Rozhovor s predsedom Pápežskej rady pre rodinu

Počas konferencie Kultúra života – kultúra pre život, ktorá sa konala 27. októbra v Bratislave, sme oslovili arcibiskupa Vincenza Pagliu, predsedu Pápežskej rady pre rodinu, aby nám v krátkom rozhovore predstavil svoj pohľad na niektoré otázky týkajúce sa problematiky ochrany života a rodiny.

Aké sú podľa vás najzásadnejšie výzvy v oblasti ochrany života a rodiny pre Cirkev v súčasnosti?

„Prvá výzva, na ktorú by som sa chcel sústrediť, je poukázanie na to, že je veľké množstvo rodín, ktoré hrdinsky žijú svoju vieru v malých domácich cirkvách. S veľkou pevnosťou svedčia o budovaní lásky, generácii života, integrácii medzi rôznymi ľuďmi, o medzigeneračných zväzkoch. Žiaľ, na túto skutočnosť, ktorá tu je – a je nesmierna, hoci možno občas v menšine – sa úplne zabúda. Toto je prvá veľká úloha – ukázať, že rodina je možná a že je krásna. Ďalej je potrebné poraziť sériu predsudkov a banalít, ktoré otravujú životy mnohých ľudí. Pretože množstvo prieskumov ukazuje napríklad to, že mládež v prevažnej väčšine túži po manželstve a po rodine, ktoré pretrvajú celý život. Ale táto túžba je marená všeobecným názorom, že je to nemožné. Zlomyseľnosťou spoločnosti, ktorá nedokáže prijať a podporovať túto túžbu. Je to horká bylina, ktorú musíme inteligentným a pozorným spôsobom vykoreniť, aby bol život mladých ľudí pokojnejší a predovšetkým aby reagoval na ich najhlbšie túžby. Potom je tu veľká otázka ako pomáhať zraneným rodinám – rozvedeným a znovu zosobášeným, alebo rodinám v ťažkostiach. Verím, že je nevyhnutné, aby Cirkev, farnosti, spoločnosť nenechávali tieto rodiny samé. Ak hovorím o prostredí našich farností a kostolov, platí, že rozvedení a znovu zosobášení nemôžu pristupovať k sviatostiam. My im to musíme vynahrádzať v láske, v tom, že im budeme nablízku a žiadať ich, aby napriek svojej situácii žili štedrosť evanjelia a solidaritu voči ostatným. V tomto zmysle je ešte veľa čo robiť, pretože predsudky sú zakorenené aj medzi nami.“

Ako vnímate úlohu laikov a ich pôsobenia v tejto oblasti?

„Očividne, toto je predovšetkým úloha laikov. Nielen preto, že uzatvárajú sviatosť manželstva, majú absolútne prvoradú úlohu. Snáď jedným z najväčších povolaní, ktoré laici musia objaviť, je to, že prostredníctvom manželstva nežijú iba pre seba, ale aj pre iných. Manželstvo medzi mužom a ženou je takéto, pretože ide o najbližšiu prepojenosť na toho druhého. Nielen medzi nimi, ale aj voči deťom. Cez rozširovanie rodinných zväzkov sa smeruje k rozšíreniu zväzkov so spoločnosťou, či už cirkevnou, alebo občianskou. Tu je veľa čo objavovať, alebo skôr – čomu napomáhať. Pomáhať manželom pochopiť, čo je manželstvo vo svojej podstate. Mnohí uzatvárajú manželstvo bez toho, aby to vedeli, nehovoriac o poznaní jeho kresťanského rozmeru. Ak myslíme na apoštola Pavla a jeho prirovnanie tejto inštitúcie k láske medzi Kristom a Cirkvou, chápeme o čo v tejto sviatosti ide. Toto je veľká úloha, skutočné kňazstvo laikov.“

Nie je zložité otázku dôležitosti rodiny a hodnôt komunikovať veriacim, ako ju však predstaviť tým, ktorí sa k viere v Boha nehlásia?

„Verím, že toto je ďalšia hranica, ktorú treba prekonať inteligentným, štedrým spôsobom, s veľkou naliehavosťou. Manželstvo je prirodzená skutočnosť, nevynašla ho Cirkev. Existovalo pred Cirkvou, s počiatkom stvorenia. Existuje vo všetkých náboženstvách a národoch. Je skutočne najdôležitejším zdrojom ľudstva. Žiaľ, tento zdroj je zraňovaný kultúrou, ktorá ho už viac nechápe. Pretože pozdvihnutie indivídua nachádza svoj prvý argument v ničení toho, čo mu protirečí – rodiny. Ale faktom zostáva, že rodina nepatrí iba medzi základy Cirkvi, ale aj medzi základy občianskej spoločnosti. Dnes nám prináleží namáhavá úloha spojiť sa – kresťania s veriacimi iných náboženstiev, so všetkými ľuďmi dobrej vôle, pre obranu a správne chápanie toho, že rodina – a hovoril to už aj Cicero – je naozaj „principium urbis et quasi seminarium rei publicae“. Ak rodina – muž, žena a deti (aby sme to upresnili), ak táto rodina vydrží, vydrží aj spoločnosť. Ak rodina ochorie, aj spoločnosť bude prežívať chvíle ťažkej krízy. Preto verím, že téma rodiny sa stáva stále viac témou budúcnosti – pre pokojnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť.“