Dnes si vo Fóre života s láskou spomíname na nášho spoluzakladateľa, aktívneho člena, podporovateľa a poradcu Antona Neuwirtha.
Jeho dcéra Anna Záborská počas oslavy 20. narodenín Fóra života o ňom v príhovore povedala: „Ochrana života bola organickou súčasťou jeho bytia. Zachránil veľa nenarodených detí pred umelým ukončením tehotenstva aj tým, že zachránil rodiny pred rozvodom. To, čo chránil, nebol len nenarodený život, ale život počas celého jeho trvania.“
Prečítajte si svedectvo dcéry Anny Záborskej zo života jej otca Antona Neuwirtha, ktorý napriek prenasledovaniu zasvätil svoj život pomoci chorým deťom a ich rodinám.
Príhovor zo slávnostného odovzdávania Ceny Antona Neuwirtha počas Benefičného koncertu Fóra života v Žiline vám prinášame v plnom znení:
“Čo povedať v dnešný večer, slávnostný večer, kedy si pripomíname 20. výročie vzniku Fóra života. Príspevok, aby som podčiarkla význam tohto dňa a nemusela sa hanbiť pred vlastným otcom. Je veľmi potrebné pripomínať si takéto vzácne dni, lebo nehovoria len o vzniku Fóra života, ale o jeho 20-ročných aktivitách, úspechoch i neúspechoch, oceneniach i ponižovaní. Náš otec bol pri jeho vzniku a až do smrti jeho aktívnym členom, podporovateľom a poradcom. Ochrana života bola organickou súčasťou jeho bytia. Zachránil veľa nenarodených detí pred umelým ukončením tehotenstva aj tým, že zachránil rodiny pred rozvodom. To, čo chránil, nebol len nenarodený život, ale život počas celého jeho trvania.
Sú aj zážitky, na ktoré veľmi nerada spomínam. Naša mamina ležala vo veľmi ťažkom stave na oddelení. Jej stav sa zhoršoval a zdravotnú starostlivosť sme považovali za nie dostatočnú. Môj otec, lekár biochemik, vidiac svoju manželku, išiel upozorniť lekára, že jej stav je zlý a je potrebné urobiť kontrolné vyšetrenia. Oveľa mladší kolega odpovedal, že ich má naordinované o dva dni. Zmenil názor, až keď mu otec povedal, že o dva dni ich nebudú mať komu urobiť, lebo už bude mŕtva. Výsledky boli veľmi zlé, nasadili liečbu, jej stav sa mierne zlepšil, ale o niekoľko dní zomrela. Išlo o jasné zanedbanie zdravotnej starostlivosti. Bolo mi nášho otca veľmi ľúto. A ešte krátky dovetok ku koncu života našej maminy. Keď ma na druhý deň stretol zodpovedný lekár oddelenia, bez minimálneho náznaku ľútosti mi povedal: – Nič si z toho nerobte, veď už bola stará. – V tom roku mala mama sedemdesiatku. Apropo – v tých istých dňoch vymenili 99-ročnej kráľovnej matke oba bedrové kĺby, aby jej zlepšili kvalitu posledných dní.
Počas svojej lekárskej praxe zachránil veľa pacientov, ktorí mali rozvrátené životné funkcie a vtedy sa pozeral na svoju manželku, ktorej len pre nedostatok niekoho kolegiality pomôcť nemohol. Ako lekár na Horných Kysuciach, keď zistil výskyt dedičnej choroby, ktorá sa šírila v tejto oblasti pre časté sobáše v rámci rodiny, rozhodol sa ihneď konať. Autobusom po pracovnej dobe pochodil celú túto oblasť, zbieral vzorky moču, ktoré doma po večeroch vyšetroval. Ak zistil pozitívny nález, vrátil sa tam a poučil rodiny, čo majú robiť, aby ochorenie neinvalidizovalo ich deti. Keď bolo treba pomôcť, jeho obeta nepoznala medze.
Všetky tieto poznatky spracoval do rodokmeňov a podotýkam, že bez počítača, vytvoril rodokmene jednotlivých rodín. Tieto potom pospájal, ak videl príbuzenské vzťahy a vytvoril druhý najväčší rodokmeň na svete, ktorý monitoroval výskyt tohto dedičného ochorenia – alkaptonúrie. Okrem toho navrhol v novej nemocnici v Čadci v tej dobe moderné oddelenie klinickej biochémie. Realizácie sa nedočkal, lebo odišiel na pozvanie pracovať ako vedúci lekár do FN v Martine.
Prof. Vladimír Krčméry v roku 1998, keď otec dostal čestný doktorát Trnavskej univerzity, v laudáciu povedal: “…A práve táto málo známa oblasť prevencii fyzického a psychického poškodenia dieťaťa je oblasťou, ktorej zasvätil Dr. Neuwirth svoj život, a ktorá, teraz po 40 – 50 rokoch, prináša ovocie… Jeho vedeckého ducha sa nepodarilo ani len znechutiť…, dokázal hneď po prepustení z väzenia nielen udržať trend, ale vrátiť sa do prvej línie odboru, ktorý zakladal.” Obrátil sa na otca a povedal: “Ale vy ste smeli zostať len doktorom, ale nezatrpkli ste a nenechali ste si vedomosti pre seba. Váš objav zachránil duševné zdravie stoviek, ba tisícov detí s metabolickými poruchami. … Deti, ktoré vďaka vám miesto sociálnych ústavov sedia dnes v laviciach škôl, hrajú na organ a niektorí stoja i pred oltárom. … Vďaka vám za zachránené deti, vďaka vám za ich rodičov, ktorí miesto celoživotného kríža môžu vychovávať tieto zdravé deti pre časné a pre večné hodnoty…”
V depistážnej práci neprestal. Zaviedol na Slovensku skríning vrodených metabolických chýb. Jeho spolupracovníci vystrihovali z pijavého papiera štvorčeky o strane asi 7-8 cm. Tieto povkladali do malých igelitových vrecúšok. Mal kontakty s mnohými novorodeneckými oddeleniami na Slovensku, ktoré pochopili dôležitosť jeho zámeru. Vyzvali mamičky novonarodených bábätiek, aby neviem presne koľko dní po pôrode vybrali z vrecka štvorček papiera a vložili ho do plienky. Po jeho vysušení ho poslali na otcovo oddelenie. Papierik sa postrihal na malé štvorčeky a na každý sa nakvapkala iná chemická zlúčenina. Podľa reakcie sa dalo identifikovať podozrenie z niektorého ochorenia u novorodenca. Tam, kde to bolo pozitívne, spádový pediater mohol pokračovať v potvrdení, prípadne nie, daného ochorenia. Okrem cukrovky, porúch štítnej žľazy a iných ochorení vrátane alkaptonúrie, o ktorej som hovorila vyššie. Viem to dosť presne, lebo ako študentka medicíny som bola do výskumu zapojená. Všetky výsledky, z alkaptonúrie i tejto depistáže, boli spracované, publikované, viacerí si urobili postup v kariére, ale keďže bolo obdobie normalizácie, jeho meno, ako spoluautora, v knihe spomenuté nie je.
Prečo som toto všetko povedala? Nielen preto, aby som zdôvodnila pomenovanie Ceny za ochranu života. Uviedla som to ako svedectvo života mne blízkeho človeka, s ktorým som časť tohto svedectva mala výsadu prežiť.”
V Žiline, 6. októbra 2023.
Anna Záborská