Pápež Benedikt XVI varoval, že snaha o pokoj a sociálnu spravodlivosť sa pre mnohých ľudí stáva „náhradou za náboženstvo”, ak sa vylúči posvätnosť ľudského života. Pápež povedal švajčiarskym biskupom na návšteve v Ríme, že Cirkev musí vynakladať úsilie, aby zaručila, že témy mieru, spravodlivosti a úcty k životnému prostrediu budú „späť neoddeliteľne spojené s morálnym učením Cirkvi o ochrane života.”
„Moderná spoločnosť nie je jednoducho bez morálky, ale takpovediac objavila a hlása časť morálky”, povedal pápež švajčiarskym biskupom. „Sú to veľké témy mieru, nenásilia, spravodlivosti pre všetkých, záujmu o chudobných a úcty k stvoreniu.”
Jednako pápež varoval, že tieto „veľké morálne témy” sa stali etickým komplexom, ktorý má práve ako politická sila veľkú moc a pre mnohých vytvára náhradu alebo nástupcu náboženstva.
„Etika mieru je možná a presvedčivá, iba ak je ľudský život rešpektovaný od počatia po smrť”, uzavrel pápež. Iba vtedy sa nenásilie môže prejaviť v každom smere, iba vtedy môžeme mať skutočnú radosť zo stvorenia a iba vtedy môžeme dospieť k ozajstnej spravodlivosti.“
Slová Benedikta smerujú priamo do srdca liberálnej kresťanskej teológie, v rámci ktorej odmietnutie morálneho učenia Cirkvi sa ukázalo ako istá forma anti-morálky, ktorá sa pokúša predstierať starosť o mier, spravodlivosť a prirodzené spôsoby, ale odmieta dôstojnosť človeka od momentu počatia po prirodzenú smrť prostredníctvom prijímania učení namierených proti životu.
Podľa o. Franka Pavoneho zo združenia Kňazi pre život (Priests for Life) je dôvodom, prečo západ v tak veľkej miere prijal to, čo Benedikt nazýva „náhradou za náboženstvo”, že kresťanstvo bolo zriadené na etický kódex „cností” a „hodnôt” na úkor „nasledovania a poslúchania Ježiša Krista.”