RÍM, 22. máj 2024
Druhý ročník medzinárodnej konferencie o bioetike s názvom Jérôme Lejeune a výzvy bioetiky v 21. storočí, ktorú zorganizovala Medzinárodná katedra bioetiky Jérôme Lejeune, sa venovala analýze súčasných bioetických výziev v kontexte myšlienok a vedeckého a morálneho dedičstva Jérôma Lejeunea, francúzskeho genetika a priekopníka bioetiky.
Konferencia sa konala pri príležitosti 30. výročia jeho úmrtia (1994-2024) v priestoroch patristického inštitútu Augustiniánum v Ríme za účasti významných osobností v odboroch bioetiky a genetiky, jeho nasledovníkov a pamätníkov.
Medicína nie je umenie šťastia, je to umenie chrániť život.
Dvojdňová konferencia bola zameraná na hĺbku myšlienok lekára a vedca Jérôma Lejeunea, na bohatstvo a aktuálnosť jeho odkazu. Z interdisciplinárnej perspektívy podloženej vedecky, eticky a racionálne sa zamýšľala nad aktuálnymi témami v genetike, biotechnológiách a neurovede, aplikovanými na ľudský život a zdravie, akými sú: genetická úprava ľudských embryí na terapeutické čiže zlepšujúce a pomáhajúce účely; prenatálna diagnostika, techniky asistovanej reprodukcie: surogátne materstvo a umelé maternice; “embryo troch rodičov” a syntetická biológia; eutanázia a neonatálna paliatívna starostlivosť; rodová dysfória a hormonálna liečba maloletých.
Na kongrese bolo zastúpených 42 akademických organizácií, medzi účastníkmi konferencie boli výskumníci, vedci a lekári, filozofovia a právnici, učitelia a školitelia a samozrejme záujemcovia, ktorí sa chceli dozvedieť viac o bioetických otázkach, ktoré prináša súčasná a budúca veda a technológia.
Medicína sa už dávno rozhodla a vždy bojovala proti chorobám a proti smrti, za zdravie a za život. Hoci príroda odsudzuje, povinnosťou lekára nie je vykonať rozsudok, ale pokúsiť sa zmierniť trest.
Úvodného slova sa ujal prezident Nadácie Jérôma Lejeunea vo Francúzsku Jean-Marie Le Méné, ktorý predstavil začiatky nadácie pokračujúcej v práci a záväzkoch prof. Lejeuna: vo výskume mentálnych postihnutí genetického pôvodu akými sú trizómia 21, syndróm krehkého X, Cri du chat, Rettov syndróm, Angelmanov syndróm, Prader-Willi syndróm, Williams-Beurenov syndróm atď.; v prijímaní a starostlivosti o ľudí trpiacimi týmito patológiami prostredníctvom špecializovanej lekárskej konzultácie a ochrane života. Spomenul početné spisy, korešpondenciu a vedecké záznamy tohto lekára, ktoré sú a budú zdrojom inšpirácie pre mnohých lekárov a vedcov.
Prezidentka Nadácie Jérôme Lejeune v Španielsku Mónica López Barahona sa poďakovala početným sponzorom z 19 krajín a 5 kontinentov za umožnenie tejto veľkej udalosti.
Vo videoposolstve biskup diecézy Winona-Rochester (Minnesota) a zakladateľ organizácie Word on Fire Catholic Ministries v USA Robert Barron zdôraznil význam francúzskeho vedca Jérôma Lejeuna, ktorý poukázal na riziko využívania technológie iba na základe jej užitočnosti, čo môže maskovať eticky sporné rozhodnutia. „Pre Cirkev je dnes už ctihodný,“ pripomenul biskup.
Kvalita civilizácie je meraná úctou a dôverou preukazujúcou tým najslabším zo svojich členov. Neexistuje žiadne iné meradlo, podľa ktorého by sme ju mohli posudzovať.
Prezidentka európskej federácie One of Us, ktorá sa vo svojom príhovore zamerala na obranu práva na život a ľudskej dôstojnosti, Marina Casini apelovala: “ Je našou povinnosťou podeliť sa o vedecké a duchovné dedičstvo otca genetiky (…) krása jeho služby na ochranu ľudí s postihnutím nech je nádejou a inšpiráciou.”
Rešpektovanie ľudskej prirodzenosti nebráni pokroku, ale skôr ho podnecuje.
