Boh samotný v centre svetskej zábavy

Aj tento rok Fórum života bolo jednou zo zúčastnených organizácií na festivale Pohoda v Trenčíne. Zaslúžila si nasledovné poďakovanie od Michala Sládeka, organizátora zodpovedného za neziskový sektor: „Myslím, že to tento rok prebehlo výborne a to najmä vďaka Vám! Bol veľký počet nováčikov, a to nielen v sektore, ale aj na festivale. Bol aj dosiaľ najvyšší počet organizácií: v 47 stánkoch sa prezentovalo 52 organizácií.“

Nosnými témami, ktoré ľudí zaujímali boli: opodstatnenosť boja proti potratom, „bio metóda“ plánovania rodičovstva, homosexualita a pornografia.

Ako dobrovoľníci a zamestnanci Fóra života sme oslovovali ľudí, ktorí si prechádzajúc popri stánku, čítali náš bilbord s upútavkami na vyššie uvedené témy. Často takto vznikali diskusie pred stánkom, ktoré sa končili odovzdaním letáčika. Niektorí účastníci sa pristavili v stánku s konkrétnou otázkou. Zaujímavé bolo, že aj tí, ktorí s nami nesúhlasili, boli pokojní a ochotní diskutovať. Nikto neútočil. Zastavených trápili témy ako: „Idem na operáciu semenníkov, je možné si dať spermie zamraziť? Bojím sa, že ostanem neplodný.“ „Je možné Billingsovu metódu použiť aj keď trpím častými zápalmi ženských orgánov?“ Diskusiám pomohol aj fakt, že sme susedili priamo so stánkom Aliancie za rodinu. Podľa najnovších informácií už zozbierali dostatočné množstvo podpisov na to, aby bolo vyhlásené referendum o ochrane rodiny, zákaze registrovaných partnerstiev homosexuálov, adopcie detí homosexuálmi a sexuálnej výchovy na školách.

Ja osobne ako dobrovoľníčka Fóra života sa venujem bližšie témam ako sú homosexualita a pornografia. K obom som mala možnosť diskutovať a zistiť tak realitu na Slovensku. Zaujal ma príbeh mladého homosexuála. Zistil svoju neštandardnú orientáciu už na základnej škole. Na telesnej výchove, keď sa prezliekali, si uvedomil, že ho priťahujú chlapci a nie dievčatá. Bolo to jeho skryté tajomstvo. Po dlhej dobe sa s tým zdôveril najbližším a tým stratil najlepšieho kamaráta. Cítil odsúdenie a neprijatie na každom kroku. Ľudia si držali od neho odstup a on sa cítil so svojím problémom sám. Rodinné zázemie mal dobré, no nevedeli mu pomôcť. Rozhodol sa presťahovať z Trenčína do Bratislavy, dúfajúc, že tam si nájde „svojich“, kde zapadne. Hoci sa mu to podarilo, mal aj vzťahy s chlapmi, no cítil vo vnútri veľkú prázdnotu. Videl okolo seba lesbičky, ktoré si neprestajne robili navzájom žiarlivostné scény a gejov, ktorí boli promiskuitní a často sa nakazili pohlavnými chorobami. Bol závislý na porne a začal fetovať. Potvrdil, že on vôbec nerieši registrované partnerstvá a adopciu detí, ale prijatie od spoločnosti a naplnenie v živote. Chýbal mu Boh.

Boh chýbal aj mladíkovi, ktorý so mnou a bratom kapucínom viedol najdlhšiu diskusiu. Jeho kritériom pre rozhodovanie bol jeho aktuálny pocit. Nepoznal žiadne vyššie pravidlá. Kvôli pocitu, že ho partnerka už nepriťahuje, bol ochotný podstúpiť aj bolestný rozchod. Vtedy som si uvedomila, aký veľký dar mám od Boha. Mám pokoj vo vnútri a pravdu, ktorou sa riadim, pretože je viac ako moje aktuálne, tak veľmi premenlivé pocity. Z diskusie som odišla v momente, keď mi to už nedávalo zmysel. Obe strany mali tisíce argumentov pre svoju pravdu. Myslím si, že v takýchto momentoch má hrať rolu práve viera, keď veríme v pravidlá, ktoré nám dal Boh a argumenty hľadáme na to, aby sme ju vedeli ľahšie prijať, hoci náš názor je opačný.

Jednoznačne najväčším trhákom bola Johanna, bývalá pornoherečka, ktorá bola ochotná porozprávať svoj príbeh a odpovedať na otázky. Záujem potvrdil fakt, že vždy pred prezentáciou sme boli schopní zhromaždiť plný stánok ľudí, ktorí náhodne išli okolo. Padali otázky na telo. Počúvajúci sa zdôverovali so svojím intímnym životom. Mali sme tam aj svedectvo manželky, ktorá trpela tým, že manžel pozeral porno. Prišli tam počúvajúci, ktorý sa chválili tým, že porno pozerajú. Bolo zaujímavé, ako sa postupne menili ich názory a ako sa postupne prikláňali k nášmu sloganu „porno je lož“ aj tí najzatvrdlejší priaznivci porna.

Celkovo bola pre mňa Pohoda výnimočným zážitkom. Zažila som to po prvýkrát. Vo svete, kde bolo centrom svetská zábava, som intenzívne cítila blízkosť Boha samotného. Bola som plná nadšenia, naplnenia a radosti a to nie len z programu, ľudí okolo a kolegov, či stanovačky, ale nádeje, ktorá sa skrývala za mojou prácou.

Autor: Anna Jarásová