práv. Tú Európu, ktorá sa zrodila práve ako ich kolíska.
Na záver kongresu sa profesor a filozof Rémi Brague vyslovil, že „nebránime záujem nejakej jednej konkrétnej osoby, tým menej svoj vlastný. Napriek populárnemu názoru nie sme nijakí osamelí bežci. Hľadáme skôr cestu k rozšíreniu ochrany tých, ktorí sa stále nemôžu, nikdy nebudú môcť, alebo už nemôžu dožadovať svojich práv. Existujú ľudia, ktorí k nám smerujú výčitku: „Nenútime vás nič robiť. Prečo teda vy chcete zabrániť nám, aby sme robili, čo uznáme za vhodné? Ak by sme takto rozmýšľali v štyridsiatych rokoch minulého storočia, bolo by toľko „spravodlivých medzi národmi“? Mohli by sme, v extrémnom prípade, prijať takýto postoj, ak by všetci mali možnosť brániť svoje práva. Ale je to tento prípad?… ako sa môžu dožadovať práva na život nenarodení, postihnutí alebo ľudia v kóme? Niekto musí hovoriť za nich.„
Dnes ovláda veľkú časť verejného priestoru nová forma lží. Pravdou je, že už nie je, alebo skôr ešte nie je zavedená nejakou „politickou políciou.“ Naše spoločnosti uprednostňujú diskrétne podnety, ktoré sme začali nazývať anglickým termínom „nudge“ (dosl. postrčenie). Jazyk lží začíname registrovať aj v právnych textoch. Odmietanie diskutovať o tomto probléme už dnes vedie k mediálnej ostrakizácii a riziku sociálneho vylúčenia v budúcnosti.
Rémi Brague zakončil svoju úvahu slovami: „Vypočujú nás? Nie je naša chyba, ak náš slabý hlas prerastie do koncertu. Je to tichý koncert. Ohlušujúce ticho všetkých tých, ktorí akosi cítia, že musia prehovoriť. Zdá sa im však, že len oni sami vidia to, čo vidia a pociťujú to, čo pociťujú, preto dovolia, aby ich zastrašili a radšej prenechajú mikrofón uspávačom a klamárom.
Prečo sa vlastne ozývame? Nezvolili sme si, že na seba preberieme zodpovednosť, no mnohí sa tak môžeme cítiť v otázkach, ktoré sa týkajú každého človeka. Nevybrali sme si pocit, že sme nútení prehovoriť. Bojíme sa len jednej veci, a to tej, že nás budúce generácie, ak teda niekto, obvinia zo zlyhania, že sme nepomohli ohrozenej civilizácii. Beda nám, ak zostaneme ticho!“
Plné znenie dohovoru TU