V prednáške o zachovaní ľudskej prirodzenosti, prirodzenom práve a výzvach súčasnej bioetiky sa Prof. Dr. Orlando Carter Snead z University of Notre Dame, USA zameral na tému expresívneho individualizmu. Snead kritizoval súčasný právny a politický rámec v Amerike, ktorý je založený na antropológii vyzdvihujúcej individualizmus, kde rozkvet ľudstva je chápaný ako úspech jednotlivca vyjadrujúceho svoje presvedčenia a túžby, odtrhnuté od sociálnych a rodinných väzieb. Tento pohľad je vážne chybný, pretože nezohľadňuje „celú pravdu o tom, kým sme (…) zraniteľné, vzájomne závislé, limitované telesné bytosti„. Navrhuje aby sa uznávali obmedzenia, ktorým čelíme, našu závislosť počas celého života na dobročinnosti druhých a potrebu pestovať cnosti a praktiky, ktoré zabezpečia rozkvet ľudských bytostí aj po našich životoch. Podľa prednášajúceho: “Dieťa by sme mali vidieť ako dar, a nie ako dizajnérsky objekt.”
Vývoj biotechnológií je a bude ohromujúci, ale bude človek ohromený?
Workshop o nových hraniciach biotechnológií, ako je genetická úprava, “embryo troch rodičov” a medzidruhové chiméry viedli odborníci z Mexika, USA a Talianska s dôrazom na etické aspekty vedy a medicíny.
Doktorka medicíny, profesorka na Universidad de Anáhuac Pilar Calva sa zaoberala otázkami, ako sú genetické intervencie, klonovanie, eugenika a používanie embryonálnych kmeňových buniek, pričom vždy kládla dôraz na morálne a etické dôsledky takýchto výskumov. Jej práca a názory sú ovplyvnené katolíckou vierou a presvedčením, že každý ľudský život je cenný a zaslúži si ochranu.
Profesorka neurobiológie na univerzite v Utahu a riadna členka Pápežskej akadémie pre život Maureen l. Condic vysvetlila nebezpečenstvá neetických experimentov pri liečbe mitochondriálnych ochorení s následkami, ako napríklad pronukleárny transfer a postup vykonávaný in vitro, ktorý spôsobuje rôzne zdravotné problémy počas života dieťaťa. Okrem toho si riziká spojené s prenosom vyžadujú produkciu veľkého počtu embryí, prichádza k selekcii a zničeniu nevyhovujúcich embryí. “Akceptovať fakt, že po oplodnení vznikol nový človek, už nie je otázkou vkusu alebo názoru. Ľudská prirodzenosť človeka od počatia do staroby nie je metafyzickým pojmom. Je to jednoduchý experimentálny dôkaz,” citovala profesora Lejeunea. Dr. Condic má vážne obavy, že nové praktiky by mohli smerovať k spoločnosti, kde by sa hodnota ľudského života posudzovala na základe genetických vlastností, čo by mohlo viesť k diskriminácii a stratifikácii. Obhajovala stanovenie “červenej čiary”, ktorá by zabránila používaniu genetických technológií na vytváranie “dokonalých” ľudí alebo na elimináciu určitých vlastností považovaných za nežiaduce. Ako varoval v 20. storoči Erwin Chargaff:“Technológia genetického inžinierstva predstavuje väčšiu hrozbu pre svet ako príchod jadrovej technológie“
Vedúci tímu Centra pre pokročilé štúdie a Spoločného výskumného centra Európskej komisie Miquel-Ángel Serra sa zaoberal etickými a filozofickými otázkami o technológiách a ich vplyve na ľudskú spoločnosť, čo sú témy, ktoré sú veľmi relevantné pre diskusie o bioetike. Spomenul “Promethean Shame” alebo Prometeovskú hanbu, pojem, ktorý G. Anders použil na opis pocitu menejcennosti človeka voči svojim vlastným technologickým výtvorom. Tento koncept aplikoval i na bioetiku, keďže otázky týkajúce sa genetického inžinierstva, klonovania a selektovania embryí vyvolávajú podobné obavy o ľudskú dôstojnosť a kontrolu nad našimi vlastnými biologickými výtvormi. Varoval pred možnými nebezpečenstvami, ktoré môžu vyplynúť z nadmerného dôrazu na technologický pokrok bez primeraného zváženia etických dôsledkov.
Vidím jeden chromozóm navyše, ale vidím aj všetky ostatné – vidím, že sú ľudia.
