Od koreňov genderizmu až dodnes

Od koreňov genderizmu až dodnes

Autor: Peter Straka

Predslov

V súčasnosti sa v západnom svete (rozumej najmä Severnú Ameriku, Európu, ale tiež niektoré krajiny Južnej Ameriky či krajiny Britského spoločenstva národov) presadzuje tzv. rodová ideológia („gender ideology“). Spočiatku jej obsahom bolo úplné zrovnoprávnenie mužov a žien, čo je každým moderným človekom akceptovaná idea. Neskôr sa teória aktualizovala: svet sa síce prevažne skladá z bipolárnej pohlavnosti (muž a žena s odlišnými pohlavnými orgánmi), existuje aj malé percento intersexuálov (osoby, ktoré sa narodili so zmiešanými pohlavnými orgánmi) – to však nie je rozhodujúce – rozhodujúci je rod, anglicky „gender“ (mužský, ženský a stredný – nazývaný tiež „queer“), ktorý nezávisí od pohlavných znakov, ktoré nesieme, ale od úlohy, ktorú nám spoločnosť pridelila na základe sociálnych, náboženských, kultúrnych, právnych či iných zvykov a vzťahov. Takže, to že osoba nesie pohlavné znaky muža, nie je rozhodujúce, aby sa vnútorne identifikoval ako muž, môže sa cítiť byť ženou alebo sa môže nachádzať niekde na pomedzí; to, že osoba nesie pohlavné znaky ženy a má zdravé reprodukčné orgány, neznamená, že sa identifikuje ako žena, potenciálna matka. Biologické znaky nie sú už viac určujúce. Neexistujú len (heterosexuálni, bipolárni) muži a ženy ale aj iné skupiny, ktoré vykazujú spoločnú „sociálnu identitu“ – v súčasnosti sa skupina často charakterizuje ako  „LGBTI“ (lesby, gejovia, bisexuáli, transsexuáli a intersexuáli), ale keďže rod je „sociálny konštrukt“, skupina sa môže do budúcna rozrastať. A fakt najpodstatnejší – všetci majú mať rovnaké práva vo všetkých oblastiach života.

Kam siahajú korene tejto zvláštnej teórie, ktorá sa postupne stáva ideológiou, ktorá sa presadzuje na medzinárodnej úrovni? Z dostupných internetových zdrojov som sa pokúsil nájsť a stručne charakterizovať dejinné obdobia a osobnosti, ktoré svojimi myšlienkami a činmi ovplyvnili vznik rodovej ideológie. Nejedná sa o vyčerpávajúcu prácu; prípadné omyly ako aj právo na subjektívne komentáre sú vyhradené.

Bratislava, január 2014                                                                                                                 Peter Straka

Poznámka: Pokiaľ nie sú pri konkrétnej téme uvedené zdroje (najmä citáty osobností), pochádzajú tieto z anglických stránok, špecializovaných na výroky osobností:

http://www.brainyquote.com     http://www.goodreads.com/quotes   en.wikiquote.org

1. Marxistická teória (1848)

Tým z nás, ktorí pred rokom 1989 absolvovali vysokoškolské štúdium, ale ani iným, nie je potrebné zvlášť predstavovať vodcov svetového proletariátu – Karla Marxa a Friedricha Engelsa. Ich teória nezmieriteľného triedneho boja medzi buržoáziou a proletariátom je všeobecne známa. Menej známa je ich idea o vykorisťovaní žien mužmi, najmä v ustanovizni manželstva. Zatiaľ čo idea triedneho boja bola najmä po skúsenostiach so stalinizmom postupne zavrhnutá, „neomarxistická“ idea o mužoch utláčajúcich ženy prežila až do dnešných dní. Navyše bola rozšírená o ďalšie skupiny utláčateľov a utláčaných.

K.Marx, F. Engels
Otcovia teórie triedneho boja nielen medzi buržoáziou a proletariátom, ale aj medzi mužom a ženou.

Zrušenie rodiny! Aj najkrajnejší radikáli sa pohoršujú nad týmto hanebným úmyslom komunistov. Na čom je založená terajšia buržoázna rodina?

Na kapitáli, na súkromnom zisku. Úplne rozvinutá jestvuje len pre buržoáziu jej doplnkom je však vynútený bezrodinný život proletárov a verejná prostitúcia.

Vravíte, že chceme zrušiť najnežnejšie vzťahy medzi ľuďmi, keďže mienime nahradiť domácu výchovu spoločenskou.
Buržoázne povedačky o rodine a výchove, o nežnom vzťahu medzi rodičmi a deťmi sú tým odpornejšie, čím väčšmi sa rozvojom veľkopriemyslu trhajú všetky rodinné zväzky proletárov a čím väčšmi sa deti menia na obyčajné obchodné články a pracovné nástroje.

Buržoa vidí vo svojej žene iba výrobný nástroj. Počuje, že výrobné nástroje sa majú používať spoločne, a nevie si, pravdaže, predstaviť nič iné len to, že rovnaký údel postihne aj ženy.

(Citáty: K. Marx, F. Engels: Manifest Komunistickej strany, 1848)

http://www.kss.sk/rubriky/115-nasa-ideologia/223-karl-marx-a-friedrich-engels-1848.html

Manželstvo nie je ovocím lásky medzi mužom a ženou, ale plodom nežných vzťahov, kde ekonomicky aktívny muž má peniaze a preto rozhoduje nad ekonomicky neaktívnou ženou, ktorá sa tak stáva mužovou otrokyňou“.

(Citát: F. Engels: Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu, 1884)

http://en.wikipedia.org/wiki/Marxism

2. Marxizmus-leninizmus (komunizmus) – od teórie do praxe (1917 – 1990)

Nie je žiadnym tajomstvom, že V.I. Lenin príliš neobohatil učenie Marxa a Engelsa, spravidla ich vo svojich dielach len citoval. Na rozdiel od nemeckých mysliteľov však po Veľkej októbrovej revolúcii v roku 1917 získal jedinečnú moc, presadiť marxistickú teóriu do praxe. A to dokonca na obrovskom území, v rôznych kultúrach, v krajine, ktorá sa zväčša nachádzala len na postfeudálnom stupni vývoja.

Už v roku 1920 Lenin dekrétom „oslobodil“ sovietske ženy od útlaku mužov. Cirkevné sobáše nahradili úradné, pričom boli legálne rôzne formy súžitia medzi mužmi a ženami, zaviedol rozvod na požiadanie. A tiež venoval ženám ich „základné ľudské právo“, právo dostupného potratu, vykonávaného chirurgicky. Podľa komunistickej ideológie bol osud nenarodeného dieťaťa plne v rukách ženy, človekom sa stal až po narodení.

Dnes vieme, že tieto „ženské práva“ nepriniesli Sovietskemu zväzu a ani neprinášajú nástupníckej Ruskej federácii šťastie. Za Veľkej vlasteneckej vojny, keď väčšina zdravých mužov bola na fronte, vykonávali tvrdú prácu v továrňach ženy. Keď v osemdesiatych rokoch minulého storočia navštívili príbuzní (inak vtedy presvedčení komunisti) Krym, boli zaskočení. Počas „subótniku“ (pracovná sobota) ženy natierali zábradlie, zatiaľ čo muž im „igrál na garmóške“, aby sa im lepšie pracovalo.   Sovieti už vtedy prekonali rodové stereotypy…

Späť k Leninovi – jeho udelenie „ženský práv“ predbehlo západný svet o 50 rokov, v niektorých oblastiach aj o viac. Dnes sa to síce na Západe nepatrí spomínať (najmä po odhalení zločinov stalinizmu a následkoch sovietskej imperiálnej politiky), faktom však zostáva, že Leninova „pokrokovosť“ z Východu fascinovala a ovplyvnila myslenie Západu.

„Postavenie žien až doteraz bolo v porovnaní s otrokom, ženy boli viazané na domov, a len socializmus ich môže z tohto zachrániť. Môžu byť úplne emancipované len vtedy, keď nahradíme maloroľníctvo kolektívnym poľnohospodárstvom“

(Citát: V. I. Lenin, Vybrané diela)

http://en.wikipedia.org/wiki/Leninism

3. Prvé vlny feminizmu

Feminizmus je starší ako marxizmus. Feminizmus 19. storočia možno rozdeliť podľa východiskových pohľadov na tzv. egalitárny feminizmus, ktorého cieľom bolo zrovnoprávniť mužov a ženy prostredníctvom jednotnej legislatívy; dualistický alebo diferenčný feminizmus, ktorý žiadal lepšie podmienky a zákony pre ženy, aby mohli plniť svoju špecifickú úlohu v kultúre a spoločnosti (dôraz kládol na materstvo a rodinný život); liberálny feminizmus zdôrazňoval individuálne práva žien, väčší stupeň ich profesionálnej, politickej a spoločenskej autonómie; socialistický feminizmus, založený na myšlienke francúzskeho a anglického utopického socializmu Saint-Simona a Roberta Owena, ktorí hlásali oslobodenie žien nie cez buržoáznu rovnosť, ale prostredníctvom socialistického systému.

