Píše bioetička Pavla Bicianová
O ľudskej sexualite a plodení optikou Humanae Vitae na konferencii v Ríme
Moje telo je môj dar seba samého druhému a práve sloboda mi to umožní.
V minulom bioetickom okienku sme vás informovali o podujatí, na ktorom zastupoval Fórum života aj náš kolega. Išlo o medzinárodnú vedeckú konferenciu, ktorá sa konala v máji v Ríme pri príležitosti 55. výročia vydania encykliky Humanae Vitae pod názvom „Odvaha encykliky o sexualite a plodení“, s mottom „Moje telo, moja voľba“.
Cieľom podujatia v réžii Nadácie Jerôma Lejeuna spolu s ďalšími dvadsiatimi národnými a medzinárodnými organizáciami a odborníkmi z Pápežskej akadémie za život (PAV) bolo obnoviť učenie o kráse ľudskej sexuality. Štyristo účastníkov z celého sveta sa mohlo vzdelávať v antropológii, medicíne, ale aj morálnej teológii. Prečítajte si krátke zhrnutie konferencie a pár myšlienok jej hostí, ktoré môžu byť pre nás inšpiráciou.
Odborníci z oblasti medicíny, filozofie, bioetiky, teológie z celého sveta sa zhodli na aktuálnosti a potrebe posolstva z encykliky aj pre dnešný svet. Konštatovali prorocký význam Humanae Vitae, kde sa predvídali dôsledky zavedenia hormonálnej antikoncepcie v 60-tych rokoch minulého storočia. Tá spôsobila oddelenie sexuality od plodenia a následnú komercializáciu ľudskej sexuality so všetkými jej negatívnymi dôsledkami. Výsledkom je, že tu máme celý priemysel s hormonálnou antikoncepciou, potratovými klinikami, umelým oplodnením a náhradnými matkami, ako aj obrovský problém s pornografiou a pochybnosti o ženskej a mužskej identite.
Podľa filozofov a teológov je to výzva, nie dôvod na frustráciu. Preto sa zišli, aby sa aj spolu s odborníkmi v medicíne nevyhnutne vrátili na začiatok ľudského života = humanae vitae, k láskyplnému objatiu muža a ženy spojených v manželstve. A k tomu je kľúčová práve „integrálna antropológia“ prezentovaná zrozumiteľne a sekulárnym jazykom.
Réžiu konferencie mala na starosti šéfka Medzinárodnej katedry bioetiky Jerôma Lejeuna Mónica López Barahona, profesorka molekulárnej onkológie a bioetiky v Madride a členka Pápežskej akadémie za život (PAV). Účastníkom konferencie sa prihovorili aj dvaja kardináli, arcibiskup Bologne a predseda Talianskej biskupskej konferencie Matteo Maria Zuppi, ktorý je aktuálne poverený mierovou misiou na Ukrajine, a prefekt Dikastéria pre náuku viery vo Vatikáne Luis Francisco Ladaria Ferrer.
Arcibiskup Zuppi vo svojom príhovore ocenil, že sa organizátori rozhodli odborne preskúmať dôležitú problematiku, ktorú už mnohí dávno zavrhli ako neaktuálnu a nepochopenú. Konštatoval, že medzi usmerneniami učenia Cirkvi v oblasti ľudského plodenia a každodenným prežívaním v spoločnosti, aj u samotných katolíkov, narastá priepasť, kvôli ktorej si musíme začať klásť otázky.
Nemali by sme sa totiž podľa neho báť, že otázky spôsobia chaos, lebo ten chaos už tu aj tak je. Navyše mu pridáva aj vnímanie ľahostajnosti zo strany Cirkvi, že s tým nič nerobí. “Náš pastoračný pohľad musí byť Kristov a Cirkev je ako poľná nemocnica, má ísť do terénu a ponúkať dobrú zvesť zraneným, ako zdôrazňuje aj Svätý Otec,” uviedol kardinál Zuppi a radil, aby sme sa vyhli uzatváraniu sa s rovnako zmýšľajúcimi a potvrdzovaniu si svojich postojov bez úprimného dialógu s okolitým svetom bez chuti tvoriť nové vízie.
Vysvetlenie významu Humanae Vitae v dnešných časoch a zároveň analýzu situácie, v ktorej sa nachádzame, ponúkol kardinál Ladaria. Encyklika nám podľa jeho slov ponúka to, čo dnes potrebujeme, a to integrálnu antropológiu, čiže antropológiu celého človeka.