Ďalší workshop o geneticky podmienenej mentálnej retardácii, kde sa diskutovalo o liečbe a výskume po 30 rokoch dal priestor lekárom z troch inštitútov Jérôme Lejeune: v Paríži, Madride a Cordobe, ktorí predstavili prácu a priority v jednotlivých inštitútoch a zároveň reagovali na video so svedectvom rodičov dieťaťa s trizómiou 21. Matka Pedra Antao z Portugalska spomina na prvé stretnutie s profesorom Lejeunom: “Bol to Boží posol, ktorý nás naučil vnímať syna ako milosť.”
Všetci sa zhodli, že najdôležitejšie je mať dostatok času pre pacientov a ich rodičov, počúvať ich a dať priestor deťom prejaviť sa, mať porozumenie a súcit. Najprv vidieť človeka a potom chorobu. ”Utrpenie týchto detí závisí od množstva lásky, ktorú im dávate”, povedala Dr. Pilar García, docentka na Oddelení medicínskej fyziky a biomedicínskeho inžinierstva na University College London a medicínska riaditeľka v Nadácii Jérôme Lejeune v Španielsku, ktorá sa zaoberá celostnou a vedecky podloženou starostlivosťou o osoby s genetickým postihnutím. V roku 2022 otvorila v Madride prvé stredisko starostlivosti, ktoré ponúka 11 špecializácií a plánuje ročne poskytovať starostlivosť pre 4 000 pacientov.
Chromozomálny rasizmus je rovnako hrozný ako všetky ostatné formy rasizmu.
“Prenatálna diagnostika genetických ochorení predstavuje pre budúcich rodičov často smrť ich dieťaťa,” zaznelo v prednáškach na tému: Predimplantačná diagnostika a neinvazívne prenatálne testovanie, kde sa k slovu dostali odborníci ako napríklad docentka forenznej medicíny na Katolíckej univerzite v Ríme a riaditeľka Centra pre výskum a štúdium prokreatívneho zdravia Maria Luisa Di Pietro, ktorá pripomenula, že sme svedkami oznamovania pravdy, ktorá má len diagnostický a prognostický charakter a nezohľadňuje realitu malého pacienta a citlivosť rodičov.
Hosťujúci profesor na oddelení neurologie na Juntendo University; bývalý profesor (zdravotná starostlivosť o človeka) na Toto University, riaditeľ Komparatívneho výskumného inštitútu v Tsukuba-city a generálny tajomník Down Syndrome International Information Japan Eiichi Momotani poukázal na problémy eugenickej politiky v Japonsku, ale krásnym mytologickým príbehom o Ebisu, boha rybárov a šťastia, ilustroval, že aj postihnuté dieťa môže nájsť svoje miesto a získať úctu.
Doktorka filozofie na Université Paris-Sorbonne; spolupracovníčka na Inštitúte pre interdisciplinárne výskumy sociálnych otázok (IRIS) v Paríži Danielle Moyse vyzdvihla dôležitosť svedectiev postihnutých ľudí a ich právo mať názor. Jej prístup zdôrazňoval dôležitosť ľudského života a hľadania alternatívnej cesty, ako sa postarať o osoby so zdravotným postihnutím.
Nemusíme sa báť medicíny, ale šialenstva ľudstva. […] Dnes sme možno mocnejší ako v minulosti, ale nie sme múdrejší: technológia je kumulatívna, múdrosť nie je.
Prednáška o transhumanizme a nových formách eugeniky docentky filozofie a bioetiky na Universidad Francisco de Vitoria a riaditeľky Medzinárodnej katedry bioetiky Jérôma Lejeune v Španielsku Eleny Postigo zdôraznila, že ľudské bytie nie je len o fyzickom tele a bezchybných génoch. Naša existencia je oveľa komplexnejšia. Máme emocionálnu, mentálnu a duchovnú stránku. Aj keď technológia môže posilniť naše telo, nemôžeme zabudnúť na múdrosť, starostlivosť a celkový ľudský rozvoj. “Naša prirodzenosť je oveľa viac ako len DNA.”
Medicína je nenávisť voči chorobe a láska k pacientovi.