Katolícke feministické hnutie bojovalo najmä za volebné právo žien, lepšie vzdelanie a možnosť uplatnenia žien v profesii a zároveň ochranu a podporu materstva. Katolícke ženy si neželali ani konflikt pohlaví, ani oddelenie sexuality od materstva.  Začiatkom 20. storočia  bolo vo Francúzsku založené hnutie La Cercle Catholique de Dames (1901), neskôr v Taliansku Talianska únia katolíckych žien  (1909) a Svetová únia katolíckych ženských organizácií (1910), ktorú podporoval pápež Pius XII. a  jeho nástupcovia. WUCFO bola od roku 1947 rešpektovaná aj medzinárodnými agentúrami.

Ozaj, vedeli ste, že v Švajčiarsku bolo volebné právo žien na federálnej úrovni zavedené až 7.2.1971? Nie, nie je to preklep. Na kantonálnej úrovni v niektorých kantónoch dokonca neskôr…

Zdroj: Gloria Conde: New Woman, (Mujer Nueva), Mexiko City, Editorial Trillas, 2000.

4. Radikálny feminizmus

V prvej polovici 20. storočia sa začali v ženskom hnutí objavovať radikálnejšie požiadavky, ktoré boli poznačené marxistickou teóriou a psychologickými teóriami o ženskej sexualite, ktorá prestávala byť „tabu“  (Sigmund Freud, Karen Horney). Do popredia sa dostáva sexuálna „osveta“ a kontrola pôrodnosti, t.j. právo ženy rozhodovať o počte detí (antikoncepčné metódy, požiadavka na legalizáciu potratov). Medzi najprominentnejšie postavy patrí Američanka Margaret Sanger, Škótka Marie Stopes a Francúzka Simone de Beauvoir. Prvé dve sa venovali sexuálnej osvete a kontrole pôrodnosti, tretia vydala knihu „The Second Sex“, ktorá sa považuje za bibliu feminizmu.

Margaret  Sanger (1879 – 1966)
 Americká aktivistka pre kontrolu pôrodnosti, zakladateľka Planned Parenthood, neskôr International Planned Parenthood.

http://en.wikipedia.org/wiki/Margaret_Sanger

http://www.ippf.org/

„Najmilosrdnejšia vec, ktorú môže početná rodina urobiť jednému zo svojich detských členov, je zabiť ho.”

„Žiadna žena sa nemôže nazvať slobodnou, ak nevlastní a nekontroluje svoje telo. Žiadna žena sa nemôže nazvať slobodnou, pokiaľ si vedome nemôže vybrať, či bude alebo nebude matkou.“

„Žena musí mať svoju slobodu, základnú slobodu výberu, či  bude matkou a koľko detí bude mať. Bez ohľadu na to, aký je postoj muža, ten problém je jej – a pred tým, než môže byť (problém) jeho, je jej vlastným (problémom).“

„(Ona) zakaždým prechádza cez údolie smrti, keď sa rodí dieťa. Keďže to nie je právo muža ani štátu nútiť ju do tohto utrpenia, tak je to jej právo rozhodnúť, či to bude trpieť.“

„Vojna, hladomor, chudoba a útlak robotníkov bude pokračovať, pokiaľ žena robí život lacným. Tie sa skončia, keď  (ona) obmedzí svoju reprodukčnosť a ľudský život už viac nebude vecou na plytvanie.“

„Proti štátu, proti cirkvi, proti tichu zdravotníckeho povolania, proti celej mašinérii mŕtvych inštitúcií v minulosti, žena dneška povstáva.“

(Margaret Sanger, citáty) 

Marie Stopes (1880-1958)
Škótska paleobotanička, propagátorka sexuálnej osvety a priekopníčka kontroly pôrodnosti. Jej kliniky popularizovali antikoncepciu, bola však zásadne proti potratom – čo už neplatí o spoločnosti Marie Stopes International .

http://en.wikipedia.org/wiki/Marie_Stopes

http://www.mariestopes.org/

„Príliš často manželstvo ukončí intelektuálny život ženy. Manželstvo nikdy nemôže dosiahnuť svoj plný význam,  pokiaľ sa ženám v ňom neposkytne toľko intelektuálnej slobody a slobody príležitostí ako ich partnerom.“

„Že dievčatá môžu dosiahnuť vek na vydaj bez nejakých vedomostí  o sexe, môže sa zdať neuveriteľné, ale je to fakt. Jedna vysoko vzdelaná dáma, ktorú dôverne poznám, mi povedala, že keď mala okolo osemnásť, trpela mnoho mesiacov mučivými obavami, že bude mať dieťa, pretože muž ju pri tanci schmatol a pobozkal na pery.“

(Married Love, 1918)

„Jeanie, Jeanie, plná nádeje,

čítaj knihu Márie Stopsovej,

ale súdiac podľa jej stavu,

musela asi čítať inú knihu.“

(zľudovený oslavný veršík na antikoncepčnú literatúru Marie Stopes) 

Simone de Beauvoir (1908 – 1986)
Francúzska  filozofka, spisovateľka, teoretička feminizmu, jej dielo The Second Sex (1949) je považované za „bibliu“ feminizmu. Jej prvý citovaný výrok sa stal hlavným mottom gender ideológie.

http://en.wikipedia.org/wiki/Simone_de_Beauvoir

„Ženou sa nerodíme, ale stávame.“

„Pravdou je, že rovnako – biologicky – muži a ženy nie sú nikdy obete jeden druhého, ale obaja sú obete týchto druhov, a tak muž a žena spoločne podstupujú trápenie inštitúcie, ktorú nevytvorili. Ak sa tvrdí, že muži utláčajú ženy, manžel je rozhorčený; cíti, že on je ten, kto je utláčaný – a on je – ale faktom je, že je to mužský kód, ktorý v spoločnosti vyvinuli muži a ich záujem, ktorý vytvoril ženskú rolu vo forme, ktorá je v súčasnej dobe zdrojom utrpenia pre obe pohlavia. „

„Treba dodať, že muži s najprísnejším rešpektom voči embryonálnemu životu sú takisto tí, ktorí sú najviac horliví, pokiaľ ide o odsúdenie na smrť dospelých vo vojne.“

„To, že dieťa je najvyšším cieľom ženy, je vyhlásenie majúce presne hodnotu reklamného sloganu.“

„Vynútené materstvo prináša na svet úbohé deti,  ktoré ich rodičia nebudú schopní podporovať a z ktorých sa stanú obete verejnej starostlivosti alebo „detskí mučeníci“. Je potrebné zdôrazniť, že naša spoločnosť, taká ustaraná chrániť práva embrya, neprejavuje záujem o deti po tom, čo sa narodia, ale stíha vykonávateľov potratov namiesto realizácie reformy tej škandalóznej inštitúcie známej ako „verejná asistencia“, títo zodpovední za zverenie detí ich mučiteľom majú dovolené chodiť po slobode; spoločnosť zatvára oči pred strašnou tyraniou beštií v detských útulkoch a v súkromných detských domovoch „.

(The Second Sex, 1949)

5. Institute for Sex Research at Indiana University (Inštitút pre sexuálny výskum na Univerzite Indiana)

Tento ústav nebol síce feministický, ale zaslúži si zmienku. Na sklonku prvej vlny feminizmu (1947) ho založil Alfred Kinsey. Jeho výskumy napomohli eskalácii „sexuálnej revolúcie“ o 10-20 rokov neskôr a ovplyvňujú aj niektoré súčasné oblasti genderizmu (napr. obhajoba homosexuality ako prirodzenej orientácie, pokusy o skorú sexuálnu výchovu detí).

A. Kinsey spolu so spolupracovníkmi viedli rozsiahly výskum sexuality Američanov. Tzv. „Kinsey report“ obsahuje dve knihy, Sexual Behaviour in the Human Male (1948) a Sexual Behaviour in the Human Female (1953). A. Kinsey okrem iného dospel k šokujúcim výsledkom:

  • V spoločnosti sa všeobecne vyskytuje odhadom 10 % homosexuálov
  • 46 % dospelej mužskej populácie počas svojho dospelého života sexuálne zareagovalo na osobu rovnakého pohlavia
  • Minimálne 37 % mužskej populácie malo počas života homosexuálnu skúsenosť
  • 11,6 % bielych mužov vo veku 20 až 35 rokov získalo rating 3, t.j. bisexuáli, ktorých rovnako priťahujú obe pohlavia
  • 10 % skúmaných mužov bolo viac-menej homosexuálnych minimálne počas troch rokov medzi 16 až 55 rokom života (rating 5 až 6)
  • 7 % slobodných žien a 4 % vydatých žien vo veku 20 až 35 rokov získali rating 3, t.j. bisexuálky, ktoré rovnako priťahujú obe pohlavia
  • 2 až 6 % žien vo veku 20 až 35 rokov bolo viac-menej homosexuálnych
  • 1 až 3 % slobodných žien vo veku 20 až 35 rokov bolo výlučne homosexuálnych.

