Brusel, 12. máj 2020 – V rozpore s ľudskými právami zatknutých 15 predstaviteľov opozičných politických strán v Hongkongu by malo byť pre Európu varovaním, ako sa Čína správa voči slobode a demokracii. Upozornila na to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) s tým, že európske hodnoty a práva bránime už teraz napríklad naším postojom k situácii v tejto čínskej administratívnej oblasti.
Aprílové zatknutie pätnástich prominentných disidentov – lídrov opozičných demokratických strán a hnutí v čínskej administratívnej oblasti Hongkong bolo v rozpore s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ako ich garantuje OSN. „Je paradoxné, že aj Hongkong je ich signatárom, no vnútornú legislatívu v oblasti verejného zhromažďovania nemá v súlade so znením Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,“ vysvetľuje pozadie celej kauzy Miriam Lexmann.
V Hongkongu zatkli demokratických politikov a obvinili ich z „nezákonného zhromažďovania“, ktorého sa mali zúčastniť ešte vlani v auguste. Bol medzi nimi aj Martin Lee, zakladateľ Demokratickej strany v Hongkongu, označovaný za tamojšieho otca demokracie. Politici sa zúčastnili mierovej demonštrácie 1,7 milióna obyvateľov a teraz čelia následkom. „Ide o jasné politické stíhanie, ktoré nie je len útokom na hongkonské slobody, ale aj medzinárodný poriadok založený na čínsko-britskej deklarácii o prechode krajiny pod čínsku správu, ktorý ratifikovala aj OSN,“ hovorí Lexmann. Aj preto iniciovala na pôde Európskeho parlamentu (EP) list, ktorý podpísalo 34 poslancov. Adresovali ho správkyni Hongkongu Carrie Lamovej a vyjadrili v ňom vážne znepokojenie nad situáciou v samostatnej čínskej administratívnej oblasti. „Ak Čína poruší svoje sľuby zo Spoločnej deklarácie, ako môžeme veriť, že splní svoje sľuby z akejkoľvek inej medzinárodnej zmluvy, ktorú podpísala,“ pýta sa europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru pre zahraničné veci EP.
Hongkonská administratíva označila list za hrubé a neopodstatnené zasahovanie do vnútorných záležitostí. Odmietla ho s tvrdením, že ľudské práva a základné slobody chránia a rešpektujú. „Nie podráždené reakcie, ale politické reformy, nezávislé vyšetrenie dlhodobých represálií a rešpektovanie vôle ľudu môžu viesť k opätovnému získaniu dôvery obyvateľov v tamojší vládny systém,“ tvrdí Lexmann.
Pripomína tiež, že zásahy Pekingu do záležitostí Hongkongu a Macaa sa stupňujú, čo je v rozpore s mandátom Číny podľa článku 22 základných práv podpísaných medzi týmito zriadeniami v správe rozdielnych krajín. Demonštrantov napríklad označujú ako „bezohľadne dementnú silu“ alebo ako „politický vírus“. Kardinál Charles Maung Bo, ktorý vedie Federáciu ázijských biskupských konferencií, zasa zdôrazňuje, že je to práve táto krajina, ktorá spočiatku zatajovala vznik a rozsah koronavírusu, a môže tak za celosvetovú pandémiu. „Represie, klamstvá a korupcia čínskej komunistickej strany sú zodpovedné za súčasnú globálnu krízu,“ napísal Bo pre ázijský katolícky portál Ucanews.com.
„To, čo sa deje v Hongkongu, je obrazom politiky Číny aj voči Európskej únii. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú však hodnotami, na ktorých stojí naše vzájomné európske spoločenstvo. Sú to hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov,“ hovorí Lexmann. Slovenská europoslankyňa na pôde EP iniciuje zriadenie neformálnej pozorovateľskej pracovnej skupiny pre Hongkong, ktorá má okrem iného otvoriť diskusiu o geopolitickom pôsobení Číny.