V prednáškach o etických kritériách na konci ľudského života, neonatálnej resuscitácie a eutanázii, neonatálnej paliatívnej starostlivosti sa kládlo dôraz na rozhodovanie o liečbe pacientov na konci života. Dôležitosť sa kládla v prvom rade na to, aby sa neublížilo pacientovi, až potom na potrebnú starostlivosť a podporu. Diskutovalo sa o vyváženom prístupe, kde sa zohľadňujú nielen fyzické, ale aj emocionálne a duchovné potreby pacientov. Podľa doktorky medicíny a filozofie; profesorky bioetiky a riaditeľky Centra bioetiky, Universidad Católica de Chile; členka Pápežskej akadémie pre život. Santiago de Chile, Paulina Taboada, skutočná a pravá dôstojnosť je, ak nám veda povie, aby sme si vyzliekli šaty lekára a obliekli sa do šiat ľudskej bytosti.
Jérôme Lejeune výstižne povedal: “Chorí potrebujú inteligentnú lekársku starostlivosť, aby sme im neposkytovali liečbu, ktorá by bola horšia ako samotná choroba.” Spomenul ho vo svojej štúdii aj doktor filozofie; profesor medicíny na Univerzite v Toronte; vedúci vedecký pracovník Kennedyho inštitútu etiky na Univerzite Georgetown a riadny člen Pápežskej akadémie pre život, Washington D.C. William Sullivan. Celkovo ide o vyvážený prístup, kde je snaha minimalizovať utrpenie a zabezpečiť dôstojný koniec života pre pacientov. “Dobré klinicko-etické rozhodovanie je umenie a nie algoritmus,” dodal Sullivan.
Stroje sú dielom človeka a nie je prekvapujúce, že v tých najveľkolepejších z nich nachádzame zrkadlo toho, ako sme formovaní my. To znamená, že stroje – počítače sú inteligencie bez tela. Ľudia sú pravým opakom: sú stelesnením inteligencie.
Druhý deň konferencie sa začal prednáškou o nových hraniciach v neurovede a neuroetike, kde dekan Filozofickej fakulty Ateneo Pontificio Regina Apostolorum, koordinátor skupiny Neurobioethics a člen Pápežskej akadémie pre život F. Alberto Carrara predstavil myšlienky Jérôma Lejeunea o vzťahu medzi človekom a strojmi, v krátkosti predstavil historiu vedy o mozgu, ktorej korene nájdeme v starovekom Egypte a svoju prácu zameranú na reflexiu a interpretáciu neurovied, psychológie a iných súvisiacich disciplín, aby pochopil ich vplyv na ľudské sebapochopenie a potenciálne riziká a prínosy ich aplikácií. “Neuroveda nás každým dňom viac a viac prekvapuje mimoriadnymi objavmi a inovatívnymi aplikáciami pre zdravie a život chorého, ale aj zdravého človeka.”
Antikoncepcia, ktorá je milovaním bez vytvorenia dieťaťa; umelé/mimotelové oplodnenie, ktoré je vytvorením dieťaťa bez milovania; potrat, ktorý je zničením dieťaťa, a pornografia, ktorá je zničením lásky, sú nekompatibilné s prirodzenou morálkou.
Workshop o medicínskej etike umelého oplodnenia sa zameriaval na IVF, náhradné materstvo a umelé maternice. Diskutovalo sa o etických dilemách IVF a jej vhodnosti pre jednotlivé páry. Prof. Dr. Francisco Güell z Universidad de Navarra prednášal o etike umelého oplodnenia v rámci projektu „B2-InF“.
Jennifer Lahl, zakladateľka Centra pre bioetiku a kultúrnu sieť v Kalifornii, upozornila na riziká spojené s IVF, vrátane zdravotných komplikácií a dopadov na deti a náhradné matky. Ženy môžu trpieť vážnymi zdravotnými problémami, ako sú ovariálny hyperstimulačný syndróm, torzia vaječníkov, rakoviny, krvné zrazeniny a mŕtvica. Deti narodené týmto spôsobom čelia rizikám predčasného pôrodu, nízkej pôrodnej hmotnosti a vrodených anomálií. Náhradné tehotenstvo tiež prerušuje prirodzené materské puto, čo môže mať trvalé následky pre matku aj dieťa. “Priemysel neplodnosti v Spojených štátoch sa rozrástol na podnikanie v hodnote niekoľkých miliárd dolárov”
Doktorka humanitných a sociálnych vied, profesorka bioetiky a výskumníčka na Universidad Francisco de Vitoria v Madride Sagrario Crespo hovorila o ektogenéze a jej potenciálnych rizikách, spomenula britského genetika J.B.S. Haldane, ktorý predpovedal, že v budúcnosti by až 70 percent ľudských narodení mohlo nastať mimo biologickej maternice.