Na základe týchto prieskumov zostavil škálu od 0 do 6, od výlučných heterosexuálov po výlučných homosexuálov, neskôr sa k nej pridal stupeň X (asexuáli).

Už v čase vydania správy čelila značnej kritike – vzorka respondentov obsahovala vysoký podiel väzňov a mužských prostitútov, čo značne skreslilo prieskum.

http://en.wikipedia.org/wiki/Kinsey_Reports

Druhý prieskum, ktorý viedol A. Kinsey a jeho tím, bol omnoho kontroverznejší. Spolu so svojimi spolupracovníkmi (tými boli aj vzdialení rodičia či vychovávatelia, ktorí s ním za úplatu korešpondovali svoje výsledky) skúmal detskú sexualitu u detí, ktoré ešte nie sú zrelé na fyziologický orgazmus.  So stopkami v rukách dráždili detské pohlavné orgány od batoliat až po predpubertálne deti a všetko pozorne zapisovali. Tento výskum odhalil, že dieťa je od ranného veku sexuálnou bytosťou, schopnou dosiahnuť sexuálny vrchol (dokonca aj viacnásobný). Žiaľ, k tejto téme neexistujú dostupné zdroje obhajovateľov p. Kinseyho, ale len jeho odporcov. Pre záujemcov je tu link na posmrtnú „obhajobu“ Dr. Kinseyho od THE KINSEY INSTITUTE, nástupníckej organizácie ním založeného Institute for Sex Research at Indiana University. Ako sa povie, bez vetra sa ani lístok nepohne…

http://www.kinseyinstitute.org/about/controversy%202.htm

Alfred Kinsey (1894-1956)
Americký biológ a sexuológ, ktorý viedol výskum ľudskej sexuality v  40.-tych a 50.-tych rokoch minulého storočia. Jeho kontroverzné výskumy ovplyvnili morálne hodnoty v USA ako aj na celom svete vrátane súčasného genderizmu a predčasnej sexualizácie detí.

http://en.wikipedia.org/wiki/Alfred_Kinsey

„Muži nereprezentujú dve jednotlivé populácie, heterosexuálnu a homosexuálnu. Svet nie je rozdelený na ovce a kozy. Nie všetky veci sú čierne ani všetky veci biele. Je to základ taxonómie, že príroda sa zriedka zaoberá samostatnými kategóriami. Len ľudská myseľ vymýšľa kategórie a snaží sa násilne zaškatuľkovať skutočnosti . Živý svet je kontinuum v každom jednom z jeho aspektov. Čím skôr sa toto naučíme o ľudskom sexuálnom správaní, tým skôr dosiahneme fundované porozumenie reálií sexu.“

„Veľmi všeobecný výskyt homosexuálov v starovekom Grécku a jeho široký výskyt dnes v niektorých kultúrach, v ktorých takáto činnosť nie je tabu, naznačuje, že schopnosť jedinca reagovať eroticky na hocaký druh stimulu, či už je poskytovaný inou osobou rovnakého alebo opačného pohlavia, je vlastná druhu.“

(Sexuálne správanie muža, 1948)

Nemôže byť príliš často zdôrazňované, že správanie hocakého zvieraťa musí závisieť od charakteru stimulu, ktorý stretáva, jeho anatomických a fyziologických schopností a jeho pozadia predchádzajúcich skúseností. Ak to nebolo podmienené predchádzajúcimi skúsenosťami, zvieratá by  mali rovnako reagovať  na rovnaké stimuly, či už pochádzajú od niektorej časti jeho vlastného tela, od iného jedinca rovnakého pohlavia alebo od jedinca opačného pohlavia.

(Sexuálne správanie ženy, 1953) 

6. Druhá vlna feminizmu  (1960 – 1990)

Začiatkom 60-tych rokov dvadsiateho storočia prichádza na scénu druhá vlna feminizmu. Ženské hnutie má už vyššie ciele – uvoľnenie ženskej sexuality, postavenie v rodine a na pracovisku. Bojuje tiež proti sexizmu, nedostatočnej právnej ochrane žien a detí. Dôležitou témou sa stávajú „reprodukčné práva“: sexuálna osveta, dostupná antikoncepcia, legalizácia potratov.

Zároveň sa feminizmus začína podieľať aj na boji proti nukleárnemu zbrojeniu, vojnám, zasadzovať sa za práva iných menšín (rasových, národnostných, sexuálnych). Hlavný prúd feminizmu tejto vlny už nie je vyznávačom marxizmu, neomarxistické idey o nezmieriteľnom boji utláčateľov a utláčaných však naďalej pretrvávajú.

Za vedúcu aktivistku a mysliteľku druhej vlny feminizmu je považovaná Američanka Betty Friedan s jej dielom „The feminine mystique“, ktorá bola inšpirovaná dielom Simone de Beauvoir „The Second Sex“. Hnutie myšlienkovo ovplyvnil aj štrukturalistický, modernistický filozof, Francúz Michel Foucault.

Betty Friedan (1921 – 2006)
Americká spisovateľka, feministka a vedúca aktivistka druhej vlny feminizmu v USA, autorka The feminine mystique (1963)

http://en.wikipedia.org/wiki/Betty_Friedan

„Zvoliť si materstvo je skutočná sloboda. Voľba mať dieťa robí celú skúsenosť materstva odlišnou, a voľba byť plodnou iným spôsobom môže byť nakoniec naplnená a napĺňa sa teraz mnohými ženami, bez pocitu viny.“

 „Ženy, ktoré sú „prispôsobené“ ako  ženy v domácnosti, ktoré vyrastajú  s tým, že chcú byť „len ženou v domácnosti“, sú v rovnakom nebezpečenstve ako milióny ľudí, ktorí si šli po svoju vlastnú smrť do koncentračných táborov … Jedli trpiac pomalú smrť mysle a ducha.“

„Je nesprávne objasňovať nepotrebné rozhodnutia,  ktorým ženy nevedome vzdorujú, buď záväzok alebo materstvo – a tak zadržiavať uznanie nevyhnutných spoločenských zmien.“

“Opäť a opäť znovu, príbehy v ženských časopisoch tvrdia, že ženy môžu spoznať naplnenie len v momente  pôrodu dieťaťa. Popierajú roky, keď sa už žena viac nemôže tešiť na pôrod, aj keď opakuje akt  zas a zas znovu. V ženskej mystike neexistuje žiadny iný spôsob pre ženu, aby snívala o stvorení alebo o budúcnosti. Neexistuje žiadny iný spôsob, aby dokonca snívala sama o sebe, s výnimkou ako matka svojich detí, manželka svojho muža.”

(The feminine mystique, 1963) 

Michel Foucault (1926 – 1984)
Francúzsky filozof, sociálny teoretik a literárny kritik.

http://en.wikipedia.org/wiki/Michel_Foucault

„Výskyt v psychiatrii 19. storočia,  v práve a literatúre, celých sérií diskusií o druhoch a poddruhoch homosexuality, inakosti, pederastie, a „psychického hermafroditizmu” umožnilo silný pokrok sociálnej kontroly v tejto oblasti „perverzity”; ale tiež sa umožnila formácia „protichodných“ diskusií: homosexualita začala rozprávať o svojom vlastnom záujme, aby bola uznaná jej legitímnosť alebo „prirodzenosť“, často tými istými slovami, použijúc tie isté kategórie, ktorými bola lekársky diskvalifikovaná“.

 „Podľa aktuálnych faktov. Početné sexuality – tie, ktoré sa zjavujú s rôznymi vekmi (sexualita maloletých detí a detí), tie, ktoré sa stávajú fixnými na čiastočných chúťkach a praktikách (homosexualita, gerontofília, fetišizmus), tie, ktoré, v difúznom chovaní, vkladajú sa do vzťahov (sexualita doktora a pacienta, učiteľa a študenta, psychiatra a psychicky chorého), tie, ktoré navštevujú priestory (sexualita domova, školy, väzenia ) – celá forma vo vzájomnom vzťahu presných postupov moci.”

(The History of Sexuality 1: An Introduction)

Som veľmi hrdý, že niektorí ľudia myslia, že som nebezpečenstvo pre intelektuálne zdravie študentov. Keď ľudia začínajú myslieť o zdraví v intelektuálnych aktivitách, myslím, že tu je niečo nesprávne. Podľa ich názoru som nebezpečný muž, odkedy som kryptomarxista, iracionalista, nihilista.”

 Truth, Power, Self : An Interview with Michel Foucault (25 October 1982)

Existuje objektívny dôkaz, že homosexualita je zaujímavejšia ako heterosexualita. Je to tým, že každý pozná značný počet heterosexuálov, ktorí by si želali stať sa homosexuálmi, zatiaľ čo každý pozná len veľmi málo homosexuálov, ktorí by sa skutočne radi stali heterosexuálmi.”