Jednoducho povedané, potrebujeme začať kriticky myslieť a zbierať racionálne argumenty. A na to je dobrá antropológia. Musíme sa konečne zamyslieť nad tým, kto je človek. Ladaria pokračuje, že antikoncepčná mentalita vidí v prirodzenosti človeka obmedzenie slobody. “Človek je však schopný zjednotiť svoju slobodu s vlastnou prirodzenosťou. Nemusia byť v protiklade. Takáto antropológia potom dokáže odmietnuť aj dualistické antropológie, ktoré považujú ľudské telo len za nástroj, čiže ho inštrumentalizujú,” tvrdí kardinál Ladaria a dodáva, že napríklad transhumanizmus redukuje človeka na čisto biologickú vec, stáva sa produktom a jeho telo nástrojom.
Kardinál sa dotkol aj témy rodovej ideológie, ktorá podľa neho popiera telo s jeho sexuálnym rozmerom – muža a ženu. Tieto ideológie sa označujú ako nový, postmoderný a sekulárny humanizmus, ale sú podľa Ladariu skutočným antihumanizmom.
Medzi mnohými známymi osobnosťami, ktoré vystúpili na konferencii, prípadne sa podieľali na tvorbe odborného programu, boli:
- profesor morálnej teológie John Haas, člen PAV a niekdajší predseda National Catholic Bioethics Centre v USA
- profesorka filozofie a bioetiky Elena Postigo Solana z Univerzity Francisco de Vittoria v Madride, riaditeľka Inštitútu bioetiky a členka PAV
- prezident Európskej federácie katolíckych lekárov (FEAMC) Vincenzo Defilippis (Taliansko)
- docentka morálnej teológie Michele Schumacher z Univerzity vo Fribourgu (Švajčiarsko)
- profesorka medicíny Pilar Vigil Portales gynekologička a chirurgička, členka PAV (Čile)
- profesor teológie a bioetiky Apollinaire Cibaka Cikongo z Univerzity Mbuji-Mayi (Kongo), ktorý je zároveň kňazom a členom PAV spoluorganizátor Jean-Marie Le Méné, prezident Nadácie Jerôma Lejeuna a člen PAV.
Organizátori sa nebáli dať priestor vzdelaným ženám, o čom svedčia aj ďalšie odborné prednášky. Napríklad morálna teologička Pia de Solenni z USA rozoberala morálne a teologické aspekty encykliky. Biologička Obianuju Ekeocha hovorila o antikoncepcii a o práci aktivistky za život a proti maltuziánskym politikám v Afrike. Nasledovala prednáška od lekárky Maria Eugenia Huete, ktorá založila vzdelávacie centrá na výučbu prirodzených metód v Španielsku, či odborná diskusia formou okrúhleho stola s talianskou pro-life novinárkou, spisovateľkou a matkou Costanzou Miriano. Diskutovala spolu s morálnou teologičkou Oanou Gotia z USA a so psychoterapeutkou a matkou 7 detí Mariou Scicchitano aj s jej manželom.
Zhodli sa na tom, že liekom na bolesti a zranenia dnešnej spoločnosti je práve rodina. Rodina nie je problém, ale súčasť riešenia problému. Nedávno to v súvislosti s demografickou krízou pripomenul aj pápež František. Ďalej sa zamýšľali nad tým, že napriek problémom a ťažkostiam, je manželstvo a rodina zdrojom radosti. Hovorili o tom, aké je dôležité, aby rodičia spolu vytvárali miesto otvorenej náruče, miesto prijatia, pochopenia a odpustenia, miesto pomoci a bezpečia. A taká má byť aj Cirkev. Má vychádzať v ústrety a pomáhať. Je matkou a učiteľkou, preto je úloha žien v Cirkvi kľúčová, čo neustále potvrdzuje aj Svätý Otec. Ťažkostiam a problémom v rodinách treba čeliť spolu, antikoncepcia ich však nevyrieši. Nenaučí nás milovať, a práve to nás zraňuje, aj celú našu spoločnosť, že nevieme milovať.
Väčšina prednášajúcich odborníkov z rôznych oblastí boli matky a otcovia rodín, dokonca mnohodetných. Poznajú život veľmi zblízka, nielen spoza katedry. Že je možné žiť krásu sexuality v jej plnom význame a vo vzájomnom darovaní sa, svedčili aj manželské páry z Talianska, Kostariky a USA. Svoje príbehy, svedectvá a ťažkosti zdieľali úprimne, často cez slzy a smiech. Mnohí sa v ich skúsenostiach videli, a to nielen v prežívaní krehkej sexuality, skúmaním plodnosti, prijímaním detí, ale aj vo vytváraní vzájomných vzťahov.