Riaditeľka Inštitútu pre rodinné štúdie a etiku, Strathmore University a advokátka Najvyššieho súdu Kene Jane Wathuta poskytla pohľad na techniky umelého oplodnenia a náhradné materstvo v afrických kultúrach, kde sa rodinné a komunitné hodnoty prelínajú s reprodukčnými technológiami.
Prof. Dr. Aude Mirkovic poukázala na rozdielne názory a právne predpisy týkajúce sa surogátneho materstva v Európe, odporúčajúc hľadať alternatívne riešenia.
Zákon nemá všetky práva. Ľudská prirodzenosť existuje a či sa nám to páči alebo nie, sme povinní ju brať do úvahy.
Workshop o rodovej dysfórii u mladistvých sa venoval etickým otázkam spojeným s týmto stavom. Profesor a vedúci oddelenia detskej a novorodeneckej chirurgie, Centre Hospitalier Universitaire de Dijon Emmanuel Sapin hovoril o nesúlade medzi biologickým pohlavím a pohlavnou identitou, ktorý môže viesť k úzkosti a iným negatívnym emóciám.
Dr. Alfonso Oliva predstavil komplexné chirurgické procedúry pre zmenu pohlavia a upozornil na alarmujúce štatistiky týkajúce sa nespokojnosti pacientov po operácii, vrátane vysokého rizika samovrážd.
Tasio Pérez, významný odborník na psychické stavy u maloletých a mladých ľudí, zdôraznil dôležitosť podpory mladistvých s psychickými poruchami a poukázal na problémy vyplývajúce z nestabilných rodinných vzťahov a negatívneho vplyvu sociálnych médií na kritické myslenie mladých ľudí.
My, služobníci života, pred Bohom a ľuďmi potvrdzujeme, že každý člen nášho druhu je osoba. Úcta, ktorú sme povinní preukazovať každému človeku, nezávisí od veku alebo slabosti; od počatia až po smrť je to tá istá ľudská bytosť, ktorá sa vyvíja, dozrieva a zomiera.
(Vyhlásenie „Služobníkov života “ pri založení Pápežskej akadémie pre život)
Prednášku o historickom význame Jérôma Lejeunea, kde bol predstavený jeho prínos pre bioetiku a vedeckú komunitu, predniesol bývalý vatikánsky žurnalista Alberto Michelini, ktorý nezabudol, ako sprostredkoval prvé stretnutie lekára so svätým otcom a postulátorka kauzy kanonizácie genetika a delegátka Združenia Lejeunových priateľov Aude Dugast. „V priebehu rokov,“ hovorí Dugastová „narastala jeho starosť o nenarodené deti. Videl tisíce detí, ktoré zomreli kvôli potratovej tabletke, ktorú nazval „ľudským pesticídom“. Bol plný utrpenia a nesmiernej ľútosti nad deťmi a matkami, ktoré nikto nechcel zachrániť.”
„Profesor Lejeune vždy využíval svoje hlboké poznanie života a jeho tajomstiev pre skutočné dobro ľudstva a ľudskosti. […] Profesor Lejeune plne prijal osobitnú zodpovednosť vedca, pripraveného stať sa ‚znamením protirečenia‘, bez ohľadu na tlak, ktorý naňho vyvíjala liberálna spoločnosť, alebo na ostrakizmus, ktorému bol vystavený.“ Ján Pavol II.
Konferencia pokračovala prednáškou o vzťahu medzi Svätým Jánom Pavlom II. a Jérômom Lejeuneom. George Weigel, životopisec Jána Pavla II. a čestný člen Centra pre etiku a verejnú politiku (USA), povedal, že pápež Ján Pavol II. podporoval a uznával Jérôma Lejeunea za jeho pevný postoj v obhajobe života, najmä nenarodených detí. Lejeune sa tým stal výrazným a kontroverzným hlasom v spoločnosti, ktorá bola čoraz viac tolerantná k potratom a iným otázkam bioetiky. Napriek tlaku a odmietaniu zo strany tejto permisívnej spoločnosti, Lejeune odhodlane obhajoval svoje presvedčenia, čím sa stal „znamením protirečenia“ – symbolom odporu voči prevažne liberálnemu prístupu k bioetickým otázkam.