(Citát z Who’s Who in Contemporary Gay & Lesbian History: From World War II to the Present Day, 2001)

Čo robia všetci títo ľudia nie je agresívne; objavujú nové možnosti potešenia so zakázanými časťami ich tela – erotizáciou tela.  Myslím, je to … kreatívna iniciatíva, ktorá má ako jednu z jej základných čŕt to, čo nazývam desexualizácia potešenia.”

(Citát vo vzťahu k sado-masochizmu Who’s Who in Contemporary Gay & Lesbian History: From World War II to the Present Day, 2001) 

7. Sexuálna revolúcia (1960 – 1980)

V 60-tych rokov 20. storočia dorastala v západnom svete nová generácia, ktorá nezažila hrôzy 2. svetovej vojny a vyrastala v relatívnom blahobyte. V časovej zhode s druhou vlnou feminizmu sa začalo „oslobodzovanie“ od tradičnej sexuálnej morálky, začali sa presadzovať „sexuálne slobody“ ako nudizmus, predmanželský sex, masturbácia, homosexualita, promiskuita, hromadný sex, pornografia. K uvoľneniu atmosféry prispel v roku 1960 príchod „pilulky“ (perorálnej hormonálnej antikoncepcie) na americký trh, rýchlo sa rozšírila aj do sveta.  Strach z pohlavných chorôb znížila aj dostupnosť účinných antibiotík. V roku 1973 bol v USA legalizovaný potrat na federálnej úrovni. Pre úplnosť treba dodať, že sovietsky blok ako aj niektoré krajiny západnej Európy legalizovali potraty skôr.

V rámci sexuálnej revolúcie radikálne feministické hnutie akceptovalo bisexualitu a homosexualizmus ako súčasť svojej agendy. V roku 1969 sa po násilných nepokojoch v newyorskom hostinci Stonewall medzi gejmi a políciou zaktivizovalo hnutie za oslobodenie homosexuálov a lesbičiek. V roku 1970 sa uskutočnili prvé pochody Gay pride v Los Angeles, Chicagu a New Yorku.

Historici uvádzajú, že sexuálnu revolúciu v 80-tych rokoch ukončilo rozšírenie vírusu HIV a AIDS.  Účinky revolúcie však účinkujú naďalej aj v našich končinách…

http://en.wikipedia.org/wiki/Sexual_revolution

http://en.wikipedia.org/wiki/Stonewall_riots

8. Tretia vlna feminizmu, postštrukturálny feminizmus (1990 až po dnes)

Po dosiahnutí cieľov druhej vlny feminizmus stráca charakter širokého sociálneho hnutia. Jeho charakter je umiernenejší, nepovažuje muža za svojho nepriateľa. Hnutie prevažne bielych žien strednej triedy západného sveta nahrádza pestrofarebnejšie celosvetové hnutie.  Zo ženských práv vo vyspelých krajinách sa ešte dolaďujú detaily – zákony na ochranu pred sexuálnym obťažovaním, zákony o rovnosti príležitostí (napr. povinné kvóty zamestnanosti pre ženy), zákonné zákazy rituálneho mrzačenia ženských pohlavných orgánov, zmena vyjadrovacích prostriedkov diskriminujúcich či urážajúcich ženy…

Myšlienkovo už nie je feminizmus jednotný. Od filozofie esencializmu sa prechádza najmä k filozofii postštrukturalizmu – ten zdôrazňuje podmienenú a logickú povahu všetkých identít, a predovšetkým na sociálnu konštrukciu rodových subjektov. Už neexistuje len jednoduchá kategória „žena“ pre všetky ženy, ale rody (genders),  ktoré sa identifikujú prienikom pohlavia, rasy, etnicity, spoločenskej triedy, sexuálnej orientácie, národnosti atď.ou predstaviteľkou tejto skupiny je americká filozofka Judith Butler, ktorá je zároveň aj spájajúcim článkom medzi gender teóriou a queer teóriou. Ďalšou výraznou osobnosťou je americká sociologička Judith Lorber. Predstavené sú aj názory francúzskej spisovateľky Hélène Cixous. 

Judith Butler (1956)
Americká filozofka, teoretička tretej vlny feminizmu, gender teoretička. Jej koncepcia „gender performativity“ (rodovo podmieneného vyjadrovania) ovplyvnila bádanie celej generácie vo feministických a queer štúdiách.

http://en.wikipedia.org/wiki/Judith_Butler

„… že rod je voľba, alebo že rod je rola, alebo, že rod je konštrukt, ktorý si niekto vyberá, tak ako niekto si ráno oblieka šaty, že tu je „niekto“, ktorý je pred týmto rodom , niekto kto ide do šatníka rodu a uvážlivo rozhoduje, ktorým rodom bude dnes.“

„Keď Lacan (pozn. franc. filozof) predpokladá, že ženská homosexualita pochádza zo sklamania v heterosexualite, ako naznačuje pozorovanie, nemalo by byť pre pozorovateľa rovnako jasné, že heterosexualita pochádza zo sklamania v homosexualite?”

(Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity, 1990)

„Zvažovať rod (gender), napríklad ako “telesný štýl”, ako “akt”, to ako keby bolo, hoci sú oba úmyselné a performatívne, pričom „performatívne” samo o sebe nesie dvojitý význam „dramatický” a „nereferenčný””.

„Byť ženou je, podľa takého rozlišovania, reálnosť ktorého nemá zmysel, ale byť ženou je stať sa ženou,  prinútiť telo, aby sa zhodovalo s historickou ideou „ženy”, ovplyvniť telo, aby sa stalo kultúrnym symbolom, prispôsobiť sa poslušne  historicky ohraničenej možnosti… diskrétne rody sú časť toho, čo  „poľuďšťuje” jednotlivcov v rámci súčasnej kultúry.”

(Performance Acts and Gender Constitution: An Essay in Phenomenology and Feminist Theory)

„Nie som veľký fanúšik penisu, a spravila som si svoje známe názory na tento subjekt dávnejšie, takže nepredpokladám návrat k predstave penisu ako tretieho kola v akomkoľvek vzťahu túžby.“

(Undoing Gender, 2004) 

Judith Lorber (1931)
Americká feministka, sociologička, zakladajúca teoretička sociálnej konštrukcie rodovej rozdielnosti.

http://en.wikipedia.org/wiki/Judith_Lorber

„Rodové znaky a signály sú tak všadeprítomné, že si ich obvykle nevšímame –  aj keď chýbajú alebo sú nejednoznačné.“

„Len čo je rod dieťaťa zrejmý, druhí zaobchádzajú s tými v jednom rode odlišne od tých v iných (rodoch), a deti reagujú na odlišné zaobchádzanie, cítiac sa odlišne a chovajúc sa odlišne. Len čo sa naučia rozprávať, začnú sa zaraďovať ako členovia ich rodu.“

„Hodnoty „západnej spoločnosti“ legitimujú gendering (rozlišovanie pohlaví) tvrdením, že to všetko pochádza z fyziológie – ženských a mužských rozmnožovacích odlišností. Ale rod a pohlavie nie sú ekvivalentné, a rod ako sociálny konštrukt nevyplýva automaticky z genitálií a reprodukčných orgánov, najdôležitejších fyziologických odlišností žien a mužov.”

„Sociálna inštitúcia rodu závisí od  vytvorenia a zachovania obmedzeného počtu rodových stavov  a vytvorení členov týchto stavov, ktorí sú si navzájom podobní“.

„Rodové sociálne opatrenia sú odôvodnené náboženstvom a kultúrnou tvorbou a potvrdené právom, ale  najmocnejším prostriedkom zotrvania morálnej hegemónie dominantnej rodovej ideológie je, že proces sa robí neviditeľným; akékoľvek možné alternatívy sú virtuálne nemysliteľné.“

(The Social Construction of Gender, 1991) 

Hélène Cixous (1937)
Francúzska feministka, profesorka, spisovateľka a filozofka.

http://en.wikipedia.org/wiki/H%C3%A9l%C3%A8ne_Cixous

„Všetci veľkí teoretici osudu alebo ľudskej histórie reprodukovali  najviac otrepanú logiku túžob, tú, ktorá vedie hnutie smerom k iným (túžbam), hraným v patriarchálnej produkcii, pod právom Muža.“

(The Newly Born Woman, 1975)

„Muži spáchali najväčší zločin voči ženám. Zákerne, násilne, viedli ich nenávidieť ženy, byť ich vlastnými nepriateľmi, mobilizovať ich ohromnú silu proti sebe samým, byť katmi ich vlastných chrabrých potrieb“.

„Žena musí sama písať: musí písať o ženách a privádzať ženy k písaniu, od ktorého boli násilím odohnané tak ako od ich tiel – pre tie isté príčiny, podľa toho istého zákona, s tým istým fatálnym cieľom. Žena sa musí vložiť do textu – ako do sveta aj do histórie – jej vlastným hnutím.”

(The Laugh of the Medusa, 1976). 

9. Gender mainstreaming & gender equality

Gender mainstreaming (presadzovanie rodového hľadiska) je verejný politický koncept, ktorý má za cieľ zrovnoprávnenie žien a mužov na celosvetovej úrovni. Koncept sa prvý raz spomenul v roku 1985 na tretej Svetovej konferencii žien v Nairobi, Keňa. Formálne bol načrtnutý na štvrtej Svetovej konferencii žien v Pekingu, Čína ako „Pekingská akčná platforma“, citát: „Pri riešení nerovnosti medzi mužmi a ženami v zdieľaní moci a rozhodovaní na všetkých úrovniach, vlády a ďalší aktéri by mali podporovať aktívnu a viditeľnú politiku začleňovania rodového hľadiska do všetkých politík a programov tak, aby pred prijatím rozhodnutia bola vykonaná analýza účinkov na ženy, resp. mužov.“

Správa ekonomickej a sociálnej rady OSN (1997): „Presadzovanie rodového hľadiska je proces posudzovania dôsledkov na ženy a mužov všetkých plánovaných akcií, vrátane právnych predpisov, politík alebo programov, vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach. Je to stratégia pre zahrnutie ženských ako aj mužských záujmov a skúseností ako integrálnej súčasti návrhu, implementácie, monitoringu a vyhodnocovania politík a programov vo všetkých politických, ekonomických a sociálnych sférach tak, aby ženy a muži rovnako profitovali a nerovnosť nepokračovala. Konečný cieľ je dosiahnuť rodovú rovnosť“.

V uvedených dokumentoch sa rodová rovnosť definuje len ako rovnosť medzi mužmi a ženami.

http://en.wikipedia.org/wiki/Gender_mainstreaming

10. Gender teória & queer teória

Počiatok filozofických úvah o gender teórii sa kladie do 70-tych rokov minulého storočia, hoci ju rozvinuli až post-štrukturalistické feministky tretej vlny. Zatiaľ čo predošlé feministky riešili otázku „A čo ženy?“, post-štrukturalistky vravia „A čo myslíte ženami?“. Judith Butler odmieta rozšírenú ideu, že „ženy“ môžu byť chápané ako jednotná kategória pre všetky (ženy), a konštruuje rodovú identitu (gender identity) namiesto nestabilnej „fikcie“. Kritizuje moderné feministky za zotrvávanie v hraniciach tradičných binárnych kategórií (ženy/muži), ktoré z jej pohľadu zvečňuje sexizmus. V súlade s Foucaultom predstavuje „kritický rodokmeň rodových kategórií vo veľmi odlišných logických sférach“. V stručnosti, zatiaľ čo moderné feministky oddelením (biologicky určeného) pohlavia od (sociálne skonštruovaného) rodu napomohli narušeniu idey o stabilnom a esenciálnom bytí, Butler privádza toto narušenie do extrému vyvracaním tvrdenia o biologickom rozmere sexuality. Ďaleko od pohľadu na „túžbu“ ako biologicky danú, Butler tvrdí „ktoré radosti majú žiť a ktoré majú zomierať, je často otázkou, ktorá slúži legalizujúcim praktikám formácie identity, ktorá sa koná v matrici rodových noriem.“

V 80-tych až 90-tych rokoch 20. storočia sa gender teória rozširuje o queer teóriu. Podľa niektorých názorov je jej vznik reakciou na nárast homofóbie po vypuknutí epidémie AIDS, ktorá bola označovaná za chorobu homosexuálov. „Queer“ je anglický pojem pre neheterosexuálnych, neheteronormatívnych ľudí; niekedy sa hovorí aj o „treťom pohlaví“. Annamaria Jagose: „ Queer sa zameriava na nesúlad medzi pohlavím, rodom a túžbou. Pre väčšinu, pojem „queer“ býva prednostne spájaný jednoducho s tými, ktorí sa identifikujú ako lesby a gejovia. Mnohí nevedia, že „queer“ je v spojení s viac než len gejmi a lesbami, ale tiež s transvestitami, hermafroditmi, pohlavne nejednoznačnými, chirurgicky zmenenými pohlaviami.“

Na podporu teórie o treťom pohlavi sa protagonisti queer teórie (napr. Judith Lorber: Night to His Day: The Social Construction of Gender) opierajú o existenciu tretieho pohlavia medzi niekdajšími severoamerickými prérijnými Indiánmi (berdache – jedinec, ktorý si osvojil obliekanie, sociálny status a rolu opačného pohlavia) ako aj o pretrvávajúcu existenciu  juhoázijských hijrov (mužov, často vykastrovaných hneď po narodení, ktorí žijú ako ženy) a ománskych xanithov (mužov, ktorí sa obliekajú a osvojili si rolu ženy).

Hoci širokej verejnosti sa „rodová rovnosť“ stále prezentuje ako rovnosť medzi mužmi a ženami, na akademickej úrovni sa už presadzuje teória „neutrálneho“ človeka, ktorý si nezávisle od svojho biologického pohlavia volí svoj „rod“ na základe mnohých faktorov, zaradených do určitých skupín.

http://en.wikipedia.org/wiki/Queer_theory

http://130.58.92.210/Students/phys29_2013/ElectronicReadings/Week%2012/Lorber.pdf 

11. Hnutie za práva LGBT

Zmyslom tejto publikácie nie je podrobne mapovať hnutie za práva homosexuálov. Skoršie fázy hnutia za práva homosexuálov bojovali za sociálnu akceptáciu a antidiskrimináciu, neskôr počas sexuálnej revolúcie hnutie akcelerovalo (1969). V roku 1974 na nátlak homosexuálnych aktivistov Americká psychiatrická asociácia v svojom Diagnostickom a štatistickom manuáli mentálnych chorôb vyškrtla homosexualitu zo zoznamu chorôb a zahrnula ju medzi poruchy sexuálnej orientácie. Pri rozhodnutí pomohli psychiatrom prevažnou mierou výsledky výskumu A. Kinseyho.

Skutočným „raketovým“ palivom však bolo presadenie „gender & queer“ teórie, ktorá sa z akademickej pôdy postupne cez lobistické skupiny preniesla až do najvyšších národných a medzinárodných politík. Možno tiež povedať, že „queer“ predstavuje zároveň „zjednotenie“ rôznych skupín, ktoré predtým bojovali za svoje práva samostatne (napr. homosexuálne ženy zastupovali feministky a nekooperovali s gejmi). Skratka LGBT už predstavuje spoločný front lesieb, gejov, bisexuálov a transsexuálov; v súčasnosti je rozšírená na LGBTI o intersexuálov (ľudí nejednoznačného pohlavia).

V roku 2006 boli na konferencii v indonézskej Yogakarte ľudsko-právnymi expertmi vypracované „Yogakartské princípy“, manuál pre uplatňovanie medzinárodných ľudských práv vo vzťahu k sexuálnej orientácii a rodovej identite.

V súčasnosti sa vo svete už presadzujú (v niektorých krajinách sa už presadili) „vyššie“ práva homosexuálov, popierajúce „heteronormativitu“ – registrované partnerstvá ľudí rovnakého pohlavia, manželstvá ľudí rovnakého pohlavia, adopcie nebiologických detí, zaobstarávanie si detí na základe darcovstva spermií/vajíčok a náhradného materstva. Tieto práva často pomáhajú presadzovať vplyvní štátnici (napr. B. Obama, D. Cameron, F. Hollande), resp. medzinárodné organizácie (OSN). Isteže, implementácia ľudsko-právnej agendy je pre politikov podstatne jednoduchšia ako odstránenie nezamestnanosti, svetovej biedy či zavedenie úspešnej zdravotnej reformy…

Ku kontroverzným právam patria niektoré typy antidiskriminačných práv. Asi každý súdny človek nebude namietať, ak je homosexuál právne chránený proti diskriminácii prijatia do zamestnania (napr. z predsudkov, že bude obťažovať mužov) alebo neošetreniu u lekára (napr. z obavy pred AIDS). Avšak zavedenie práv na sobáš resp. adopciu detí koliduje často s individuálnymi právami osôb (napr. sloboda vyznania, práva dieťaťa).

Obzvlášť nebezpečné právo je ochrana pred „nenávistnou rečou (hate speech)“, kde sú trestne postihovaní ľudia, ktorí majú negatívny názor na propagáciu homosexuality (nie na homosexuálov), resp. sú zástancami tradičnej rodiny (muža a ženy). Vo väčšine krajín sú s ohľadom na demokratické právo slobody názoru tieto rozsudky zatiaľ formálne, otázka znie, dokedy?

Ďalším špecifickým právom je ochrana pred „zločinom z nenávisti (hate crime)“, ktorý prijalo v lete roku 2013 aj Slovensko. Pri fyzických útokoch na homosexuálov z dôvodu sexuálnej orientácie (platí to aj pre iné marginalizované skupiny) sa zvyšuje trestná sadzba.

