Nezmysel hodný autorov

Nad Celoštátnou stretégiou ochrany a podpory ľudských práv v SR sa zamýšľa šéfredaktor časopisu Vox, novinár a publicista Pavol Prikryl:

Už nie je len smutné pozerať, ako sa mení jazyk a ako bežné slová či symboly nadobúdajú nové významy. Človek už má už doslova strach povedať, povedzme, v preplnenej krčme, že je tam teplo, lebo čo ak náhodou tam sedí niekto s neheterosexuálnou orientáciou. Namaľovať dnes dúhu, čo doteraz robili deti v škôlkach ako na bežiacom páse, môže byť pre niekoho vážny signál, že už škôlkari podporujú homosexuálov.

Nie, verte mi, nie je to za vlasy pritiahnuté. Stačí si prečítať návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike.

Nechcem spochybňovať odbornosť zostavovateľov, napokon, ani mi to neprislúcha. Som však presvedčený, že odbornosť napríklad na problematiku seniorov, aj keď paradoxne sa tejto téme v Stratégii nedostalo primeraného rozsahu, ešte neznamená, že tento odborník je doma aj v problematike migrantov.

Nie je mi známe, či je v redakčnej skupine pripravovateľov Stratégie aj nejaký lingvista–slovenčinár. Všetko však nasvedčuje na to, že ak aj je, jeho kompetencie sa asi končia pri mäkčeňoch a čiarkach. Alebo je tu aj druhá možnosť: zástancovia rodovej ideológie lingvistu aj s jeho názormi prevalcovali, alebo priam fumigovali.

A tak z návrhu Stratégie priam bučí feministické úsilie o deformáciu slovenčiny. Ak doteraz náš právny systém vystačil so zástupnými podstatnými menami, odteraz treba diferencovať. Už nestačí zástupné podstatné meno občan, ale treba vraj upozorniť, že v spoločnosti sú aj občianky, takže správne by malo byť občan a občianka, ak ste slušne vychovaný, tak v opačnom poradí, len to som si už nie istý, či neklesnem do rodového stereotypu…

Ak Stratégia nemá byť len akýsi popísaný zdrap papiera, ale ak má mať aj nejakú váhu, z ktorej by sa následne mala odvíjať aj slovenská legislatíva, tak potom ma obchádzajú mrákoty. Domysleli pripravovatelia a pripravovateľky (v rámci rodového stereotypu: pripravovateľky a pripravovatelia) svoje gribojedovské  „gore ot uma“ konzekventne? Ak áno, potom sa pýtam, kedy chcú iniciovať kompletnú zmenu znenia zákonov, v ktorých sa používa zástupné podstatné meno? A to je v podstate každý zákon. Otázku, že kto by mal túto nezmyselnú novelizáciu všetkých zákonov, predpisov, všeobecných záväzných nariadení, etc, platiť, nech položia platitelia a platiteľky (v rámci rodového stereotypu: platiteľky a platitelia, po starom: platitelia) daní, z ktorých by sa celý nezmysel financoval. Alebo žeby to zatiahla Európska únia…?

Zástancovia, či ešte lepšie ignoranti a ignorantky pravidiel slovenského jazyka, no o to väčší presadzovatelia a presadzovateľky rodovej ideológie, sa však svojím feministickým úsilím paradoxne dopustili diskriminácie, a to dokonca v protidiskriminačnej stratégii! Je to priam neuveriteľné, ale úplne zabudli na vlastnú agendu! V rámci tejto agendy majú totiž aj tretiu možnosť: pohlavie neurčité. A to v návrhu Stratégie chýba! Ako máme my, „pravicoví a katolícki bigoti“ (U. Lunacek) či ľahostajní, ale aj vy konzekventní presadzovatelia a konzekventné presadzovateľky oslovovať tých, ktorí sa doteraz v rámci pohlavia ešte nedokázali identifikovať?

Preto ako občan, ktorému leží na srdci rovnaký prístup k všetkým „človekom a človečkám“, si dovolím navrhnúť, aby sa v Stratégii (prirodzene, že následne aj v celej slovenskej legislatíve) uvádzalo: občan, občianka a zatiaľ neznalí pohlavia.

Máte pocit, že je to nezmysel? Súhlasím, ale to choďte povedať zostavovateľom a zostavovateľkám Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike.