Viedeň, 27.5.2008 (kath.net) Táto diskusia sa dostala už aj do Rakúska. S embryonálnymi kmeňovými bunkami sa v budúcnosti budú môcť liečiť aj nevyliečiteľné choroby – tak znejú prísľuby vedcov. Na to sa musia „uvoľniť“ embryá pre výskumné účely. Sú tieto požiadavky vzhľadom na doterajšie výsledky výskumu kmeňových buniek, po ktorých mnohí vytriezveli, ešte udržateľné? Známy nemecký bioetik Thomas Friedl, vedúci kancelárie nemeckého poslanca Huberta Hüppeho, to popiera.
„Embryonálne kmeňové bunky sa správajú ako tumorové bunky. Dnes neexistuje s nimi ani jediná terapia. Kmeňové bunky dospelých naproti tomu sú spoľahlivé a už sa aj úspešne v terapii nasadzujú a vo viac ako 2000 klinických štúdiách sa testujú na nové oblasti aplikácie,“ zdôraznil Friedl v prednáške 26. mája vo Viedni. Friedl ako pravá ruka Huberta Hüppeho, člena predsedníctva spolkovej frakcie strán CDU/CSU sa podstatne zaslúžil o návrh zákona o zákaze dovozu ľudských embryonálnych kmeňových buniek v apríli 2008. 228 poslancov nemeckého parlamentu bolo proti liberalizácii tohto zákona, 346 hlasovalo za. Od prvého získania ľudských embryonálnych kmeňových buniek v roku 1998 sa s týmto výskumom spájali veľké nádeje a prísľuby, ako povedal Friedl.
„Pre ich schopnosť rozvíjať sa vo všetkých možných bunkách ľudského tela ich vychvaľovali ako schopné vyliečiť Alzheimerovu či Parkinsonovu chorobu. De facto však dodnes neexistuje ani pri pokusoch so zvieratami jediná úspešná terapia s embryonálnymi kmeňovými bunkami. Naopak – vyvinuli sa z nich tumory – dokonca aj vtedy, keď už boli predtým vydiferencované v bunkách tela.“
„Najzávažnejší pri odmietaní výskumu s embryonálnymi kmeňovými bunkami je však etický aspekt. Pre tento výskum sa musia zabíjať embryá,“ zdôrazňuje Friedl. Ostro sa potom postavil proti požiadavke, aby sa embryá, ktoré zostanú pri umelom oplodňovaní „navyše“, poskytli pre výskum.
„Tam, kde ide o ľudí, o ľudskú dôstojnosť, šíri sa zvyk hovoriť o ´prebytočných ľuďoch,“ kritizoval odborník na bioetiku.
Na rozdiel od ničivých výsledkov výskumu kmeňových buniek, sa prednášajúci potom podrobne zaoberal možnosťami, ktoré poskytujú kmeňové bunky dospelých ľudí. Tieto sú nielen eticky nezávadné, ale už 40 rokov sa aj úspešne aplikujú. Friedl uviedol transplantáciu kostnej drene ako známy príklad. Dôvodom úspechov medicíny je prirodzená úloha týchto buniek a to robiť „nápravu“ v ľudskom tele. Okrem toho eticky sporné ľudské embryonálne kmeňové bunky dnes už nie sú bez alternatív. Možno ich nájsť v pupočnej šnúre, či v plodovej vode, alebo získať genetickým preprogramovaním ľudských kožných buniek. „Tu existuje veľa eticky čistých spôsobov,“ dodáva vedec.
Rakúsku odporúčal, aby sa v diskusii nezamerali na to, že treba všetko povoliť iba preto, lebo sa to robí aj v iných krajinách. Povedal, že je úlohou politiky uznávať a chrániť nadštátne danosti ako je ľudská dôstojnosť a to platí aj pre ľudský život v jeho najranejšej forme.