Akým problémom čelí svedomie človeka v dnešnej dobe a ako uplatňovať jeho výhrady v súčasnej spoločnosti? Toto sú základné otázky, ktorým sa venuje Pápežská akadémia pre život v záverečnom vyhlásení, ktorým včera uzavrela svoje generálne zhromaždenie a medzinárodný kongres uskutočnený vo februári vo Vatikáne.
Pápežská rada výrazne ocenila „odvážne uplatňovanie výhrady vo svedomí“ u lekárov, ošetrovateľov, lekárnikov, sudcov, poslancov a administratívneho personálu. Zároveň však konštatovala, že dnes sa, paradoxne, presadzuje akáci ideologická tolerancia, ktorá uplatňovanie tohto práva nepodporuje a nedotknuteľnosť svedomia spochybňuje. „Ukazuje sa ako čoraz potrebnejšie mobilizovať všetkých, ktorým leží na srdci ľudský život, pričom túto mobilizáciu treba rozšíriť aj na politickú úroveň,“ konštatovali členovia Pápežskej rady pre život. Odvolali sa pritom na encykliku Evangelium Vitae a na Medzinárodnú deklaráciu ľudských práv Organizácie Spojených národov z roku 1948, ktorá v článku 18 zaručuje právo na výhradu svedomia. Pápežská rada zároveň konštatovala, že toto právo by nemalo byť priznávané iba jednotlivcom, ale aj celým spoločnostiam a štruktúram, zvlášť v zdravotníctve.
„Nemožno zamlčiavať, že kresťanské svedomie dnes čelí vo svojich úsudkoch a vo svojom formačnom procese mnohým ťažkostiam, a to vinou kultúrneho kontextu, do ktorého je život veriacich vsadený a kde vládne kríza autority, strata viery a často aj sklon utiekať sa k prehnanému racionalizmu,“ konštatuje Pápežská rada pre život. Proti ľudskému svedomiu dnes podľa nej idú mnohé platné zákony a naďalej narastá v tomto smere tlak rozličných vplyvných skupín, ktoré spájajú svoje sily. Ohrozené je najmä osobné právo na život. Preto je nevyhnutné, aby sa človek o svoje svedomie staral všetkými možnými prostriedkami ustavičnej formácie, aby ho sýtil hodnotami dôstojnosti ľudskej osoby, spravodlivosti a spoločného dobra. Tak bude môcť nechať sa viesť jeho morálnym úsudkom a uskutočňovať dobro v pravde.