Pre úplnosť treba uviesť, že stále existujú na svete niektoré krajiny moslimského sveta, kde za prejav homosexuality hrozí trest smrti. Je iróniou, že minimálne jedna z nich je zároveň verným spojencom USA…

http://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_social_movements

http://en.wikipedia.org/wiki/Yogyakarta_Principles

http://ilga.org/

Swift Michael: „Gay revolutionary”, Gay Community News, Feb. 15.-21. 1987, tiež známe ako „Homosexual manifesto”

Toto britké dielko bolo vytvorené pre homosexuálny časopis. V súčasnosti sa ním LGBTI skupina príliš nechváli, ale sa od neho ani nedištancuje. Jeho šírenie bez autorovho predslovu (vytlačené hrubo) považuje za prejav homofóbie.

Táto esej je preháňanie, šialenstvo, tragická, krutá fantázia, erupcia vnútorného záchvatu hnevu,  o tom, ako utláčaní zúfalo snívajú byť utláčateľom.

“Sodomizujeme vašich synov, symboly vašej chatrnej mužskosti, vašich plytkých snov a vulgárnych lží. Budeme ich zneužívať vo vašich školách, vo vašich internátoch, vo vašich telocvičniach, vo vašich prezliekarňach, vo vašich športových halách, vo vašich seminároch, vo vašich mládežníckych skupinách, na záchodoch vo vašich kinách, vo vašich kasárňach, na vašich cestných odpočívadlách, vo všetkých vašich pánskych kluboch, v priestoroch Kongresu, všade tam, kde sú muži spolu s mužmi. Vaši synovia budú našimi prisluhovačmi a budú vykonávať naše príkazy. Pretvoríme si ich na náš obraz. Budú po nás dychtiť a zbožňovať nás.

Ženy, plačete za slobodou. Vravíte, že vás už muži neuspokojujú, robia vás nešťastnými. My, znalci  mužskej tváre, mužskej postavy, musíme preto vziať vašich mužov od vás. Budeme sa s nimi zabávať, budeme ich inštruovať, budeme ich objímať, keď budú plakať. Ženy, vy vravíte, že si želáte žiť jedna s druhou namiesto s mužmi. Tak choďte a buďte jedna s druhou. My musíme vašim mužom poskytnúť zábavu, akú nikdy nepoznali, pretože my sme najprv tiež muži, a len samotný muž vie ako skutočne potešiť druhého muža; len samotný muž môže porozumieť rozmeru a pocitu, mysli a telu druhého muža.

Všetky zákony zakazujúce homosexuálne praktiky budú zrušené. Namiesto toho bude prijatá legislatíva, ktorá  podnieti lásku medzi mužmi.

Všetci homosexuáli musia držať spolu ako bratia, musíme byť zjednotení umelecky, filozoficky, spoločensky, politicky aj finančne. Zvíťazíme len vtedy, ak sa jednotne postavíme tvárou v tvár voči naničhodnému heterosexuálnemu nepriateľovi.

Ak si trúfate na nás pokrikovať buzerant, homoš, teplý, pichneme vás do vašich zbabelých sŕdc a zneuctíme vaše mŕtve, mizerné telá.

Budeme písať básne o láske medzi mužmi; budeme hrať divadelné hry, v ktorých sa muž otvorene mazná s mužom; budeme nakrúcať filmy o láske medzi hrdinskými mužmi, ktoré nahradia lacnú, plytkú, sentimentálnu, nudnú, detinskú, heterosexuálnu zaslepenosť, ktorá v súčasnosti dominuje na vašich kinových plátnach. Budeme tvarovať sochy nádherných mladých mužov, výrazných atlétov, ktorí budú umiestnený vo vašich parkoch, na vašich námestiach. Múzeá sveta budú naplnené len obrazmi pôvabných, nahých chlapcov.

Naši spisovatelia a umelci spravia lásku medzi mužmi módnou a predpísanou, a my dosiahneme úspech, pretože sme majstri v určovaní štýlov. Eliminujeme heterosexuálne styky využitím nástrojov  ako vtipy a zosmiešňovanie, nástroje, v ktorých sme zruční v zamestnaní.

Odmaskujeme silných homosexuálov, ktorí sa maskujú ako heterosexuáli. Budete šokovaní a zhrození, keď zistíte, že vaši prezidenti a ich synovia, vaši priemyselníci, vaši senátori, vaši primátori, vaši generáli, vaši atléti, vaše filmové hviezdy, vaše televízne osobnosti, vaši občianski lídri, vaši kňazi nie sú bezpečné, rodinné, buržoázne, heterosexuálne postavičky ako ste o nich predpokladali. Sme všade; infiltrovali sme vaše rady. Buďte opatrní, keď hovoríte o homosexuáloch, pretože sme vždy medzi vami, môžeme sedieť za stolom oproti vám, môžeme spať v tej istej posteli s vami.

Tu nebudú žiadne kompromisy. Nie sme slabosi zo strednej triedy. Vysoko inteligentní, sme prirodzení aristokrati ľudskej rasy, a aristokrati s oceľovou mysľou sa nikdy neuspokoja s málom. Tí, ktorí nám oponujú, budú vyhostení.

Založíme rozsiahle súkromné armády, ako spravil Mishima, aby sme vás porazili. Zvíťazíme nad svetom, pretože bojovníci inšpirovaní a zviazaní homosexuálnou láskou a cťou sú neporaziteľní ako kedysi starovekí grécki vojaci.

Rodinná jednotka – neresisko klamstva, zrady, priemernosti, pretvárky a násilia, bude zrušená. Rodinná jednotka, ktorá iba tlmí  predstavivosť a obmedzuje slobodnú vôľu, musí byť zničená. Dokonalí chlapci budú plodení a budú vyrastať v genetickom laboratóriu. Budú na seba naviazaní vo verejnom zariadení, pod dohľadom a vedením homosexuálnych pedagógov.

Zavrieme všetky kostoly, ktoré sa odvážia odsúdiť nás. Naši jediní bohovia sú krásni mladí muži. Sme vyznávačmi kultu krásy, morálky a estetiky. Všetko čo je škaredé a vulgárne a banálne, bude vyhladené. Odkedy sme sa odcudzili heterosexuálnym konvenciám stredných vrstiev, sme slobodní žiť naše životy podľa diktátu čistej predstavivosti. Pre nás príliš veľa nie je dosť.

Prekrásna spoločnosť povstane a bude riadená elitou zloženou z gejov-básnikov. Jedna z hlavných požiadaviek pre pozíciu sily v novej spoločnosti homo-erotizmu bude záľuba v gréckej vášni. Každý muž poškvrnený  heterosexuálnou žiadostivosťou bude automaticky odstavený od pozície vplyvu. Všetci muži, ktorí trvajú byť hlúpo heterosexuálni, budú súdení súdmi homosexuálnej justície a stanú sa neviditeľnými mužmi.

My prepíšeme históriu, históriu naplnenú a sfalšovanú vašimi heterosexuálnymi lžami a prekrútenými pravdami. Budeme portrétovať homosexualitu veľkých vodcov a mysliteľov, ktorí tvárnili svet. Budeme demonštrovať, že homosexualita a inteligencia a fantázia sú nerozlučiteľne prepojené, a že homosexualita je požiadavka pre pravú vznešenosť, pre pravú krásu muža.

Zvíťazíme, pretože sme plní zúrivej horkosti utláčaných, ktorí boli nútení zdanlivo hrať epizódky  vo vašich hlúpych heterosexuálnych šou počas vekov. Aj my sme schopní strieľať zo zbraní a stáť na barikádach konečnej revolúcie.

Traste sa, heterosexuálne svine, keď sa zjavíme pred vami bez našich masiek.”

http://www.fordham.edu/halsall/pwh/swift1.asp

 

Marshall Kirk, Erastes Pill: „The Overhauling of Straight America“, Guide Magazin, 1987

Marshall Kirk, americký genealogický výskumník, knihovník a spisovateľ, homosexuálny aktivista spolu so svojim partnerom, vlastným menom Hunter Madsen, napísali esej zverejnenú v časopise Guide Magazin, kde načrtli v niekoľkých bodoch taktiku, ako zmeniť pohľad americkej spoločnosti na homosexuálov a tak dosiahnuť svoje ciele. Myšlienky z eseje boli neskôr rozpracované v spoluautorskej knihe After the Ball: How America Will Conquer Its Fear and Hatred of Gays in the ’90s.“ (1989), ktorá býva niekedy označovaná za „bibliu“ homosexuálnej agendy.

http://en.wikipedia.org/wiki/Marshall_Kirk

(1) Rozprávaj o gejoch a gejovstve tak nahlas a tak často, ako je len možné.

(2) Vykresľuj gejov ako obete, nie ako agresívnych vyzývateľov.

(3) Poskytni ochrancov v oprávnenej kauze.

(4) Rob z gejov tých dobrých.

