Prinášame vám článok Patrika Danišku publikovaný na portáli www.postoy.sk
Ľudské práva sú veľmi dôležité. A štát má pri ich ochrane svoje dôležité miesto. Najnovší návrh Stratégie ľudských práv však mieša dobré veci so zlými. Až tak zlými, že robia dokument neprijateľným.
Asi pred rokom sa zdalo, že o texte Stratégie prebehne naozajstná diskusia, do ktorej sa bude môcť zapojiť každý, kto prejaví záujem. Ako sa hovorí: participatívny prístup. Nestalo sa. Konzervatívne organizácie (napr. také, pre ktoré je manželstvo zväzkom muža a ženy) neboli pripustené do redakčného tímu ani riadiaceho výboru. V koordinačnej skupine, ktorá má okolo 40 členov, bol pripustený jeden zástupca (ako pozorovateľ). Pri tvorbe prílohy 6 (vzdelávanie) a 8 (LGBTI) boli za občiansky sektor pripustení len LGBTI aktivisti. Obsah prílohy 4 (rodová rovnosť) nemohli ľudia s iným ako rodovo-feministickým názorom reálne ovplyvniť. Dňa 14. 4. 2014 podalo 110 organizácií protest proti nedemokratickému procesu prípravy Stratégie. Deklarovaný participatívny a demokratický prístup je bluf. Potvrdením je aj zbabrané medzirezortné pripomienkové konanie, na ktoré zástupcovia verejnosti prišli len preto, aby sa dozvedeli, že žiadne ich pripomienky nie sú akceptované.
Nevyváženému procesu zodpovedá aj nevyvážený výsledok. Minister Lajčák odmietol, aby sa Stratégia venovala témam ochrany života, náboženskej slobody a slobody slova, výhrade svedomia, či právam rodičov (80 000 ľudí na Národnom pochode bolo asi málo, aby presvedčilo o dôležitosti týchto tém). Za ľudské práva sa však považuje napríklad to, že byť mužom alebo ženou je otázkou rozhodnutia človeka (a nie biologický fakt). Nemožnosť darovania krvi mužom, ktorý mal v poslednom roku sex s iným mužom, sa označuje za diskrimináciu (toto dosť prekáža aj ministerstvu zdravotníctva). Požaduje sa, aby deti boli rodovo scitlivované (k tejto téme pozri Odborné stanovisko k rodovému scitlivovaniu detí). Štát má určovať, ako sa majú muži a ženy správať (eliminovanie tzv. rodových stereotypov). Má tiež určovať, čo si ľudia a cirkvi majú myslieť a hovoriť o morálnosti určitých sexuálnych praktík. Požadujú sa nové rodinnoprávne inštitúty pre homosexuálov a možnosť adopcie… (Viac k obsahu Stratégie napr. tu.)
Takáto podoba Stratégie prirodzene vzbudzuje odpor. Zvlášť ak má byť podkladom pre prípravu výuky detí o ľudských právach. Sexuálna permisivita, právo na potrat, sex medzi osobami rovnakého pohlavia, rodové scitlivovanie – toto všetko má prísť na školy. No teraz už nie v podobe neoficiálnej príručky sexuálnej výchovy od potratových organizácií, ale oficiálne, ako nová výuka k ľudským právam. Veď je 21. storočie.
A samozrejme, štát sa má stať štedrým donorom LGBTI a feministických neziskoviek. Čiže my všetci sa máme poskladať na propagáciu názorov, s ktorými sa nestotožňujeme.
Stratégia mala byť predložená vláde do konca júna 2014. Nestalo sa tak, lebo Rada vlády pre ľudské práva navrhuje jej dopracovanie. Ministerstvo ale zatiaľ neakceptovalo žiadne pripomienky, ktoré by viedli k odstráneniu vyššie uvedených problémov. Prijalo však návrh feministiek a LGBTI aktivistov, aby sa kontroverzné prílohy stali záväznými rámcami pre tvorbu budúcich verejných politík a akčných plánov. Teda, aj keď sa dokument ide upravovať, nemusí to ešte znamenať, že sa zlepší, ale práve naopak.
Krátke zamyslenie na záver:
Je dôležité, aby sme si uchránili ľudské práva. Bola by veľká škoda, ak by sa z ľudských práv stalo len synonymum pre experimentovanie na deťoch, legálne potraty a registrované partnerstvá. Preto treba pomôcť, aby štát chápal ľudské práva v ich skutočnom význame. Prepracovanie stratégie (alebo jej zamietnutie, ak sa ju nepodarí prepracovať) by mal byť jeden z krokov. Ale nie jediný.
Patrik Daniška
Autor je predsedom Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku (HFI).