Bioetické okienko – Demografické výzvy Slovenska očami štatistika: Vymieranie, starnutie a áno, aj migrácia

Počet obyvateľov Slovenska klesá: Áno,  je to realita

Demografický úbytok na Slovensku nie je žiadnou novinkou. Od roku 2020 sa počet obyvateľov v našej krajine znížil o približne 32-tisíc obyvateľov, a to najmä v dôsledku negatívneho prirodzeného prírastku – zomiera viac ľudí, než sa narodí. Hoci migrácia každoročne pridá asi 9-tisíc nových obyvateľov, tento prílev zďaleka nestačí na kompenzáciu prirodzeného úbytku.

 Zníženie pôrodnosti na konci minulého storočia sa prejavil tak, že ženy, ktoré by dnes mohli mať deti, sa jednoducho nenarodili v dostatočnom počte. Tento jav je dôsledkom predchádzajúcich populačných poklesov, čo len dokazuje, že demografia je proces s obrovskou zotrvačnosťou.

Prečo je to problém?

Počet obyvateľov nie je jediným ani najdôležitejším meradlom. Veková štruktúra obyvateľstva je rovnako dôležitá, ak nie ešte dôležitejšia. Pribúdanie podielu seniorov a úbytok mladých generácií majú pre spoločnosť hneď niekoľko zásadných dôsledkov:

• Ekonomický tlak: Menej pracujúcich znamená nižšiu výkonnosť ekonomiky a menej odvodov do dôchodkového systému. To bude časom znamenať problémy s jeho udržateľnosťou.
• Sociálna infraštruktúra: Rastúci počet seniorov vyžaduje väčšie výdavky na zdravotníctvo a sociálne služby.
• Nepravidelné potreby: Demografické zmeny vedú k nerovnomerným investíciám – najlepším príkladom je budovanie škôl počas populačných výkyvov. (Kým sa postaví nová škola, už ju netreba).

Veková pyramída Slovenska: Skôr strom než pyramída

Slovenská veková pyramída dnes skutočne pripomína košatý strom. Silné povojnové ročníky a ich deti vytvorili robustné generácie, no ich vnúčatá sa už rodia v menšom počte. Na to, aby sa populácia udržala, je potrebné, aby pripadalo 2,1 dieťaťa na jednu ženu. Aktuálne sa však pohybujeme okolo hodnoty 1,5, čo zďaleka nestačí na prirodzenú reprodukciu obyvateľstva.

Migrácia: Časť riešenia, no nie trvalá odpoveď

Slovensko bolo historicky skôr krajinou emigrantov, no dnes sme často cieľovou destináciou pre migrantov. Tak ako v iných európskych krajinách, imigrácia čiastočne kompenzuje nedostatok pracovníkov a čiastočne pomáha dôchodkovým systémom. Je to však len dočasné opatrenie. Neskôr sa aj imigranti samotní stanú poberateľmi sociálnych dávok. Dlhodobým riešením je vytvoriť podmienky, ktoré podporia vyrovnaný populačný vývoj, konkrétne zvýšenie pôrodnosti na záchovnú úroveň.

Čo teda môžeme robiť?

Ako som už viackrát povedal, demografia sa nedá riadiť len z ministerskej stoličky. To, koľko detí sa rodí, závisí predovšetkým od samotných rodín. Úlohou spoločnosti však je, uľahčiť  im rozhodovanie. Niekoľko opatrení, ktoré môžu vlády, samosprávy či zamestnávatelia podniknúť, je nasledovných:

1. Podpora rodín s deťmi – Dostupné služby ako jasle, škôlky či voľnočasové aktivity. Práca na flexibilné úväzky, ktoré umožnia rodičom zladiť prácu s rodinným životom.
2. Aspoň čiastočná kompenzácia zvýšených nákladov rodinám s deťmi. Tým, že rodina príjme ďalšie dieťa, znižuje svoju životnú úroveň.
3. Starostlivosť o seniorov – Pracujúci často nesú zodpovednosť nielen za deti, ale aj za starších príbuzných. Investície do sociálnej starostlivosti či podpora domácich opatrovateľských služieb sú kľúčové.
4. Komunálne služby a infraštruktúra – Aj také detaily, ako budovanie detských ihrísk či komunitných centier, treba považovať za prorodinné a propopulačné opatrenie.

Budúcnosť v našich rukách

Demografické výzvy, ktorým Slovensko čelí, nie sú otázkou jedného volebného obdobia. Ide o dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje strategické kroky a celospoločenskú spoluprácu.

Udržateľný demografický vývoj je beh na dlhú trať, no ak dnes neurobíme potrebné rozhodnutia, budúce generácie zaplatia za našu pasivitu vysokú cenu. Potrebujeme konať teraz – pre naše deti, vnúčatá a pre udržateľnú budúcnosť Slovenska.