(5) Rob z ich odporcov tých zlých.

(6) Zháňaj peňažné prostriedky: zodpovednosti sa nezbavíš.

(7)  Choď do éteru (médií), inak sa problém nevyrieši.

(krátené)

http://library.gayhomeland.org/0018/EN/EN_Overhauling_Straight.htm

 http://en.wikipedia.org/wiki/File:LGBT_rights_in_the_EU_%282013-07%29.svg

12. Presadzovanie sexuálnych práv detí

Táto téma zdanlivo s gender ideológiou nesúvisí. Medzi „sexuálne práva“ dieťaťa sa zaraďuje aj jeho sexuálna výchova. V manuáli „Štandardy pre sexuálne vzdelávanie v Európe“, ktorú vydala Európska pobočka Svetovej zdravotníckej organizácie v spolupráci s Nemeckou spolkovou centrálou pre zdravotnú osvetu v roku 2010, sa odporúča už deti vekovej kategórie 0 až 4 roky informovať o práve objavovať rodové identity, o rodových úlohách a v kategórii 4 až 6 rokov informovať ich o priateľstve a láske medzi rovnakými pohlaviami a o vzťahoch rovnakého pohlavia – čo jasne odkazuje na princípy gender & queer teórie.

Dokument EXCLAIM! spoločnosti International Planned Parenthood zase bojuje za sexuálne práva pubertiakov a adolescentov a požaduje ich „oslobodenie“ spod vplyvu rodičov v sexuálnej oblasti.

V diele „Social construction of sexuality“ (Ruth Hubbard) sa píše o spiatočníctve tradičných rodín, ktoré zatajujú pred malými deťmi (najmä pred dievčatami) fakt, že ich pohlavné orgány sú zároveň orgánmi ich „potešenia“. V manuáli  „Štandardy pre sexuálne vzdelávanie v Európe“ sa už pre vekovú kategóriu detí 0 až 4 roky odporúča informovať deti o „radosti a potešení, keď sa dotýkam vlastného tela a masturbácii v rannom detstve“.

http://www.bzga-whocc.de/?uid=afa08c2a3f5187d972d17b22ba900b71&id=Seite4489

http://www.ippf.org/resource/Exclaim-Young-Peoples-Guide-Sexual-Rights-IPPF-declaration

http://130.58.92.210/Students/phys29_2013/ElectronicReadings/Week%2012/Lorber.pdf

13. Gender ideológia v súčasnej praxi

Gender ideológia sa nenápadne šíri v západnom svete. Jej následkom sú často prejavy, ktoré vyvolávajú úsmev. Pozrime sa na zopár „ľahších“ situácií.

Prvou krajinou na svete, ktorá si osvojila rodovú ideológiu a zahrnula ju do svojej legislatívy, je Nórsko. Gender equality act (zákon) vstúpil do účinnosti ešte v roku 1979 a prešiel viacerými úpravami, naposledy v roku 2005. Len pre doplnenie: registrované manželstvá homosexuálov sú možné už od roku 1993, manželstvá od roku 2009.

Podľa údajov z roku 2011 napriek všemožnému úsiliu dosahuje priemerný príjem nórskej ženy 2/3 priemerného príjmu nórskeho muža. Podiel žien vo verejnom sektore dosahuje 70,6 %, avšak v privátnom sektore len 36,8 %. Nórsky komik a sociológ Harald Eia v roku 2010 uviedol film „Brainwashing“ http://youtu.be/tPKCMjCV1ZU (v nórštine, vpravo na lište možno zapnúť slovenské titulky), kde spolu s viacerými vedcami spochybnil, ak nie priamo vyvrátil rodovú ideológiu – jej nosný argument, že odlišnosť mužov a žien nie je vrodená, ale je podmienená sociálne. Napriek „rovnoprávnosti“ nemajú ženy zvýšený záujem pracovať na vrtných plošinách či na stavbách a muži zase ako opatrovateľky – to potvrdzuje aj podiel pracujúcich žien a mužov podľa sektorov a následný rozdiel v platoch (robotník na vrtnej plošine logicky dostane vyšší plat ako opatrovateľka v domove).

http://www.gender.no/Policies_tools

Dňa 14.6.2013 nórsky parlament zaviedol povinnú ročnú vojenskú službu aj pre ženy, aby sa necítili diskriminované. Nórsko sa tak stalo prvou krajinou NATO s takouto právnou úpravou. V súčasnosti je v armáde 10 % žien a cieľ do roku 2020 je zvýšiť podiel na 20 %. Pre úplnosť však treba dodať, že kapacita nórskej armády je obmedzená, takže každá „bojaschopná“ žena nebude odvedená. Ktovie, čo by povedali obhajkyne rodovej rovnosti na celosvetové zavedenie tohto „práva“…

http://en.wikipedia.org/wiki/Norwegian_Armed_Forces

http://online.wsj.com/news/articles/SB10001424127887323566804578548954255789098

Vo vydaní internetového denníka Dailymail z 4.11.2012 sa dozvedáme o zaujímavej historke. 45-ročný študent Colleen Francis, transsexuál, s mužskými pohlavnými znakmi, avšak cítiaci sa ako žena, sa producíroval nahý po ženských šatniach plavárne na škole Olympia’s Evergreen College v štáte Washington. Keďže šatňu navštevujú aj podstatne mladšie študentky či dokonca deti, oznámili to svojim rodičom. Na podnet nahnevaných rodičov trénerka zavolala na Francisa políciu; neskôr sa však musela ospravedlniť, lebo porušila jeho „moderné ľudské práva“, garantované štátom Washington. Neskôr Francisovi vyčlenili malú, izolovanú časť prezliekárne, kým sa záležitosť opätovne neprerieši. Právny senior konzultant David Hacker naďalej tvrdí: „Je jasné, že dovoliť osobe, ktorá je biologicky muž, vyzliekať sa a ukazovať sa mladým dievčatám, privádza tieto do rizika emočného stresu a narušenia“. Colleen Francis tvrdí: „Toto nie je Alabama 1959. Nebudeme volať políciu kvôli pitiu závadnej vody z fontány.“ „Moderné“ práva jednotlivca boli nadradené právam väčšiny v šatniach.

http://www.dailymail.co.uk/news/article-2227562/Colleen-Francis-Outrage-transgendered-woman-permitted-use-college-womens-locker-room-exposing-himself.html

V roku 2012 najväčší škandinávsky obchod s hračkami Top Toys vydal predvianočný rodovo neutrálny katalóg pre deti. Dievča v ruke s laserovou puškou, chlapec ošetrujúci bábiku… Možno to nebolo celkom z ich vlastnej vôle, v minulosti bola spoločnosť kritizovaná za porušovanie švédskej legislatívy, zakazujúcej „sexistickú reklamu“ – rozumej autá pre chlapcov, princezné pre dievčatá.

V súčasnosti sa už rušia chlapčenské a dievčenské oddelenia aj v hračkárstvach  iných krajinách, aby v deťoch „neutvrdzovali“ rodové stereotypy.

http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/sweden/9703127/Swedish-toy-catalogue-goes-gender-neutral.html

V septembri 2013 sa prevalila „kauza Barilla“. Guido Barilla, majiteľ a riaditeľ štvorgeneračnej rodinnej firmy na cestoviny sa vyjadril, že nezvažuje v reklamnej kampani využiť homosexuálnu rodinu – stačí, ak jeho výrobky bude propagovať klasická rodina. Treba poznamenať, že Taliansko je v súčasnosti jedinou významnou krajinou západnej Európy a zakladajúcim členom EU, ktorá dosiaľ neudelila „vyššie“ práva LGBTI skupine, je viac „pozadu“ ako Slovensko. Talianski LGBTI aktivisti vyhlásili celosvetový bojkot na kúpu výrobkov Barilla, načo samotný Guido po pár dňoch rezignoval, ospravedlnil sa za svoje výroky a prisľúbil, že sa bude viac informovať vo veci  „evolúcie“ rodiny.

http://youtu.be/2Tg61KYPLqQ

Súčasťou gender ideológie nie je len odstránenie rodových stereotypov (napr. muž doma večer pozerá TV noviny, žena varí večeru), ale aj odstránenie nevhodného rodového slovníka (napr. „zbabelý ako baba“). Mnohé nemecké univerzity sa už roky usilujú rovnako rečovo zaobchádzať s mužmi a ženami. Na Univerzite v Lipsku išli o krok ďalej;  v novom štatúte školy navrhujú uvádzať pre obe pohlavia len ženské označenia „ Frau Professorin“ (pani profesorka) a „Herr Professorin“ (pán profesorka). Dôvodom má byť prevaha žien na škole…

http://www.welt.de/vermischtes/article116820012/Maenner-werden-an-Uni-als-Professorin-bezeichnet.html

Novela nemeckého Občianskeho zákonníka s platnosťou od 1.11.2013 zavádza stredné (neutrálne) pohlavie pre deti, ktoré sa narodia s nejednoznačným pohlavím, ako prvá európska krajina. O 6 týždňov ju predbehla Austrália, ktorá „tretie“ pohlavie priznáva „na požiadanie“, teda nielen anatomicky obojpohlavným, ale aj transsexuálom a všetkým, čo sa cítia „rodovo neutrálni“.

