Veľká Británia : nová agenda plánovaného rodičovstva ako súčasť implementácie Miléniových rozvojových cieľov OSN

Britská vláda sa zaviazala k prijatiu agendy plánovaného rodičovstva, ktorá má zahŕňať potraty, ako súčasť snahy o implementáciu „Miléniových rozvojových cieľov“ stanovených OSN.
Vláda sa vo svojom tlačovom vyhlásení dňa 27.júla sústredila hlavne na vysvetľovanie potreby legálnych interrupcií v tretích krajinách, ktoré by vraj ročne zachránili až 70 000 žien pri približne 20 miliónoch nelegálnych umelých ukončení tehotenstva.
„Poskytovanie potratových služieb je bezpečné, dostupná by mala byť aj popotratová starostlivosť, čím sa zachránia životy“ – tvrdí správa. „Rovnako stále viac sa rozvíjajúce plánované rodičovstvo môže pomôcť predchádzať tisíckam neželancýh tehotenstiev a následných potratov.“
Andrew Mitchell, štátny sekretár pre medzinárodný rozvoj, konštatoval na zasadaní OSN v Londýne, že jednou z najdôležitejších častí dohodnutých Miléniových rozvojových cieľov je rozvoj „reprodukčného a materského zdravia“, čo je známy eufemizmus agendy OSN často zahŕňajúci potraty, antikoncepciu a sterilizáciu.
Mitchell zdôraznil, že doménou vlády je program „Možnosti voľby pre ženy – chcené tehotenstvá a bezpečné pôrody“ – „Medzinárodné spoliočenstvo nedokázalo účinne pomôcť miliónom žien, keď ignorovalo fakt, že až tri milióny z nich každoročne umierajú počas tehotenstva alebo pôrodu“, dodal.
Anthony Ozimic, komunikačný manažér Spoločnosti pre ochranu nenarodených detí (SPUC) však kritizoval jeho tvrdenia, najmä o súvise medzi narastajúcim počtom potratov a klesajúcou materskou úmrtnosťou, prípadne o pláoanom rodičovstve ako účinnej prevencii voči nej: „Tieto tvrdenia sa vôbec nezhodujú s pravdou. Potrat nie je žiadnym článkom zdravotnej starostlivosti, ale útokom na život, pretože nikdy nerieši provtnú príčinu zdravotných komplikácii, ohrozujúcich život matky.“
Vyzval tiež sekretariát pre medzinárodný rozvoj k nezávislosti od zástancov antipôrodnej mentality a konštatoval, že súčasný postup britskej vlády je smutný, no zároveň nie je prekvapením, že nasleduje politickú agendu kabinetov bývalých premiérov T.Blaira a G.Browna .