Zástupcovia deviatich krajín diskutovali o vzájomnom prínose rodiny a spoločnosti

Zástupcovia deviatich krajín vrátane Slovenska sa zúčastnili na dvojdňovej medzinárodnej konferencii Rodina spoločnosti, spoločnosť rodine, ktorá sa konala 30. novembra – 1. decembra v Častej Papierničke pod organizačnou taktovkou predsedníčky Slovenskej spoločnosti pre rodinu Anny Záborskej a predsedu Výboru NR SR pre sociálne veci Jána Podmanického. Podujatie bolo prvou zo série regionálnych konferencií v rámci prípravy na 20. výročie Medzinárodného roku rodiny vyhláseného OSN a jeho partnermi boli Fórum života, Úsmev ako dar, Nadácia Konrada Adenauera a Klub mnohodetných rodín. Odborníci zo Slovenska i zo zahraničia predstavili vo svojich prednáškach a workshopoch rôzne témy týkajúce sa vzťahu medzi rodinou a spoločnosťou, ako sú demografia, medzigeneračná solidarita, rodinná politika, médiá vo výchove, pomoc dysfunkčným rodinám, ekonomický prínos rodín pre spoločnosť, legislatíva a jej dopad na rodinu a manželstvo, formácia detí a mládeže pre rodinný život, neplatená práca matiek, inštitút rodinného podniku, či výzvy a príležitosti v súvislosti s postmodernou rodinou.

Jednou z osobností, ktoré prevzali záštitu nad konferenciou, bola Renáta Kaczmarska z Odboru pre sociálnu politiku a rozvoj, Sekcie pre ekonomické a sociálne záležitosti OSN. Vo svojom vyhlásení poukázala na prieskumy Eurobarometra, ktoré ukazujú, že iba 27% občanov EÚ verí, že ich vláda má dobré výsledky pri zlepšovaní vzťahov medzi mladými a starými. Obzvlášť kritickí ohľadom výsledkov ich vlád v tomto smere boli Východoeurópania. Podľa Kaczmarskej si investícia do medzigeneračných vzťahov vyžaduje konkrétne opatrenia. „Napríklad na úrovni štátov by sa mohli vytvoriť mechanizmy, ktoré by preskúmali politiky a postupy cez prizmu medzigeneračnej solidarity, aby sa zaistilo, že tieto politiky budú navrhnuté tak, aby všetky generácie boli považované za zdroje pre rodiny, komunity a pre seba navzájom. Je tiež dôležité zlepšiť, respektíve zahájiť podporu a služby pre rodinných opatrovateľov, posilniť politiku rodičovskej dovolenky a finančnej podpory. Starí rodičia by mali byť uznaní ako poskytovatelia aj prijímatelia starostlivosti zároveň,“ píše Kaczmarska.

Gregor Hochreiter z rakúskeho Inštitútu pre aplikovanú ekonomiku a západnú kresťanskú filozofiu ponúkol prednášku na tému ako moderný ekonomický život oslabuje medzigeneračnú solidaritu a rodinu. Hovoril o tom, že súčasná výzva v tejto oblasti je dvojaká: „Po prvé, naše ekonomické inštitúcie sa musia adaptovať na potreby potrieb rodín a spoločnosti ako celku, v zmysle spoločného dobra. To je vonkajší poriadok. Ale rovnako dôležitý je aj vnútorný poriadok človeka.“ Hochreiter v tejto súvislosti pripomenu slová pápeža Benedikta XVI. o tom, že „bez liečenia duší, bez liečenia človeka zvnútra nemôže existovať spása pre ľudstvo.“ Zdôraznil, že k bohatstvu, ktoré človek vytvára svojou závislou činnosťou (mzda), nevyhnutne treba prirátať i nemateriálne formy bohatstva, a to sú zdravie a účasť na zmysluplnej činnosti, ktoré by nemali byť zanedbávané na úkor prílišnej práce.

Ďalší z rečníkov Jürgen Liminski z nemeckého Inštitútu pre demografiu, sociálne otázky a rodinu sa sústredil na problematiku šťastia, rodiny a ľudských zdrojov. Poukázal na to, že „bez rodiny neexistuje efektívna výchova detí, bez adekvátnej výchovy neexistuje osobnosť, bez osobnosti neexistuje vedomie slobody.“ Aj z tohto dôvodu rodina patrí do stredu všetkých sociálne orientovaných politík. „Rodina, ktorá vytvára prirodzené prostredie pre lásku a cnosti, s uchovávaním raných emócií ako architektov nášho rozumu, garantuje spoločné dobro, všeobecné blaho a osobné šťastie,“ konštatuje Liminski a dodáva, že takzvaný koncept efektívne prežívaného času oboch zamestnaných rodičov s deťmi, ktorý predstavuje približne 1,5 hodiny večer, nerešpektuje potreby dieťaťa a je v podstate iba v záujme dospelých.

Veľká časť stretnutia patrila informáciám o rodinnej politike, demografickej situácii a medzigeneračnej solidarite v krajinách, ktoré participovali na konferencii, ako napríklad Maďarsko, ČR či Litva. Predsedníčka Slovenskej spoločnosti pre rodinu Anna Záborská spomenula konkrétne snahy pre zlepšenie rodinnej politiky u nás: „Žiadame, aby sa vláda SR alebo Výbor pre sociálne veci a bývanie ako poslanecká aktivita venovali vypracovaniu štúdie, ktorá bude hovoriť o prínose neviditeľnej práce matiek k rastu HDP. Pretože tento ukazovateľ – keďže nefiguruje v žiadnych štatistikách – sa neberie ako niečo, čo je pre spoločnosť prospešné. Preto chceme, aby bola vypracovaná štúdia o tom, čo prinášajú matky, alebo aj otcovia, ktorí sa starajú o rodinu.“

V závere konferencie sa jej účastníci oficiálne prihlásili k deklarácii Moskovského demografického summitu o Rodine a budúcnosti ľudstva, ktorá hovorí o tom že „prirodzená rodina je nevyhnutnou podmienkou bez inej alternatívy na prežitie a na trvalý udržateľný rozvokj pre všetky národy a štáty, základnou a integrálnou podmienkou pre demografickú prosperitu.“ Dokument vyzýva vlády všetkých národov a medzinárodné inštitúcie k vypracovaniu pro-rodinnej demografickej politiky, k schváleniu špeciálnej medzinárodnej pro-rodinnej stratégie a akčného plánu zameraného na „upevnenie rodiny a manželstva, chrániac ľudský život od počatia po prirodzenú smrť, ktorý by zabezpečil rast miery pôrodnosti a odvrátil hrozbu depopulácie.“ Signatári deklarácie, ku ktorým sa pripojili aj účastníci konferencie Rodina spoločnosti, spoločnosť rodine, zároveň trvajú na ukončení zasahovania do súkromného života rodiny pod zámienkou tzv. „plánovaného rodičovstva“, „ochrany práv dieťaťa“ a „rovnosti pohlaví“.