Zdôrazňujúc tzv. „právo na zdravie a „sebaurčenie ženy“
bola podaná pri príležitosti 18. generálneho zhromaždenia Rady OSN pre ľudské práva
(informovala agentúra ZENIT) žiadosť o podporu prístupu k interrupciám bez obmedzení.
Anand Grover (India) sa doslova vyjadril, že „treba skončiť so všetkými
prekážkami pri interrupciách, pretože tie by porušovali „právo ženy na
zdravie“. V správe sa spomína „právo na zdravie“ ako argument pre
prístup k interrupciám bez obmedzení, podobne aj „právo na sebaurčenie ženy“.
Len celkom slobodný prístup k interrupciám vraj zaručuje toto sebaurčenie.
„Právo na sebaurčenie“ nenarodeného dieťaťa sa v správe nespomína.
Arcibiskup Silvano M. Tomasi, stály pozorovateľ Svätej Stolice pri OSN
a špeciálnych inštitúciách v Ženeve, sa vyslovil vo svojom prejave dňa
15. septembra proti úmyslu použiť disponibilné prostriedky na podporu
interrupcií. Namiesto toho by mali byť použité na podporu bezpečných
pôrodov. Zdôrazňovanie takzvaných práv na zdravie požadujúcich liberalizáciu
interrupcií, nie je žiadnou novou metódou Spojených národov a mnohých jej
orgánov. Počnúc medzinárodnou konferenciou o populácii a rozvoji v Káhire,
roku 1994, sa pokúša interrupčná lobistická skupina definovať interrupciu
ako súčasť tzv. „sexuálnych a reprodukčných práv“. Odôvodnenie: Pokiaľ je
interrupcia zakázaná alebo pokiaľ je k nej sťažený prístup, zdravie ženy je ohrozené,
pretože táto musí podstúpiť neraz ilegálne, tajné, nespoľahlivé interrupcie.
O túto cestu liberalizácie interrupcií – v Maputskom protokole z roku
2003 sa výslovne žiada legalizácia interrupcií v afrických štátoch – sa
pokúša predovšetkým Afrika, avšak bez úspechu. Nová správa Rady OSN pre
ľudské práva je novým pokusom dať tejto stratégii novú dynamiku.