„Celé desaťročia vykonávali akadémia a Inštitút Jána Pavla II. tvorivú, inovatívnu prácu pri rozvíjaní katolíckej morálnej teológie a pastoračnej praxe schopnej čeliť výzve útokov na dôstojnosť a posvätnosť života v 21. storočí – a robili to spôsobom, ktorý vyzýval rôzne prejavy kultúry smrti k obráteniu,“ uviedol teológ. Vo svojej prezentácii Weigel vysvetlil, že pravdy na obranu života od počatia po prirodzenú smrť nepotrebujú na pochopenie dar viery a „nie sú pravdami prístupnými len katolíkom“.
Medicína nie je výsadou bohatých a zdravých. Je určená pre nešťastných a chorých.
Konferencia bola obohatená o vedecké diskusie založené na prístupe vedy k ľudskej prirodzenosti a práve na ľudskú dôstojnosť. Odborníci v oblasti bioetiky zo Spojených štátov, Ázie, Latinskej Ameriky a Európy sa tu stretli, aby okrem uvedených tém diskutovali o lekárskej etike v oblasti prenatálnej diagnostiky, konca života, techník umelej reprodukcie a rodovej dysfórie u neplnoletých. Diskutovalo sa aj o práci Lekárskeho inštitútu Jérôme Lejeune, ktorý pôsobí vo Francúzsku, Španielsku a Argentíne, s osobitným zameraním na komplexnú liečbu genetických duševných chorôb.
Jediný spôsob, ako možno zhrnúť, čo robíme, do jednej vety: Nech sa deje čokoľvek a čokoľvek sa nám stane, nikdy sa nevzdáme.
Prezentácie sú k dispozícii online na webovej stránke kongresu.
Rozhovor s účastníčkami zo Slovenska v druhý deň kongresu je na webovej stránke rádia Vatikán.
Zopár fotografií z atmosféry podujatia:
Tretí ročník konferencie sa bude konať 30. a 31. mája 2025 v Ríme pod názvom „Veľkoleposť pravdy vo vede a bioetike“.
Jérôme Lejeune (1926-1994), povolaním lekár, sa už v mladosti stretol s utrpením mentálne postihnutých detí a ich rodín. Keďže medicína bola voči týmto deťom bezmocná, Jérôme Lejeune sa rozhodol zasvätiť im svoj život. Stal sa výskumníkom, aby sa pokúsil preniknúť do tajomstva mentálneho postihnutia, ktoré ľuďom bráni byť plne sami sebou, a zmierniť utrpenie, ktoré z toho vyplýva.
Objavenie trizómie 21: V roku 1958 v laboratóriu profesora Turpina objavil Dr. Jérôme Lejeune s pomocou Marthe Gautierovej príčinu Downovho syndrómu: extra chromozóm v páre 21. Dňa 26. januára 1959 uverejnila Akadémia vied jeho vedeckú prácu (Jérôme Lejeune, Marthe Gautier a Raymond Turpin. Ľudské chromozómy v tkanivovej kultúre. C. R. Acad. Sciences, 26. januára 1959). Toto ochorenie sa označuje ako trizómia 21. Prvýkrát na svete sa zistila súvislosť medzi stavom intelektuálneho deficitu a chromozomálnou aberáciou. Rodičia detí s Downovým syndrómom teraz vedia, že postihnutie ich dieťaťa je náhoda a nie dedičná choroba. Ďalej objavil mechanizmus mnohých ďalších chromozómových ochorení, čím pripravil pôdu pre cytogenetiku a modernú genetiku.
Duchovné dedičstvo otca genetiky: Hoci výsledky výskumu umožnili medicíne pokročiť smerom k liečbe, zistenie trizómie 21 (Downovho syndrómu) v skutočnosti vydláždilo cestu k možnosti ukončenia tehotenstva v prípade prenatálnej diagnostiky. Práve pre svojich pacientov zaujal rozhodný postoj v prospech života od začiatku plánov na legalizáciu potratov v západných krajinách: na obranu života poskytol stovky prednášok a rozhovorov po celom svete. V roku 1974 ho pápež Pavol VI. vymenoval za člena Pápežskej akadémie vied. V roku 1981 bol zvolený za člena Akadémie morálnych a politických vied (Francúzsko). V roku 1994 sa stal prvým predsedom Pápežskej akadémie pre život, ktorú vytvoril pápež Ján Pavol II. Trpel rakovinou a zomrel 3. apríla 1994 na Veľkú noc, tridsaťtri dní po svojom vymenovaní.