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/290415-nemci-uznaju-neurcite-pohlavie/

Spoločnosť IKEA vydáva štvrťročne pre svojich členov klubu IKEA Family časopis IKEA Family LIVE. V novembri 2013 vyšiel v tlačenej forme zimného čísla časopisu článok o dvoch ženách z Veľkej Británie žijúcich spoločne s dieťaťom. On-line verzia tohto vydania bola publikovaná 9. januára. „Štylistka Pernilla pomohla Clare a Kirsty s vytvorením farebného domova s úložným priestorom pre celú rodinu tak, aby odzrkadľoval jej charakter,“ píše sa v úvode časopisu.

Na základe kritiky prezentácie homosexuálneho životného štýlu zástupca IKEA reaguje: „Snažíme sa robiť všetko preto, aby sa zachovávali rovnaké príležitosti a možnosti pre všetkých, aby boli zachovávané ľudské práva pre všetkých, bez ohľadu na etnickú, náboženskú, sexuálnu orientáciu, bez ohľadu na vek, pohlavie či fyzické schopnosti,“ uviedla pre Aktuality.sk Jana Hrubcová z PR oddelenia IKEA Slovensko.

http://www.aktuality.sk/clanok/243771/ikea-katalog-lesbicky-rodina/

Má gender ideológia aj vážnejšie témy? Má. Najmä v niektorých štátoch USA a západnej Európy, ktoré prijali rozsiahle práva pre LGBTI skupinu, už prichádza k stretu slobody svedomia, názoru a „nových ľudských práv“ homosexuálne orientovaných ľudí.  Ľudia, ktorí napr. odmietnu poskytnúť službu homosexuálnemu páru, sú na základe antidiskriminačných zákonov odsúdení na vysoké pokuty. Tí, ktorí otvorene vyjadria svoj nesúhlasný názor s homoagendou, sú znemožňovaní, vyhlasovaní za extrémistov, homofóbov, dokonca súdení na základe šírenia homofóbie („hate speach“), pokiaľ v krajine existuje nato platná legislatíva.

V súčasnosti sa čoraz častejšie množia útoky radikálnych feministiek s podporou LGBTI skupín proti svojim ideovým odporcom. Veľmi zaujímavý prípad sa udial celkom nedávno. Dňa 24.11.2013 zaútočila skupina radikálnych feministiek v argentínskom San Juane na miestnu katedrálu. Vstup do katedrály nenásilne bránili vlastnými telami mladí muži s modlitbou na perách. Polonahé feministky na nich útočili slovne, pľuli na nich, sprejovali ich rozkroky, maľovali fúzy, predvádzali obscénnosti.

Prečo nezasiahla polícia? Odpoveď znela, že nemohli predsa zasiahnuť proti ženám. Zdá sa vám to čudné? Odpoveď treba hľadať v marxistickej filozofii. Podľa nej feministky vedú svoj spravodlivý boj za svoje „moderné ľudské práva“ (napr. umelý potrat) voči utláčateľom z „tmárskej“ Katolíckej cirkvi, ktorá trvá na zachovaní tradičných hodnôt. A na tom nič nemení fakt, že reálnym agresorom boli feministky a nie pokojní kresťania…

http://www.youtube.com/watch?v=fOCD_T9Qqpc

14. Gender ideológia a Európsky parlament

Ako je vidno z grafu na str. 17, úroveň LGBTI práv nie je v rámci krajín EU jednotná. Najvyššia úroveň práv je v liberálnych krajinách Beneluxu, Škandinávie (aj v nečlenských krajinách), prekvapivo tiež v konzervatívnejších krajinách ako Veľká Británia, Španielsko či Francúzsko. Nie je prekvapivé, že zákony presadili najmä socialistickí a liberálni politici, patrí to k ich hlavnej agende. Prekvapujúce je, že presadzovanie legislatívy spravidla nenarazilo na významný odpor konzervatívnych politikov. D. Cameron ako britský konzervatívny politik stojí dokonca na čele avantgardy presadzujúcej LGBTI práva.

Socialistickí a liberálni politici v Európskom parlamente (EP) sa neustále pokúšajú urýchliť prijímanie tzv. ľudských práv tretej generácie vo všetkých členských krajinách. Dňa 10.12.2013 sa konalo už druhé hlasovanie o tzv. Estrela reporte – Správe o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach, ktorú predkladala portugalská socialistická poslankyňa. Cieľom správy je presadenie celoeurópskej legislatívy, povyšujúcej umelý potrat na základné ľudské právo, zavedenie povinnej radikálnej sexuálnej výchovy už od základnej školy, zrušenie výhrady vo svedomí (napr. vykonanie potratu), dostupnosť antikoncepcie pre mládež bez súhlasu rodičov, podporovanie pro-abortívnej politiky v krajinách tretieho sveta. Estrela report bol zamietnutý len tesnou väčšinou 7 hlasov! (334 proti, 327 za, 35 neprítomných).

4. februára sa bude v EP hlasovať o ďalšej kontroverznej správe – Lunacek report, z dielne rakúskej poslankyne za Stranu zelených. Správa sa pokúša zaviesť na celoeurópskej úrovni legislatívu na ochranu LGBTI práv, vychádzajúc z Yogakartských princípov (viď str. 14). Hlavnými bodmi sú práva na homosexuálne manželstvá, povinné sexuálne vzdelávanie detí a mládeže (vrátane propagácie homosexuality), ochrana prezentácie LGBTI (napr. pochody Gay-pride) a trestanie ideových odporcov prezentácie homosexuálneho životného štýlu (hate speech – nenávistná reč, homofóbia). Paradoxom návrhu je práve zákonná ochrana prezentácie homosexuálnej menšiny a zákonný zákaz opačného názoru.

Poznámka: Zdroje k uvedeným témam možno nájsť na internete zadaním kľúčových slov „Estrela report“ a „Lunacek report“.

Záver:

Protagonisti gender ideológie popierajú, že sa jedná o ideológiu. Tvrdia, že sa jedná o politiku, presadzujúcu implementáciu tzv. ľudských práv tretej generácie. Niekomu sa skutočne môže zdať, že ide o boj za nový, lepší svet, kde budú posilnené práva jednotlivca na úkor „prežitých“ inštitúcií ako sú rodiny, národy, náboženstvá. Uspokojenie sexuálneho pudu bude celkom oslobodené od funkcie reprodukcie a na základe oživených teórií p. Kinseyho (viď str. 6) vlastne vôbec nezáleží na pohlaví partnera. Určite poznáte starú rečňovanku „Keď sa dvaja majú radi, nezáleží na pohlaví“.

Zamyslime sa však, čo sa pri presadení všetkých zásad gender ideológie docieli. Už v súčasnosti vo vyspelých krajinách klesá trend pôrodnosti. Na jednej strane ho vyvoláva ekonomický tlak (napr. nedostupnosť bývania, nevyhnutnosť zamestnania oboch partnerov, nedostatok času na výchovu detí), na druhej strane model konzumného spôsobu života (napr. k zachovanie spoločenského statusu treba stále novšie a novšie výrobky, patrí sa chodiť na drahé dovolenky). Nie je zriedkavý pohľad na mladé páry, ktoré sa namiesto kočíka špacírujú s štvornohým maznáčikom v drahých šatočkách… Zavedením gender ideológie sa tento trend urýchli, čo bude mať za následok prudké znižovanie počtu obyvateľstva a následný krach zdravotných a dôchodkových systémov. Treba si uvedomiť, že v západných krajinách sa navyše masívne podporuje imigrácia z chudobných krajín, ktorá odčerpáva značné zdroje zo sociálnych systémov. Multi-kulturalistické teórie totiž tvrdia, že je morálnou povinnosťou Európy pomáhať ľuďom z krajín, ktorých po stáročia v rámci kolonializmu vykorisťovali. Rád by som však podotkol, že minimálne krajiny strednej Európy nikoho nekolonizovali, takže takýto morálny záväzok nenesieme.

A k čomu príde po krachu dôchodkových systémov, keď už nebudú funkčné rodiny, národy, cirkvi či iné verejnoprospešné spoločenstvá? Keď bude všade len masa jednotlivcov – spotrebiteľov a daňových poplatníkov, plných neistoty o svoju budúcnosť? Zachránia nás snáď agresívne feministky či tancujúci gejovia? Zrejme príde čas pre nových „sociálnych inžinierov“, ktorí navrhnú opäť „nový, lepší svet“, bez potreby vojen, ako to bolo dosiaľ v minulosti. A to všetko bez rizika ohrozenia svetových elít, ktoré mimochodom netvoria len bežné rodiny, ale celé rodinné klany či dynastie…