V tlačovej správe, vydanej v deň 14-tych narodenín projektu Fóra života Zachráňme životy – 6. decembra 2021, sú všetky fakty a informácie o projekte. Avšak dušou i srdcom projektu je Mária Demeterová, koordinátorka. Jej sme dali slovo, aby porozprávala o niektorých aspektoch, ktoré ona považuje za dôležité, prípadne o prípadoch, ktoré ju osobne chytili za srdce. Nech sa páči, ozaj pútavé čítanie 🙂
“Čo by som rada osobitne vyzdvihla v tomto roku je vzájomná spolupráca v rámci projektov Fóra života na jednotlivých prípadoch v tomto zložitom covidovom období. V prvom rade je to spolupráca s Poradňou Alexis a Centrom konkrétnej pomoci Femina, na ktoré sa obrátili dievčatá a ženy v neriešiteľnej situácii a vďaka hľadaniu spoločného riešenia a odbornou prácou s nimi sa nám vo viacerých prípadoch podarilo nájsť návrh riešenia, ktoré bolo pre ne akceptovateľné a posunulo ich dopredu. Najčastejšie sme riešili príbehy žien v ťažkej sociálnej situácii, tehotné, bez strechy nad hlavou, bez podpory rodiny, partnera, pre ktoré bolo umelé ukončenie tehotenstva neakceptovateľná alebo z časových dôvodov nemožné. Z 15 bábätiek, ktoré sa v roku 2021 zatiaľ narodili, žijú všetky so svojimi maminami a niekedy aj s viacerými súrodencami. Sme s nimi v kontakte aj po skončení v projekte, nikdy ich nenecháme bez riešenia, hoci hmotná a finančná pomoc by sa im zišla aspoň do troch rokov veku dieťatka. Ani jedna z mám neľutovala, že sa rozhodla dať život svojmu dieťatku. Naopak, často je najmladší člen rodiny akýmsi slniečkom, ktorá dodáva energiu rodine aj v ťažkej situácii. My im žiadne riešenie nevnucujeme, z našej strany je to len návrh. Vždy zdôrazňujeme, že rozhodnúť sa musia samy, ale musia mať potrebné informácie.
A ktorý prípad chytil teba, Mária, obzvlášť za srdce?
“Každý prípad, ktorý sme riešili, je svojím spôsobom jedinečný a pre nás je ten práve riešený najdôležitejší. Keď mám ale niektorý z nich osobitne menovať, mňa veľmi chytil za srdce prípad mladej drogovo závislej dievčiny, ktorá vôbec nechcela dieťa. Ale postupne, ako jej život prinášal do cesty ľudí, ktorí jej ukázali svetlo na konci tunela a najmä pod vplyvom práce organizácie, ktorá s ňou v spolupráci s nami začala odborne pracovať, úplne zmenila svoj postoj. Stalo sa, že na konci 6. mesiaca musela byť hospitalizovaná a takmer o dieťatko prišla. Malý synček však bol veľký bojovník, bol niekoľko mesiacov v inkubátore, kde pri ňom mamička vo dne, v noci sedela. Odsávala si mliečko, ktorým malého kŕmili. Ten strach a obava o jej malého drobčeka ju tak zmenil, že dnes je z nej príkladná mamička, ktorá pre malého robí všetko a na svoj predchádzajúci búrlivý život ani nepomyslí. Už ich s malým prepustili z nemocnici a začína z neho byť poriadny buk. Preto aj zdôrazňujem, že tento rok v projekte nastal dôležitý posun najmä v tom, že na prípadoch niekedy spolupracujeme s odborníkmi aj zo štyroch partnerských organizácií.”
Projektu Zachráňme životy držíme palce!