Od politikov očakávam, že mi predstavia víziu, kde chcú dostať krajinu za určité časové obdobie. Že túto víziu premenia na dlhodobé, strednodobé a krátkodobé ciele. Ciele dosiahnu, ak budú za nimi konkrétne výsledky. No a výsledky nemôžu byť bez konkrétnej práce v parlamente.
Aké jednoduché, zdá sa navonok.
Ja viem, čo chcem od politikov. Chcem, aby doviedli naše Slovensko, ktoré patrí do Európskeho spoločenstva a je súčasťou dnešnej civilizácie tam, kde ho vidím ja. Vidím krajinu, kde žijú šťastné deti a počujem detský smiech. Vidím ženy a mužov, ktorí patria k týmto deťom a spolu vytvárajú harmonické rodiny. Vidím spoločenstvá, ktoré v slobode a v láske svojou prácou vytvárajú statky, ktorými dvíhajú životnú úroveň krajiny s víziou žiť večne. Vidím spoločnosť, ktorá funguje na princípoch distribučnej spravodlivosti (prerozdeľovania verejných financií), solidarity a subsidiarity v prospech spoločného dobra. Vidím krajinu, ktorá rešpektuje prirodzený poriadok, nie iba liberálny, ktorý vyhovuje záujmom úzkej skupiny na úkor ostatných. Potraty, eutanázia a eugenika sú pojmami minulosti. Vidím krajinu, kde kultúru smrti vystriedala kultúra života a lásky.
Dôležité sú výsledky politikov, nie reči. Nedajme sa ovplyvniť sľubmi. Spoločenské postavenie, moc a peniaze by sa nemali stať cieľom, ale len prostriedkom k dosiahnutiu cieľa. Obdivujeme umelcov, ktorí vytvoria úžasné diela a potešia dušu. Ako príklad uvediem akademického maliara Ladislava Záborského, ktorého obrazy mnohí obdivujeme a poznáme. Pán Záborský k vytvoreniu svojho diela potrebuje maliarske plátno, štetec a farby. Keby cieľom jeho tvorby nebol obraz, ale prostriedok, teraz v jeho domácej galérii, na stenách mnohých rodín, by nebola nádherná zbierka jeho obrazov, ale zbierka maliarskych plátien, štetcov a farieb…
Takto obdobne je to aj s politikmi. Čo chcú dať tejto krajine? Sledujme, čo je za nimi! Nie náhodou sa objavila kauza Gorila a voliči ostali zmätení. Aj ja som mala pochybnosti, koho voliť a či vôbec mám ísť voliť, keď starí politici sa ukázali silní veľakrát len v rečiach. Podnikateľom úspech v podnikaní sa reálne pripisuje na zákazkách, ktoré sú financované z verejných zdrojov.
Na spoločenskú morálku pri týchto témach a problémoch prežitia sa zabúda. Nie je zdeformovaná? A to aj pri vládnutí strán, ktoré majú priamo vo svojom názve kresťanstvo, alebo sa k nemu otvorene hlásia?
Podľa nedávneho prieskumu, ktorý máme zverejnený na webovej stránke Fóra života pri 10. výročí, ľudí na Slovensku viacej trápia odpadky na ulici, ako je potrat, eutanázia, manželská nevera a najmenej ich trápia rozvody. Po roku 1989 „budujeme“ občiansku spoločnosť. Žeby toto bola skoro 23 ročná občianska spoločnosť? Snažím sa jej porozumieť, na akom stupni vývoja sme ostali. Koľko ešte potrvá, kým dospejeme? Otec Marián Kuffa zo Žakoviec pri svojich príhovoroch používa príklad, kedy je muž zrelý vstúpiť do manželstva. Tento príklad by som uviedla aj k dnešnej spoločnosti. Trojročné dieťa chce od svojho okolia iba bezvýhradne prijímať: „daj, daj, daj,..“. Trinásťročné dieťa už vyjednáva niečo za niečo. Dá, ale čo za to? Dvadsaťtri ročný mládenec keď sa zaľúbi, svojej drahej dá všetko. Až vtedy dospel a je schopný byť zodpovedný za seba, je schopný byť samostatný, je schopný si založiť rodinu, je schopný byť ostatným na osoh. Je tu otázka pre každého z nás. Na akom stupni vývoja som ostal(a)? Som ešte dieťa? Puberťák(čka)? Alebo som už schopný(á) pre túto našu spoločnosť, pre našu krajinu aj niečo urobiť?
Každý z nás vo svojej rôznorodosti má v spoločnosti svoje miesto a tiež slobodnú vôľu. Chvála Pánu za demokratickú spoločnosť, v ktorej každý z nás môže voliť a môže byť volený. Je len na nás, akú voľbu zvolíme.
Aspoň svojim jedným hlasom chcem vybrať štyroch zástupcov, ktorí svojimi aktivitami v parlamente dokážu postupne dosahovať ciele a napĺňať aspoň v malom aj moju víziu o krajine, v ktorej chcem, aby žili moje deti.
Chcem počúvať, čo hovoria politici a chcieť po nich výsledky! Nestačí len sľubovať istoty, ale sledovať aj prostriedky, ktoré používajú pre dosiahnutie svojich cieľov. Nemôžu to byť len slová, ktoré tvoria odpovede na otázky, ale dôležité sú ich skutky. A to sa dočítate aj medzi riadkami v článkoch a v prejavoch, v ktorých vás presviedčajú, aby ste im dali svoj hlas.
Prajem tejto krajine, aby v ďalších slobodných voľbách sa do parlamentu dostali ľudia, ktorí prispejú k víťazstvu civilizácie života a lásky!
Marcela Dobešová, predsedníčka FŽ