Materiál Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR (ďalej iba Stratégia) už vyše roka polarizuje našu spoločnosť. Snaha LGBTI aktivistov presadiť touto cestou ideológiu rodovej rovnosti a nadštandardné práva pre osoby LGBTI nepoľavila. Prvá verzia dokumentu bola po protestoch 69 mimovládnych organizácií odmietnutá. Na jeseň 2013 sa však začala tvoriť nová verzia Stratégie, ktorá však nezohľadnila pripomienky a návrhy k procesu prípravy ani k samotnému obsahu dokumentu zo strany desiatok mimovládnych organizácií, zastupujúcich značnú časť spoločnosti zastávajúcu tradičné hodnoty. Napriek formálnemu deklarovaniu participatívnosti na tvorbe Stratégie zo strany zodpovedných autorít spomenuté MVO boli z procesu prakticky vynechané, pretože – ako uvádza aj samotný text Stratégie, predložený na pripomienkovanie, rámcové spoločenské priority boli vopred dané bez možnosti ich ovplyvnenia diskusiou na odbornej či laickej úrovni. Minister Miroslav Lajčák, ktorého rezort je zodpovedný za prípravu Stratégie, sa vyjadril, že témy práv nenarodených detí, ochrana rodiny založenej na zväzku muža a ženy, otázka náboženskej slobody či výhrady vo svedomí nebudú v Stratégii explicitne uvádzané. Celý proces prípravy bol jednostranný a ideologicky zaťažený, na čo upozorňovali viacerí predstavitelia mimovládneho sektora.
V júni 2014 bola Stratégia sfinalizovaná do konkrétnej podoby a predložená do pripomienkového konania. Okrem vlastného textu obsahovala aj prílohy, ktoré sú prinajmenšom sporné. Špeciálne tri z nich sú výrazne ideologicky podfarbené – Rodová rovnosť a práva žien, LGBTI, Výchova a vzdelávanie k ľudským právam. Viaceré mimovládne organizácie vypracovali a predložili hromadné pripomienky k tejto podobe Stratégie, pretože prijatie spomenutých príloh by bolo mimoriadne nebezpečné pre našu spoločnosť, napriek explicitnému vyhláseniu MZV a EZ, že majú iba informatívny charakter. V pondelok 23. júna 2014, sa uskutočnilo rozporové konanie ku všetkým pripomienkam, ktoré boli voči Stratégii podané. Napriek ich obrovskému počtu (163 zásadných pripomienok) bola zvolená forma konferenčného rozporového konania, ktoré trvalo tri a pol hodiny. Tento postup bol veľmi neštandardný a nezodpovedal princípu účasti občanov na správe verejných vecí, ani deklarovanej participatívnosti na tvorbe dokumentu. Časové ohraničenie znamenalo, že drvivá väčšina pripomienok verejnosti nebola prerokovaná a bola odmietnutá. Avšak na podnet LGBTI aktivistov, ktorým prekážala práve skutočnosť, že prílohy k Stratégii budú „iba“ informatívne, Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť neschválila Stratégiu ako celok. Je evidentné, že kľúčový obsah Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv sa nachádza v jej prílohách, na ktorých LGBTI aktivistom mimoriadne záleží a ktoré sa budú snažiť do dokumentu presadiť za každú cenu. Výsledkom je, že Stratégiou sa bude Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť zaoberať na jeseň tohto roka.
Hoci sa teraz podarilo odvrátiť prijatie tohto dokumentu, radosť z úspechu MVO zastávajúcich tradičné hodnoty by bola predčasná. Proces prípravy Stratégie, aj jej výsledný obsah je totiž v gescii ľudí podporujúcich rodovú ideológiu a nadštandardné práva LGBTI skupiny. Bolo by naivné myslieť si, že odklad je spôsobený snahou zapracovať pripomienky spomenutých MVO, práve naopak – existujú oprávnené obavy, že čas niekoľkých mesiacov bude využitý na intenzívnejšie presadenie agendy rodovej ideológie a LGBTI, vrátane kontroverzných príloh. Tvrdenia o právnej nezáväznosti Stratégie sú zavádzajúce, pretože ak Stratégia bude schválená, na jej základe sa prijmú akčné plány a opatrenia, ktoré záväzné budú a ktoré nenapraviteľne negatívne ovplyvnia ľudské práva v našej krajine.
Odklad prijatia tohto dokumentu teda nie je dôvodom na predčasnú oslavu, ale mal by byť príležitosťou na akútnu mobilizáciu síl proti tomu, aby tento dokument bol prijatý v akejkoľvek forme, ktorá ignoruje reálnu participatívnosť a tým aj požiadavky a pripomienky mimovládnych organizácií zastupujúcich značnú časť slovenskej spoločnosti, ktorej záleží na skutočných hodnotách.
Autor: Martin Gazdík, ľudskoprávny expert