Hovorili o tom, že dnes potrebujeme pravdu o človeku, láske, sexualite a živote. Ich životné skúsenosti boli zároveň potvrdením hesla konferencie, že moje telo naozaj môže byť mojou voľbou. To platí v oblasti ľudskej sexuality. Ako slobodní ľudia sa rozhodujeme aj pri prežívaní vzájomnej lásky. Sloboda je prostriedok a láska je cieľ. Moje telo je môj dar seba samého druhému a práve sloboda mi to umožní.
Tieto úvahy o ľudskej láske sa tiahli konferenciou naprieč prednáškami a boli plné myšlienok Jána Pavla II. z Teológie tela. Kiežby sa katechézy o ľudskej láske „preložené“ do reči dnešného človeka stali bežnou súčasťou základnej formácie a vzdelávania v našich školách, seminároch či v spoločenstvách a boli takou samozrejmosťou, ako získať vodičák a naučiť sa jazdiť po cestách životom.
V prípade záujmu o hlbšie štúdium problematiky sú k dispozícii videá a texty v taliančine, angličtine, francúzštine a španielčine: https://www.congreshumanaevitae.org/it/accueil-italiano-2/
Potratová tabletka po desiatich rokoch opäť na scéne
V uplynulých dňoch sa kvôli návrhu zákona o umelom potrate z dielne SAS opäť otvorila téma potratovej tabletky. Strana požaduje zavedenie chemických potratov k už existujúcim chirurgickým. Informovali sme vás o tom v bioetickom okienku z májového parlamentu. V mediálnom priestore pribudli rôzne výroky, vyhlásenia a statusy, prekvapivo aj od ministra a premiéra úradníckej vlády. Malú časť spoločnosti to rozrušilo, no väčšina to vôbec nerieši. Za podpory všetkých médií tak prebehla hlučná kampaň jednej politickej strany v predvolebnom boji. Efektívne a zdarma. A teraz im už stačí len počkať, kto to odklepne, vláda alebo parlament.
Postoj Fóra života k problému chemických potratov zostáva už 20 rokov nezmenený. Umelé potraty odmietame. Je jedno, akým spôsobom je potrat vykonaný, či chirurgicky, alebo chemicky, výsledkom oboch je mŕtve dieťa a dráma matky.
Je veľmi frustrujúce a takmer nepochopiteľné, že ani po 67. rokoch legálnych potratov na Slovensku sme nedokázali vytvoriť systém pomoci a podpory tehotným. Aby už potrat nebol pre žiadnu ženu východiskom z krízy. Aby sa nerobil zo sociálnych, ekonomických a rodinných dôvodov. Aby nebol súčasťou riešenia osobných problémov, s ktorými žena zostáva sama. Preto sa dnes nedá hovoriť v prospech chemického potratu ako o možnosti voľby. Voľba je totiž stále rovnaká. Žena zabíja svoje dieťa, pretože jej nikto nepomohol alebo neponúkol iné riešenie.
Namiesto pomoci sa opäť ponúka len potrat. Nielen kyretou, ale aj tabletkou. Skloňuje sa slovo liečba a medicínsky pokrok. K chemickému potratu vytvorili gynekológovia aj technický postup a do médií dali vyhlásenie, z ktorého mrazí: „Sme pripravení na to, aby slovenské ženy dostali, čo si zaslúžia“ (TV Markíza, Televízne noviny z 31.5. 2023, 8.min.).
Akoby vytesnili, že s potratovou tabletkou prežíva žena potrat pri plnom vedomí. Nepripomenuli, že trvá niekoľko dní a je sprevádzaný silnými bolesťami a intenzívnym krvácaním. V neistote, kedy sa to spustí a kedy to celé skončí, zostáva žena celkom sama. Zrejme prežíva úzkosť a strach. No na to sa jej už nikto nespýta.
O odvrátenej stránke chemického potratu sa dočítate tu:
Zdroje:
https://forumzivota.sk/2023/05/10/bioeticke-okienko-fora-zivota-aktualne-z-majoveho-parlamentu/
https://www.markiza.sk/relacie/televizne-noviny/epizoda/130846-31-5-2023