Organizácie poskytujúce sociálne služby sú presvedčené, že nový zákon o sociálnych službách nie je sociálny. Nový zákon o sociálnych službách výrazne znevýhodňuje klienta a zväzuje ruky neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Štvrť roka od začiatku účinnosti zákona na to poukázali zástupcovia viacerých mimovládnych poskytovateľov sociálnych služieb.
„Za prvé tri mesiace minulého roku sme v štyroch domovoch sociálnych služieb a domovoch dôchodcov prijali 20 nových klientov. Dnes, napriek tomu, že nám klienti zomierajú a uvoľňujú sa miesta, sme za prvé tri mesiace roku 2009 neprijali ani jedného klienta,“ informoval riaditeľ Arcidiecéznej charity v Košiciach Cyril Korpesio. Príčina? Podľa nového zákona si klient nevyberá domov sám, ale určuje mu ho úradník z obce alebo vyššieho územného celku, ktorý musí podľa zákona uprednostniť verejné zariadenia sociálnych služieb (t.j. zriadené obcou alebo VUC ).
Ťažkosti s novým zákonom deklarovala riaditeľka neziskovej organizácie Áno pre život Anna Verešová. Hoci azylové domy pre týrané a tehotné ženy majú podľa medzinárodných zmlúv, ktoré Slovensko podpísalo, zaručovať anonymitu, bezpečnosť a bezplatnosť, na Slovensku sa ženy v núdzi musia hlásiť u obecných alebo župných úradníkov, ktorí im vyberú azylové zariadenie. Náš štát, navyše, novým zákonom znížil dotáciu na jedného klienta z 1992 na 1095 eur ročne, čiže takmer na polovicu.
„Máme vážne obavy z toho, ako dlho budú musieť klienti odkázaní na sociálne služby čakať na posúdenie a rozhodnutie o umiestnení alebo poskytnutí služby,“ povedal C. Korpesio. „Ako sa asi budú správať v zariadení, kde nechcú byť?“ dodal diecézny riaditeľ Spišskej katolíckej charity a štatutár Inšitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach Pavol Vilček. Zdôraznil, že klient nie je slobodný vo výbere zariadenia, kde strávi poslednú časť života – iba ak by si kompletnú sumu za služby hradil sám, napriek tomu, že celý život platil dane a odvody.
Na druhej strane nový zákon poškodzuje neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Musia prijať každého, koho im obce alebo vyššie územné celky pošlú – inak im hrozí pokuta. Nie sú motivované súťažiť v kvalite poskytovania služieb, lebo úradníci nerozhodujú podľa kvality. „Zákon síce zavádza štandardy kvality, ale čo z toho? Na základe rozhodnutia úradníka sa môžem dostať do zariadenia, ktoré dosiahne 60 bodov, aj keď v susedstve bude nové zariadenie s počtom bodov 100, ale bude neverejné!“ vyhlásil P. Vilček. Dodal, že zariadenia nemôžu poskytovať ani nadštandardné služby, lebo akonáhle by si klienti chceli za ne priplatiť, samospráva im o tú istú sumu skráti príspevok na prevádzku. Nadštandard je teda možný iba z darov a grantov. Z hry sú tak vylúčené menšie zariadenia, napr. domovy rodinného typu pre cca 10 klientov, ktoré sú pre človeka najprirodzenejšie. „Zvýhodnené sú obrie zariadenia, lebo majú nižšiu správnu réžiu a nižšie prevádzkové náklady,“ konštatoval Pavol Vilček. Upozornil aj na terminologickú nezrovnalosť: ako opozitum k verejnému sa nepoužíva výraz súkromný, ale neverejný. „Akoby sa pod tým chápalo niečo nekalé, nie v súlade so zákonom…“
O tom ako ďalej s fiškálnou decentralizáciou hovorila H. Woleková. Poukázala na princíp: „Kto rozhoduje, ten financuje!“ Po prijatí nového zákona má miestna a regionálna samospráva neproporcionálne rozdelený podiel na dani z príjmov vo vzťahu ku počtu klientov, ktorým majú garantovať poskytovanie sociálnej služby. Zároveň upozornila na viac ako 30 mil. € v rámci decentralizačnej dotácie, ktoré mestá a obce dostávajú na domovy dôchodcov a zariadenia opatrovateľskej starostlivosti. Poukázala taktiež na nepripravenosť zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti VUC a obcí na viaczdrojové financovanie. Podľa súčasnej legislatívy rozpočtové organizácie nemôžu byť financované z viacerých zdrojov.
Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách bol prijatý 30. októbra 2008. Nezdravé prvky doň podľa predsedníčky správnej rady Áno pre život Marcely Dobešovej vniesli najmä pozmeňovacie návrhy Jany Vaľovej za SMER-SD. Mimovládne organizácie okamžite upozorňovali na budúce ťažkosti, ministerka práce, rodiny a sociálnych vecí Viera Tomanová im však odkázala, že tie sa budú riešiť až na základe skúseností s aplikáciou zákona. Dostali prísľub rokovania tri mesiace po nadobudnutí účinnosti. „Keďže ministerstvo sa ani po uplynutí troch mesiacov neozvalo, vyšli sme s iniciatívou sami,“ povedala M. Dobešová. Vo februári sa mimovládne organizácie združené v Sociofóre jednohlasne postavili za novelu zákona z dielne Moniky Gibalovej za KDH, ale parlament deň nato o novele odmietol rokovať a neposunul ju do druhého čítania. „Takýto stav nás vydáva na milosť a nemilosť úradníkov a podporuje nezdravý lobizmus, čo je v rozpore s prijatými medzinárodnými dohodami o poskytovaní sociálnych služieb,“ konštatovala M. Dobešová.
„Tak ako som sa už o tom v minulosti presvedčila, aj tentokrát je na stole ďalší prípad porušovania princípu rovnosti príležitostí. Teraz v oblasti poskytovania verejných sociálnych služieb. Mrzí ma, že ako predsedníčka výboru EP, ktorý sleduje aj rovnosť príležitostí, musím konštatovať, že Vláda mojej krajiny, demokratickej krajiny, neuplatňuje tento princíp nielen voči neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, ale aj voči tým najohrozenejším – osamoteným tehotným ženám, ženám s deťmi a obetiam domáceho násilia. V ochrane a obrane je v takýchto prípadoch miesto trvalého bydliska zanedbateľnou záležitosťou a nemôže byť podmienkou financovania sociálnej služby“ – uviedla Záborská.
Áno pre život, n.o. , Farská 543/2, 013 13 Rajecké Teplice
Spišská katolícka charita, Jesenského 5, 052 01 Spišská Nová Ves
Arcidiecézna charita Košice, Bočná 2, 040 01 Košice
SOCIA – nadácia na podporu sociálnych zmien, Legionárska 13, 831 04 Bratislava
Inštitút Krista Veľkňaza, 059 73 Žakovce 30